Gorila východná (iné názvy: gorila horská, gorila vrchovská; lat. Gorilla beringei) je druh z rodu gorila.

Gorila východná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Gorilla beringei
Matschie, 1903
Synonymá
gorila horská, gorila vrchovská

Rozšírenie gorily východnej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Dospelý jedinec gorily východnej meria okolo 1,3 – 1,9 m a váži od 68 do 210 kg. Samice vážia menej a sú menšie. Tento druh má dlhú strapatú srsť, ktorá dobre udržiava telesné teplo aj vo vysokých výškach, ktoré obýva. Tvár, ruky a chodidlá (u samcov ani hrudník) nie sú osrstené. Srsť a koža goríl východných je čiernej farby. Gorily majú silné nohy a ruky.

Správanie upraviť

Gorily východné sú spoločenské a zdržujú sa v početných skupinách, v ktorých je až do 40 jedincov. Každá skupina obýva teritórium s rozlohou 400 – 800 hektárov, ktorý sa na okrajoch môže prekrývať so susednými teritóriami. Za súmraku sa skupina usadí na odpočinok – dospelé samce na zemi, samice a mláďatá spolu niekedy v hniezdach na stromoch. Votrelcov plašia štekotom. Ak ten nezaberie, začne alfa samec (u goríl nazývaný ,,strieborný chrbát“) húkať, pričom sa postaví na zadné končatiny, zovretými päsťami bije do hrude (holá koža zosilňuje tento zvuk) a pustoší vegetáciu. Ak to nestačí, s veľkým revom zaútočí a udrie alebo klepne rukou či uhryzne votrelca.

Potrava upraviť

Hlavnú zložku potravy gorily východnej sú listy, výhonky a stonky – obzvlášť bambusové. Okrem nich jedáva plody, korienky, mäkkú kôru a huby. Z času načas zje aj mravce, ktoré prehltne skôr, než ju začnú hrýzť. Za jeden deň dokážu spásať až 10 kg bambusu.

Rozmnožovanie upraviť

Alfa samec je otec väčšiny alebo všetkých mladých goríl v skupine. Samica, ktorá porodila, prejde k inému samcovi, zvyčajne len ak bol jej partner zabitý. Mláďa ostáva so svojou matkou do jej ďalšieho pôrodu – čo predstavuje dobu okolo 4 rokov. Pozornosť rujných samíc si dominantný samec získava imitáciou kŕmenia, húkaním, búšením do pŕs, mlátením rastlín alebo poskakovaním.

Ochrana upraviť

Niektoré skupiny tohto druhu sú zdrojom turistických príjmov a preto podliehajú ochrane. Iné gorily sú trvalo ohrozované pytliactvom.

Klasifikácia upraviť

Gorila východná bola donedávna považovaná za poddruh gorily obyčajnej (gorily nížinnej). Dnes ju zaraďujeme ako samostatný druh s týmito poddruhmi:

O systematike pozri aj článok gorila.

Referencie upraviť

  1. Plumptre, A., Robbins, M. & Williamson, E.A. 2016. Gorilla beringei (errata version published in 2016). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T39994A102325702. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2016-2.RLTS.T39994A17964126.en. Prístup 1. február 2019.

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.
  • LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.