Goliáš (ľahký nosič nálože)
Goliáš (nem. Leichter Ladungsträger – Goliath) bol ľahký nosič nálože, samodeštrukčný minitank , pre Spojencov (angl. beetle tank) bol malý pásový transportér skonštruovaný počas druhej svetovej vojny nemeckým Wehrmachtom podľa francúzskeho vzoru, ktorý nacistické Nemecko ukoristilo. V bojovom prevedení bol určený k doprave nálože k cieľu a jej odpáleniu alebo v ženijnom prevedení na vytvorenie priechodu mínovým poľom. Počas vojny boli nasadené na východnom i západnom fronte a bolo vyrobených viac ako 7 500 kusov týchto nosičov. Svojím vzhľadom pripomínali malý tank bez bojovej veže. Diaľkové ovládanie, vôbec prvýkrát použité u takého druhu bojovej techniky, umožňovalo na vzdialenosť približne 1 000 m navedenie transportéra s výbušninou na požadované miesto a následné odpálenie.
diaľkovo ovládaný ľahký nosič nálože
História upraviť
exponát v Deutsches Panzermuseum
exponát v Tank Museum Bovington
Vývoj Goliáša začal koncom roka 1940, kedy sa Wehrmacht rozhodol nahradiť väčšie a ťažkopádne „Borgward“ s podobným účelom. Výsledkom mal byť malý a ľahký nosič nálože (minimálne s hmotnosťou nálože 50 kg) s diaľkovým ovládaním, zostrojený podľa prototypu pôvodne navrhnutého francúzskym konštruktérom Adolphe Kégressom niekoľko mesiacov pred anektovaním Francúzska Nemeckom a ukoristeného Nemcami.
Projekt tejto zbrane nemal žiadnu prioritu a tak prvá verzia s označením SdKfz. 302 (Sonderkraftfahrzeug, "špeciálne vozidlo") bola testovaná (3. Mittlere Panzer Kompanie / Panzer Abteilung 300 (FL)) a do boja prvýkrát nasadená na Kryme pri meste Sevastopoľ až v júni 1942. Stroje vyrobila automobilová spoločnosť Carl FW Borgward v nemeckých Brémach. Prvý rad SdKfz. 302 (Gerät 67) mal elektrický pohon realizovaný dvoma elektromotormi napájaných z batérie, ktorú si Goliáš viezol so sebou. Goliáš v tejto verzii mohol viezť iba 60 kg nálože. Nevýhodou tejto verzie boli pomerne vysoké výrobné náklady, malý akčný rádius, hmotnosť batérií, nízka rýchlosť v spojení so slabou ochranou proti ľahkým zbraniam nepriateľa.
Ďalšia verzia s označením SdKfz. 303a (Gerät 671) bola uvedená do bojového nasadenia už na jeseň roku 1942. Oproti verzii 302 bola táto verzia Goliáša vybavená spoľahlivým dvojvalcovým benzínovým motocyklovým dvojtaktným motorom SZ7 Zündapp, ktorý poskytoval vyšší výkon a bol ľahší než elektromotory s batériami. Touto konštrukčnou zmenou sa podarilo zvýšiť rýchlosť aj nosnosť a Goliáš mohol viesť 75 kg (165-librovú) nálož. Taktiež mal na čelnej strane zosilnené pancierovanie. Konštruktéri pri tejto inovovanej verzii experimentovali aj s rádiovým diaľkovým ovládaním alebo prenosom televízneho signálu, ale pre zlú efektivitu neboli tieto koncepcie realizované.
Po dvoch rokoch, v novembri roku 1944, bol Goliáš ešte raz technicky upravený a pod označením SdKfz. 303b (Gerät 672) mohol niesť nálož s hmotnosťou až 100 kg (220 libier).
Dochované exempláre je možné nájsť v United States Army Ordnance Museum v USA, Bovington Tank Museum vo Veľkej Británii, v Múzeu poľského vojska, vo Vojenskohistorickom múzeu tankových zbraní a techniky v Kubinke v Rusku a v Deutsches Panzermuseum v Nemecku. Repliky Goliáša je možné zhliadnuť aj v Normandii (Francúzsko) v múzeách Dňa D.
Taktika upraviť
(Varšava 1944)
Goliáš so svojimi malými rozmermi a nízkou hmotnosťou (okolo 400 kg, podrobnejšie pozri technické údaje) bol ľahko transportovateľný na miesto operačného nasadenia. Na väčšie vzdialenosti bol ťahaný ako príves na ľahkom dvojkolesovom vozíku za ťažným vozidlom. Na miesto operačného nasadenia bol dopravovaný na vozíku ručne, kde bol následne obsluhou z vozíka uvoľnený a pripravený k činnosti. Obsluhu Goliáša vrátane obsluhy ťažného vozidla tvorilo 4 až 5 mužov – vojakov. Z hľadiska bojovej taktiky bol Goliáš prvé káblom diaľkovo ovládané pozemné pancierované vozidlo určené na demoláciu.
Obsluha ovládala Goliáša pomocou diaľkového káblového elektrického riadenia, ktoré umožňovalo obsluhe ho z bezpečnej vzdialenosti, napríklad zo zákopu alebo z bunkra, naviesť k požadovanému cieľu a vykonať diaľkové odpálenie deštrukčnej nálože. Cieľom útoku Goliáša mohlo byť nepriateľské bojové vozidlo (tank), bunker alebo všeobecne budova vrátane jej interiéru, guľometné hniezda, ženijné konštrukcie (most), dopravná cesta (železnice), zastavenie útoku pechoty alebo demonštrácie a iné objekty podliehajúce poškodeniu alebo deštrukcii vplyvom detonácie alebo explózie. Goliáša bolo možné využiť aj na vytvorenie priechodu mínovým poľom. V takom prípade neniesol nálož určenú na odpálenie, ale iba svojim pohybom aktivoval rozbušky mín a priviedol ich k výbuchu. Aj v tomto prípade bola obsluha pri použití diaľkového ovládania dostatočne vzdialená od miesta výbuchu.
Typ tejto zbrane, ktorá je pri splnení taktickej úlohy sama zničená, sa označuje ako samodeštrukčná.
Nasadenie upraviť
Prvé bojové nasadenie Goliáša prebehlo na Kryme pri dobývaní mesta Sevastopoľ v júni 1942, kedy bol nimi vyzbrojený 300. ženijný oddiel (Panzer Abteilung 300). Ďalšia jednotka vybavená Goliášom bola v novembri 1942 tanková ženijná rota (Panzerpionierkompanie) 811, v decembri toho istého roku ešte roty 812, 813 a 814. Podľa plánu mala mať každá 162 Goliášov (a 22 obrnených transportérov SdKfz 251 v ženijnej verzii). Nasadený bol v bitke v Kurskom oblúku pri operácii Citadela, kedy bol používaný k vytvoreniu priechodov cez mínové polia. Použitý bol aj pri potlačení Varšavského povstania v roku 1944, v Normandii pri vylodení spojencov, v Ardenách a ďalších prípadoch.
Napriek očakávanému úspechu v bojovom nasadení sa použitie Goliáša neobišlo bez komplikácií a jeho celkové nasadenie do bojov bolo minimálne. Problémy nastávali v členitom teréne, kde sa ovládací kábel zachytával o konáre a kamene, často následne došlo k jeho pretrhnutiu. Goliáš nemal ani dostatok výkonu k prekonávaniu niektorých prekážok, nevýhodou bola aj malá svetlá výška. Na piesočnatom podklade dochádzalo k jeho "zahrabaniu až po brucho" a znehybneniu, čím sa stal ľahkým terčom odstreľovania protistrany. K znehybneniu taktiež dochádzalo následkom delostreleckej paľby, ktorá prerušila ovládací kábel. Aj pri Varšavskom povstaní sa poľskí bojovníci zameriavali na ovládací kábel, keď jeho prerezaním stroje Goliáš likvidovali.
Konštrukcia upraviť
"elektrický" Goliáš (1942)
Prototyp Goliáša sa od následnej sériovej verzie SdKfz. 302 líšil tým, že mal (okrem hnacej rozety a napínacieho kolesa) štyri väčšie plné pojazdové kolesá, ktoré boli v sériovej výrobe nahradené malými pojazdovými kolesami.
Všetky tri výrobné verzie Goliáša s upraveným pojazdom vychádzali z rovnakého základu, ale medzi verziami 302 a 303 bol konštrukčný rozdiel, vyplývajúci z odlišného pohonu.
SdKfz. 302 upraviť
Plne elektrická verzia 302 mala dva samostatné elektromotory (v priestore 18 neskoršej verzie) pre každý pás, umiestnené mimo rámu medzi pojazdovou a vratnou stranou pásu. Elektromotory prenášali krútiaci moment cez prevodovky na predné hnacie kolesá – rozety (5). Vo vnútornom priestore rámu bola umiestnená veľká batéria zaberajúca priestor (11 – 14 neskoršej verzie), ktorý bol u ďalšej verzie využitý pre palivovú nádrž, motor, chladenie a spojky. Odpruženie bolo riešené kyvnými ramenami s listovými pružinami.
SdKfz. 303 upraviť
.png)
Konštrukcia Goliáša s odkazy na jednotlivé konštrukčné skupiny.
