Guhrova chatka
Guhrova chatka (poľ. Domek Guhra, Domek Nanrciarski Guhra, nem. Guhr - Hütte, Guhr - Skihütte) bola chata vo Velickej doline v Tatrách.
| Guhrova chatka | |
 Guhrova chatka pod skokanským mostíkom. | |
| 49°07′44″S 20°10′18″V / 49,128957°S 20,171628°VSúradnice: 49°07′44″S 20°10′18″V / 49,128957°S 20,171628°V | |
| Nadmorská výška | 1 304 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Tatry |
| Poloha | Velická dolina |
| Rok založenia | 1871 |
  Poloha na Slovensku
| |
Skokanský mostík, prvý na Slovensku upraviť
V roku 1910 postavil lekár a majiteľ Tatranskej Polianky Michal Guhr v meandre Červeného potoka nad Gerlachovom prvý lyžiarsky skokanský mostík na Slovensku. V roku 1911 sa na ňom uskutočnili prvé preteky v skoku na lyžiach na Slovensku. Na mostíku, ktorého odrazový stôl bol vytvorený z debien a zo snehu, víťaz prvej verejnej skokanskej súťaže Bruno Weiss skočil deväť a pol metra. Zakrátko nevyhovoval nárokom skokanov, a tak Guhr postavil nad Tatranskou Poliankou v nadmorskej výške 1 150 m n. m. nový mostík. V rokoch 1912 – 1914, 1918 a 1919 – 1922 sa na ňom uskutočnili domáce i medzinárodné preteky. Dňa 4. februára 1912 Arthur Bajan (BETE) skočil 20 m. Zdokonalená skokanská technika umožňovala dlhšie skoky ako dovtedy. Michal Guhr vybral nové miesto pre ďalší skokanský mostík, opäť nad Tatranskou Poliankou na svahu obrátenom na severovýchod pri Žltej stene neďaleko Velického potoka. Po dokončení v roku 1923 dosiahol na ňom najdlhší skok 37 m Kurt Endler z HDW. V nasledujúcich rokoch mostík zrekonštruovali. V roku 1926 Rudolf Purkert z HDW na ňom vytvoril rekord výkonom 49 m. Po ďalšej prestavbe v roku 1930 poľský pretekár Stanislav Marusarz na ňom skočil 53 m. Pred druhou svetovou vojnou bol dejiskom mnohých domácich aj medzinárodných súťaží a po mnohých prestavbách slúžil skokanom až do roku 1955.[1][2][3] [4]
Chatka pri mostíku upraviť
Hosťom návštevníkom i športovcom slúžila malá Guhrova chatka, ktorú pri mostíku postavili v roku 1926. Chatka slúžila v rokoch 1926 – 1929 a potom po prestavbe 1930 – 1965. Prvá zhorela a druhú, po demolácii mostíka o niekoľko rokov neskôr, už nepotrebnú, zbúrali.[2]
Referencie upraviť
- ↑ PAUGSCHOVÁ A KOL., Božena. Lyžovanie Učebné texty pre študentov telesnej výchovy. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, Slovenský lyžiarsky zväz, 2004. S. 237.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ TEREZČÁK, Ján. Dejiny lyžovania na Slovensku 1860 -1944. 1. vyd. Bratislava : Slovenský lyžiarsky zväz, 199ý. ISBN 80-88680-15-8. S. 360.
- ↑ KOLLÁROVÁ, Zuzana. Dr. Michal Guhr-lekár srdca a duše. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-10-7. S. 78.