Frustrácia

Frustrácia (z lat. frustratio = sklamanie) je vnútorný stav organizmu, ktorý vzniká, ak je nejaká dôležitá potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná alebo neprekonateľná prekážka.

Frustrácia je spravidla podkladom agresie. Frustrácia je jedna z náročných životných situácií.

Prekážka vyvolávajúca frustráciu sa môže skrývať v nás alebo v okolitom prostredí (napr. rad na pošte, zavretý obchod, čakanie na výsledok výberového konania či prijímacích skúšok, zrušenie spoločnej večere zo strany partnera). Pre všetky tieto situácie je typická práve naša bezmocnosť, odsúdenie k čakaniu, nečinnosti. Pritom je náš organizmus pripravený bojovať. Ale naráža na stenu. Frustrácia je tak spojená s nepríjemnými pocitmi ako napätie, hnev, sklamanie.

Reakcie na frustráciu

Priama reakcia

Asi najčastejšie sa pokúšame „rozbiť stenu“, odstrániť prekážku s pomocou agresie. V našej kultúre a podmienkach používame slovnú formu agresie: nadávame na príčinu nášho hnevu, na celý svet, na seba. Môžeme náš hnev zamerať na okolie, na druhých (extrémny prípad je vražda) či proti sebe (v extrémnom prípade je to samovražda alebo samopoškodzovanie).

Obranné mechanizmy

Alternatívne sa môžeme pokúsiť oklamať seba aj druhých. Odborne sa tomuto postupu hovorí uplatnenie obranných mechanizmov. Obranné mechanizmy slúžia na to, aby sme sa necítili tak mizerne, keď sme zase v niečom neuspeli. Používame ich a ani si to neuvedomujeme. Príklady:

Racionalizácia

K najznámejšiemu patrí racionalizácia. Rozumové zdôvodnenie, prečo sme neuspeli. Hovorí sa jej tiež „kyslé hrozno“ podľa známej bájky o líške ktorá mala chuť na hrozno. Viselo však pre ňu veľmi vysoko, nedosiahla na neho a musela si nechať prejsť chuť. A tak si frustrovaná líška osladila svoj neúspech tým, že presvedčila sama seba, že hrozno nestojí za námahu lebo je určite kyslé.

Sublimácia

Spoločnosťou neprijímané, odsudzované záľuby uplatníme v oblasti, kde prijímané sú. Ženy exhibicionistky v podstate neexistujú. Prečo? Môžu svoju túžbu (svoje nahé telo) predvádzať, ukazovať iným ľuďom v striptízovom klube a ešte majú za to obdiv a peniaze. Ale to neznamená, že všetky striptérky sú exhibicionistky.

Kompenzácia

Nahradíme nedosiahnuteľný cieľ dosiahnuteľným. Tak sa môže žena, ktorá nemôže mať deti, stať učiteľkou v materskej škôlke či byť pestúnkou..

Projekcia

Vlastné neprijateľné úmysly prisudzujeme druhým. Mladý muž je zamilovaný do istej slečny. Odmieta si však svoj cit pripustiť a presvedčí sám seba, že: „To nie som ja, kto je zamilovaný. To ona je zamilovaná do mňa!“

Regresia

Je návrat na nižší (poprípadne zaseknutie sa na jednom) vývojový stupeň, ktorému prirodzene prispôsobíme svoje chovanie, takže štyridsať ročný muž úspešný podnikateľ sa zrazu môže stať pubertálnym výrastkom so všetkými hlúpymi nápadmi, ktoré k tomuto veku patrí. Môže to byť prechodné a po určitom období opäť zmiznúť, alebo trvalé a jedinec už nikdy nedosiahne vyššieho vývojového stupňa.

Extrémne typy frustrácie

Deprivácia Ide o vážnejší, horšie napraviteľný stav – najčastejšie sa vyskytujúci u detí. Dieťa túži po objatí, po láske. Keď je nemilované, túži a čaká márne. Po mesiacoch, rokoch márneho čakania sa u neho rozvíja psychická deprivácia.

Existencionálna frustrácia

Ide o najvážnejší typ frustrácie. Človek stratil zmysel života, stratil nádej v budúcnosť. Tu pomôže dobrá psychoterapia.

Frustračné tolerancie

Každý z nás má inú odolnosť voči frustračným situáciám. Miera odolnosti voči frustrácii je vrodená. Jedinec s nižšou frustračnou toleranciou jednoduchšie podlieha dôsledkom frustrácie. Pravidelné vystavovanie frustračným vplyvom však zvyšuje frustračnú toleranciu. Ľudia s vážnymi životnými problémami (napr. ťažko choré dieťa) sa spravidla nenechajú vyrušiť zo vzácneho pokoja banalitami.