Gaderská dolina

dolina vo Veľkej Fatre

Gaderská dolina alebo Gader je jednou z najkrajších a najdlhších dolín vo Veľkej Fatre a najvýznamnejšia dolina turčianskej časti Veľkej Fatry. Je pohodlnou a zaujímavou prístupovou cestou na vrcholy Tlstá a Ostrá a vrcholy hlavného hrebeňa Ostredok a Krížnu. Na pomerne malom území je tu nahromadené veľké množstvo prírodných krás a zaujímavostí.

Gaderská dolina
Dolina
Pohľad na Gaderskú dolinu z Blatnického hradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Martin
Obec Blatnica
Pohorie Veľká Fatra
Časti Dedošová horná časť
Podčasti
 - ľavostranné Vlkanová
Rieka Gaderský potok
Poloha hranica Dedošovej a Vlkanovej
 - súradnice 48°56′37″S 19°00′22″V / 48,94361°S 19,00611°V / 48.94361; 19.00611
Dĺžka 18 km
Geologické zloženie vápenec
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Poloha v Žilinskom kraji
Poloha v Žilinskom kraji
Poloha v Žilinskom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prírodné pomery upraviť

Dolina je súčasťou Bralnej Fatry a je hlboko zarezaná v mezozoických vápencovo-dolomitických vrstvách chočského a vyššie aj krížňanského príkrovu.

O mohutných horotvorných procesoch, ktoré celé toto územie prekonalo, svedčia početné bralá a previsy v samotnej Gaderskej doline, aj v jej pokračovaní v Dedošovej a Vlkanovej a odbočkách v Lubenej a Sokolove.

Nachádzajú sa tu početné jaskyne, skalné dutiny, bralá, terasy, stĺpy, brány a tunely kontrastujúce s hôľnym hrebeňom Ostredka a Krížnej, ktorý dolinu uzatvára.

Dolina upraviť

Vstupom do Gadera je obec Blatnica. Dolina sa od ústia tiahne najskôr na severovýchod. Asi pol hodiny cesty od Blatnice vyčnievajú vľavo na hrebeni zrúcaniny Blatnického hradu. Z Blatnice vedie dolinou na hrad náučný chodník s piatimi zastávkami a dĺžkou trasy 1,8 km. Priamo nad dolinou sa vypína rozložitá Tlstá s mohutnými vápencovými galériami a kolmými stenami, ktoré klesajú priamo do doliny.

Neskôr sa dolina stáča na juhovýchod. Smerom k hlavnému hrebeňu sú úbočia strmšie, mohutnejšie, dolina sa zužuje a bralá sa približujú. V hornej časti sa Gader delí na dve vetvy, ľavostrannú Dedošovú dolinu, ktorá pokračuje smerom do Drobkova a Veterného a na pravostrannú dolinu Vlkanová. Z Vlkanovej sa do Selenca vstupuje cez mohutnú Čertovu bránu, za ktorou sa dolina rozširuje. Asi po piatich kilometroch uzatvára dolinu národná prírodná rezervácia Padva. Táto lokalita bola pre svoje výnimočné geomorfologické, botanické a zoologické hodnoty vyhlásená v roku 1972 za Národnú prírodnú rezerváciu. Kým Dedošová dolina prechádza v závere do hôľneho hrebeňa Veľkej Fatry, Padvu zakončujú strmé svahy Smrekova s vyčnievajúcimi skalnými ihlami, ktoré sú husto porastené kosodrevinou.

Vodstvo upraviť

Obidvomi dolinami tečú potoky, ktoré miestami stekajú strmými kaskádami. Objavujú sa tu pstruhy a sivone. Potoky vyhĺbili dnešnú podobu dolinu a vymodelovali v nej obdivuhodné tvary.

Flóra upraviť

Gader a jeho bočné doliny sú bohato zalesnené. Rastú tu zmiešané porasty s prevahou buka, smreka a borovice. Miestami sa nájde aj javor, jedľa a tis európsky.

Osobitnú pozornosť si zaslúži kvetena Gadera. Na skalách kvitne prvosienka holá, poniklec slovenský, klinček peristý, cyklámen fatranský, vemenník dvojlistý, plesnivec alpínsky, črievičník papučka, astra alpínska, ľalia zlatohlavá, jelení jazyk celolistý, vzácna kortúza Mathiolova, lykovec voňavý a ďalšie druhy. Väčšinu z nich opísala prvá slovenská botanička Izabela Textorisová, ktorá dlhé roky pôsobila v Blatnici.

Fauna upraviť

Gader je bohatý aj na rôzne druhy živočíchov. Z poľovných druhov sa tu vyskytuje predovšetkým jelenia zver, diviak, líška a vzácne srnčia zver. V rokoch 1956 – 1960 bolo v Gaderskej doline postupne introdukovaných 20 kamzíkov alpského pôvodu, ktoré boli dovezené z lokalít v Českej Kamenici a Jeseníkoch v Česku. Kamzíky sa v Gaderskej doline zdržujú najmä na skalnatých miestach v zóne nesúvislého lesa.

Vyskytuje sa tu medveď hnedý, ktorého početné stavy sa v poslednej dobe výrazne zvýšili. Z dravcov sa v lesoch vyskytuje aj vzácny rys ostrovid a tiež vlk dravý.

Pestrú a druhovo bohatú skupinu fauny tu tvorí vtáctvo, najmä dravce na čele so vzácnym a zriedkavým orlom skalným, ďalej tu hniezdi výr skalný, krkavec čierny, sokol myšiar a tiež vzácny sokol sťahovavý. V hlbokých lesoch žijú kurovité vtáky ako hlucháň, jariabok a zriedkavý tetrov. Zaujímavým vtákom, ktorý na seba upozorňuje svojim škriekavým hlasom, je orešnica perlavá. Z ďatľov tu žije vzácny ďubník trojprstý, tesár čierny a ďateľ bielochrbtý. V nemalej miere sú tu zastúpené aj sýkorky, králiky, kôrovníky, vrchárka modrá, krivonosy, hýle, čížiky a iné. Typickým vtákom skál je vzácny murárik červenokrídly. Celkovo tu žije okolo 110 hniezdiacich druhov vtákov. Široko je zastúpené aj drobné živočíšstvo a hmyz. Z obojživelníkov žijú v tunajších lesoch tri významné druhy mlokov a to salamandra škvrnitá, mlok vrchovský a vzácny mlok karpatský. Zo žiab sú hojné skokan hnedý a kunka žltobruchá, zriedkavejšie sa vyskytujú ropucha obyčajná a ropucha zelená. Z plazov sú tu zastúpené jašterica obyčajná a jašterica živorodá, ktorá sa vyskutuje aj vo vyšších polohách. Na okrajoch lúk a slnečných miestach sa vyskytuje slepúcha lámavého, užovku hladkú a tiež vretenica obyčajná. Z hmyzu sú to fuzáče, viaceré druhy bystrušiek, nosatcov, liskaviek a iné. Z motýľov tu okáče, perleťovce, jasoň červenooký, vidlochvosty a mnoho ďalších.

Zaujímavosti upraviť

V doline sa nakrúcali viaceré filmy. V roku 1921 prvý film o Jánošíkovi, v tridsiatych a šesťdesiatych rokoch aj časti druhého a tretieho Bielikovho filmu o tomto ľudovom hrdinovi, či film film Dolina z roku 1973.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť