Gejza (knieža)
Gejza (* 947/950 – † 997) bol v rokoch cca 967 – cca 971 knieža buď Biharska alebo Nitrianskeho kniežatstva a potom v rokoch 971 – 997 (veľko)knieža Uhorska. Bol Arpádov pravnuk.
| Gejza | |
| Uhorské veľkoknieža | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Arpádovci |
| Panovanie | 970 – 997 |
| Predchodca | Takšoň |
| Nástupca | Štefan I. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 940 |
| Úmrtie | 1. február 997 |
| Rodina | |
| Potomstvo | |
| Otec | Takšoň |
| Odkazy | |
 | Gejza (multimediálne súbory na commons) |
Gejza vytvoril kniežatstvo z bývalého Blatenského a Nitrianskeho kniežatsva a za jedno zo sídiel si zvolil Ostrihom na sútoku Hrona a Dunaja. Potom povolal bavorských misionárov a neskôr aj sv. Vojtecha so skupinou misionárov z Čiech.[1]
Rodina upraviť
- otec: Takšoň
- brat: Michal (nitrianske knieža v rokoch cca 970 – cca 995)
- manželka:
- Šarolta zvaná Beleknegini, mladšia dcéra sedmohradského kniežaťa Júlia I. (Gyula, ktorého brata Júlia II. nemecké zdroje spomínajú ako Slovana Prokuja)
- podľa niektorých názorov však mal aj druhú manželku, poľskú kňažnú Adelaidu, ktorá bola matkou Vajka
- deti:
- 5 dcér (z toho jedna mala za manžela Ota Orseola a jej syn bol potom Peter Orseolo; ďalšia mala za manžela Samuela Abu; a iná zas Boleslava Chrabrého)
- jeden syn Vajk = Štefan I.
Životopis upraviť
Keď sa stal kniežaťom Uhorska po otcovej smrti v roku 971, sídlil v Ostrihome. Jeho manželka, tak ako manželky nasledujúcich uhorských kráľov, sídlila vo Vespréme. Gejza fakticky ovládal iba Zadunajsko, prostredníctvom manželstva so Šaroltou (967) aj Sedmohradsko a čiastočne aj Nitriansko, kde ako údelné knieža vládol podľa rozhodnutia Takšoňa jeho brat Michal. Gejza mal neskôr obavy pred bratovou mocou, ktorá značne narástla, a preto nechal Michala v r. 995 odstrániť a do Nitry dosadil svojho syna Vajka/Štefana.
Gejza sa všeobecne považuje za vládcu, ktorý začal vytvárať uhorský štát, teda pripájať okolité územia ovládané lokálnymi staromaďarskými náčelníkmi k zadunajskému územiu ovládanému ním samým. Tento proces ukončil až jeho syn Štefan začiatkom 11. storočia. Správny systém štátu prebral od miestneho slovanského obyvateľstva (Veľká Morava a podobne).
Okolo roku 971/972 bola z popudu Pilgrima, pasovského biskupa, podniknutá prvá misia s cieľom konvertovať Gejzu a uhorskú šľachtu na kresťanskú vieru. Podľa niektorých zdrojov bola misia úspešná, podľa iných podobnne ako početné neskoršie bavorské misie, bola neúspešná a až misia pražského biskupa Vojtecha a opáta Astrika v roku 982 alebo 995 bola v tomto smere úspešná. Zrejme za vlády Gejzu vzniklo Vesprémske biskupstvo, prvé uhorské biskupstvo. Podiel slovanského obyvateľstva v Uhorsku bol vtedy taký veľký, že biskup Pilgrim považoval Uhorsko za jednu zo svojich slovanských cirkevných provincií.
Referencie upraviť
- ↑ Švihran 2016, s. 30
Literatúra upraviť
Švihran, Ladislav (2016), Kto nám vládol (2 vyd.), Bratislava: Perfekt, ISBN 978-80-8046-734-0
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gejza (knieža)
Gejza
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca – |
veľkoknieža 971 – 997 |
Nástupca Štefan I. |