Pojazd upraviť
Obe verzie 303 vychádzali z verzie 302 a skladali sa z rámu (1), tvoreného bočnicami a vaňou, a horného krytu (nie je zobrazený). Kryt verzie 303 sa od verzie 302 líšil nízkou nadstavbou kryjúcou otvor pre nasávanie a cirkuláciu vzduchu chladenia motora. Pojazdové pásy (2), ľavý a pravý, každý so 48 článkami, boli v hornej časti na každej strane vedené cez 3 vratné kladky (3). Hmotnosť Goliáša spočívala na malých pojazdových kolesách (4), ktoré boli odpružené. Hnacia sila bola na pásy prenášaná cez rozety (5) poháňané reťazovými prevodmi od motorovej časti, umiestnenej pod krytmi (6). V prednej časti (8) bol rám zosilnený pre zvýšenie odolnosti proti strelám a bolo tu umiestnené manipulačné oko (9). Na vonkajších krytoch medzi pásmi bol osadený čap (10) na zabezpečenie pri preprave na vozíku. Odpruženie bolo riešené kyvnými ramenami s vinutými pružinami.
Pohon upraviť
Spaľovací motor (11) bol umiestnený v strednej časti rámu a bol spoločný pre oba pojazdové pásy. Krútiaci moment motora bol cez dve spojky (12) a prevody rozvádzaný k rozetám pre pohon pásov. Motor bol vybavený núteným chladením, ktoré zabezpečoval ventilátor (13) umiestnený pred motorom. Palivová nádrž (14) s horným plniacim otvorom bola umiestnená za motorom. V hornej časti rámu bola umiestnená nízka nadstavba pre prívod vzduchu (nie je zobrazená).
Ovládanie upraviť
Goliáš bol ovládaný diaľkovo pomocou ovládacieho kábla (15), ktorý sa voľne odvíjal z cievky (16). Cez kábel obsluha elektrickými signálmi ovládala spojky pásov a odpaľovala nálož. Zadný rám (17) zaisťoval polohovanie pokládky kábla na terén tak, aby sa kábel nedostal do kontaktu s pojazdovými pásmi pri zabočení. Elektrická energia pre ovládanie bola čerpaná z batérií (menšia ako u verzie 302) umiestnených v schránkach (18) mimo rámu medzi pojazdovou a vratnou stranou pásu. K ovládaniu slúžil ovládač s pákovými ovládačmi (joystick) pripojený k riadiacemu káblu (nie je zobrazený).
Priestor nálože upraviť
Pre nálož bol vyhradený priestor (19) v prednej časti Goliáša pod zosilneným rámom zasahujúci až k motorovému priestoru.
- SdKfz. 303
-
motorový prostor
ventilátor chladiča, motor, ľavá a pravá spojka -
zadná časť
nádrž, cievka ovládacieho kábla, zadné pásové kolesá -
diaľkové ovládanie
nemecký vojak vľavo dole ovláda Goliáša pomocou joysticku
Technicko-taktické dáta upraviť
Nemeckí vojaci manipulujú s Goliášom na prepravnom vozíku.
| parametr | E-Goliáš | V-Goliáš | |||
|---|---|---|---|---|---|
| prototyp | SdKfz. 302 | SdKfz. 303a | SdKfz. 303b | ||
| Gerät 67 | Gerät 671 | Gerät 672 | |||
| dĺžka | [cm] | 160 | 150 | 162 | 163 |
| šírka | [cm] | 66 | 85 | 84 | 91 |
| výška | [cm] | 61 | 65 | 60 | 62 |
| svetlá výška | [cm] | × | 11,4 | 16 | 16,8 |
| pojazdová dĺžka pásu | [cm] | × | 73 | × | × |
| prekonanie priekopy šírky | [cm] | × | 60 | 85 | 100 |
| brodenie | [cm] | × | × | × | 22 |
| šírka pásu | [cm] | × | 16 | ||
| počet článkov pásu | [1] | × | 48 | ||
| hmotnosť | [kg] | 362 | 370 | 365 | 430 |
| nálož | [kg] | 91 | 60 | 75 | 100 |
| pohon | 2x elektromotor | 1x spaľovací motor | |||
| typ | Bosch MM/RQL 2500/24 RL2 | SZ7 Zündapp 703 ccm | |||
| výkon | 2,5 kW | 12,5 k / 4500 ot/min | |||
| energia | 2 batérie | benzín | |||
| kapacita/objem | × | 6 l | |||
| rychlosť | [km/h] | × | 8,0 – 10,0 | 10,0 – 11,0 | 11,5 |
| dojazd na ceste | [km] | × | 1,5 | 12,0 | |
| dojazd v teréne | [km] | × | 0,8 | 7,0 | 6,0 – 8,0 |
| oceľový plášť | [mm] | × | 5 – 6 | 10 | |
| diaľkové ovládanie | elektrické, napájanie z batérií | ||||
| dĺžka ovl. kábla | [m] | × | 400 – 650 – 2000 ×× | ||
Vysvetlivky: × údaj nedostupný, ×× údaje sa líšia
Výrobné dáta upraviť
Spojencami ukoristení Goliáši v Normandii.
| Údaj | E-Goliáš | V-Goliáš | |||
|---|---|---|---|---|---|
| prototyp | SdKfz. 302 | SdKfz. 303a | SdKfz. 303b | ||
| Gerät 67 | Gerät 671 | Gerät 672 | |||
| Výrobca | Borgward | Borgward, Zündapp & Zachertz | |||
| Cena | [RM] | × | ~3 000 | ~1 000 | |
| Dátum výroby | od | - | apríla 1942 | apríla 1943 | novembra 1944 |
| do | apríla 1942 | januára 1944 | septembra 1944 | 1945 | |
| Vyrobených kusov v roku | 1942 | 15 | 835 | - | - |
| 1943 | - | 1 731 | 2 112 | - | |
| 1944 | - | 69 | 2 492 | 202 | |
| 1945 | - | - | - | 123 | |
| Vyrobených kusov | typ | 15 | 2 635 | 4 604 | 325 |
| pohon | 2 650 | 4 929 | |||
| celkovo | 15 | 7 564 | |||
| Zostávajúce kusy po kapitulácii | 1945 | údaj nedostupný | 2 527 | ||
Odkazy upraviť
Literatúra upraviť
- Chamberlain Peter, Hilary Doyle: Encyclopedia of German Tanks of World War Two, Arms & Armour |místo=London, 1999, ISBN 1-85409-214-6
- Jaugitz Markus, David Johnston (Winnipeg): Funklenkpanzer: A History of German Army Remote-and Radio-Controlled Armor Units, J.J. Fedorowicz Publishing, Inc., 2001, ISBN 0-921991-58-4
- Jentz Thomas L.: Panzer Tracts, No. 14: Gepanzerte Pionier-Fahrzeuge (Armored Combat Engineer Vehicles, Goliath to Raeumer) Darlington Productions, S. Darlington, Maryland, ISBN 1-892848-00-7
- Jaugitz Markus: Die deutsche Fernlenktruppe, 1940–1943, Podzun-Pallas, Wölfersheim-Berstadt, ISBN 3-7909-0502-X
- Jentz Thomas L., Doyle Hillary Louis: Gepanzerte Pionier-Fahrzeuge (Armored Combat Enginner Vehicles) Goliath to Raeumer S, Panzer Tracts no.14, 1998, ISBN 1-892848-00-7
- Fleischer Wolfgang: Deutsch militärischen Schießplatz Kummersdorf, Bonus Brno, 1997, ISBN 80-85914-43-3
- Dienstvorschrift D 654/10, 1.IV.1943, Leichter Ladungsträger SdKfz. 303 Gerätebeschreibung und Bedienungsanweisung
- Dienstvorschrift D 654/11, 1.IV.1943, Leichter Ladungsträger SdKfz. 303 Ersatzteilliste
- Spielberger Walter J.: SpezialPanzerfahrzeuge des deutschen Heeres, Motorbuch Verlag, 1993, ISBN 3-87943-457-3
- Hahn Fritz: Waffen und Geheimwaffen des deutschen Heeres 1933-1945 (Band 1+2), Bernard & Graefe Verlag, 1998, ISBN 3-7637-5915-8
- Chamberlain Doyle Jentz: Encyclopedia of German Tanks of World War two, Arms and Armor Press, 1993, ISBN 1-85409-214-6
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Goliáš (ľahký nosič nálože)
Externé odkazy upraviť
- MUZEUM Tosny WWII 39/45 Route de Louviers D135
- Muzeum wojska Polskiego / Pojazd gąsienicowy SdKfz. 303a "Goliath" Archivované 2010-12-29 na Wayback Machine
- Leichter Ladungsträger SdKfz 302 "Goliath - stavba repliky
- The Story of the 222th AAA Searchlight Battalion / From Omaha Beach to V-E Day
- Lehké dálkově ovládané vozidlo s náloží[nefunkčný odkaz]
- WW2-Goliath: ukázka použití, ukořistěné kusy spojenci (dobové záběry)
- Goliath Demolition Tank: ukořistěné kusy spojenci (dobové záběry)
- Goliath Light Demolitions Carrier SdKfz.302 (funkční replika)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Goliath (lehký nosič nálože) na českej Wikipédii.