Hadean (iné názvy pozri nižšie) je najstaršie veľké obdobie dejín Zeme. Trvalo od približne 4,6 miliárd do 4 (staršie: 3,8) miliárd rokov pred dneškom; po hadeane nasleduje archaikum. V medzinárodnej stratigrafickej tabuľke je hadean zatiaľ vedené ako neformálne obdobie, ktoré má viac-menej postavenie eónu a zároveň éry a zároveň periódy. Termín zaviedol Preston Cloud v roku 1972 na označenie doby pred (v tom čase) najstaršími známymi horninami. Názov pochádza od gréckeho názvu podsvetia (alebo pekla) Hádes (čo bol prenesený význam od boha, vládcu ríše mŕtvych Háda), pre podmienky, ktoré vtedy vládli na Zemi.

Hadean
Zaradenie
Útvar
Časové rozpätie
(v miliónoch rokov)
Začiatok
Koniec trvá
Trvanie −0

U niektorých autorov je to, čo sa v tomto článku označuje ako hadean, zahrnuté do archaika, a to niekedy konkrétne do eoarchaika.[1][2][3][4] Vyčleňovanie hadeanu z archaika sa niekedy dokonca explicitne uvádza ako nevhodné[5].

Možná podoba krajiny na Zemi v období hadeanu

Názvy upraviť

Platný slovenský názov (definovaný Slovenskou terminologickou a stratigrafickou komisiou pri Národnom geologickom komitéte) je hadean[6][7] (písaný kurzívou). Termín hadaikum, vyskytujúci sa v staršej literatúre[8][9][10][11][12], je doslovne prevzatý z češtiny, používal sa, ale nebol nikdy formálne kodifikovaný stratigrafickou komunitou.

Iné termíny sú: hadeum[7], had[7], hád[13]. Staršie sa toto obdobie označovalo názvami: priscoan[14], prearchaikum[15], katarchaikum[16][17], azoikum [v užšom zmysle] [18][19][20][21]. V určitých kontextoch (najmä v geotektonike a dnes najmä u ruských autorov) sa synonymne používajú aj termíny eogeikum alebo staršie protogeikum[pozn 1][34].

Alternatívne označenia tohto obdobia sú: kozmické obdobie/štádium ((vývoja) Zeme)[35][36][37][38][39], predgeologické obdobie/štádium ((vývoja )Zeme)[40][41][42][43], predgeologická etapa ((vývoja) Zeme)[8][44], predgeologický vek Zeme[14]. Opakom pojmu kozmické (či predgeologické) obdobie/štádium je pojem geologické obdobie/štádium, t.j. obdobie od cca. 4 (alebo 3,8) miliárd rokov BP až dodnes.

Čiastočné synonymum je termín eoarchaikum v širšom zmysle, ktorý u niektorých autorov zahŕňa to, čo sa dnes väčšinou označuje ako eoarchaikum v užšom zmysle a hadean, t.j. obdobie cca. 3,6 - 4,6 miliárd rokov. Eoarchaikum v širšom zmysle sa klasifikuje buď ako súčasť archaika alebo ako samostatná éra pred archaikom.[45][3][4]

Čiastočné synonymá sú aj termíny: astrálne obdobie/štádium ((vývoja) Zeme)[46][35][47][21][48][1], hviezdne obdobie/štádium ((vývoja) Zeme)[49][35][50][51], kozmogonické obdobie[38], astralikum[52], fotikum[52]. Tieto synonymá sú len čiastočné synonymá pojmu hadean z nasledovného dôvodu: Najstaršie dejiny Zeme sa tradične delia na obdobia (nazývané aj štádiá, etapy a pod.):

pričom platí nasledovné:

-Z dnešného pohľadu je datovanie vzniku (pevnej či definitívnej) zemskej kôry a morí sporné, ale väčšinou sa uvádza, že tieto udalosti spadajú už do obdobia pred 4 miliardami rokov, čiže do hadeanu. Z toho vyplýva, že všetky tri vyššie uvedené tradičné obdobia (t.j. nielen prvé z nich) z dnešného pohľadu spadajú do hadeanu, a teda synonymom pojmu hadean je astrálne, anhydrické a praoceánske obddobie.
-V minulosti sa však často buď anhydrické aj praoceánske obdobie, alebo občas len praoceánske obdobie datovali do mladších čias. Konkrétne patrili typicky do archaika v užšom zmysle [pozn 2], pričom praoceánske obdobie sa dávnejšie niekedy zaraďovalo až na začiatok proterozoika. Archaikum v užšom zmysle sa dokonca u niektorých autorov priamo delilo na anhydrické a praoceánske obdobie. Z toho všetkého vyplýva, že v minulosti bolo synonymom dnešného pojmu hadean buď iba astrálne obdobie, alebo astrálne obdobie a anhydrické obdobie. [53][46][52][38][39][54][55][40][56][36][57][58][59][1][5][60][8][61][16][62][63][64]

Vo Fayeho delení z konca 19. storočia sa vyššie uvedené astrálne obdobie označuje ako "obdobie rozžeravenosti" a namiesto anhydrického a praoceánskeho obdobia má antezoické obdobie (antezoikum).[65][66][67]

Začiatok hadeanu resp. čas vzniku slnečnej sústavy a Zeme upraviť

Ako dátum vzniku slnečnej sústavy, a tým aj prvého pevného materiálu budúcej Zeme, sa dnes uvádza 4,567 +/-0,001 miliárd rokov BP (prípadne 4,56717 +/- 0,0007 miliárd rokov BP); tento dátum sa dnes aj obyčajne (niekedy v podobe "približne 4,6 miliárd") uvádza ako začiatok hadeanu[68][69][70][71][9]. Niekedy (najmä staršie) sa vznik slnečnej sústavy posúva trochu ďalej do minulosti do obdobia 4,571 miliárd rokov[72] alebo 4,570 +/- 0,03 miliárd rokov BP [73].

Zem v pravom slova zmysle (teda ako viac-menej spojené veľké množstvo materiálu) vznikla podľa súčasných názorov asi trochu neskôr než slnečná sústava - uvádzajú sa dátumy približne 4,550 miliárd BP[68], 4,54 +/-0,05 miliárd BP [74] alebo približne 4,54 miliárd BP [75].

Obdobie medzi vznikom slnečnej sústavy (4,56 mld.) a vznikom Zeme v pravom slova zmysle (4,55 resp. 4,54 mld.) sa dá označiť aj ako obdobie sformovania Zeme[9].

V druhej polovici 20. storočia sa uvádzali napríklad takéto dátumy vzniku Zeme (prípadne slnečnej sústavy) a začiatku hadeanu (všetky čísla sú roky BP; v zátvorke je vždy uvedené, ako je v danom texte dátum okomentovaný):

  • okolo 4,5 miliárd (vznik Zeme, začiatok archaika v širšom zmysle[2]/začiatok hadeanu[76]/začiatok azoika[20])
  • 4,5 - 4,6 miliárd (vznik Zeme, začiatok hadeanu)[44][77]
  • 4,5 - 4,75 miliárd (vznik Zeme "v proces vývoja slnečnej sústavy", začiatok kozmického obdobia)[35]
  • okolo 4,6 miliárd (vznik Zeme "súčasne s ostatnými planétami slnečnej sústavy z protoplanetárneho mračna"[78]/ vznik Zeme, začiatok archaika [79])
  • 4,6 - 5 miliárd (vznik Zeme, začiatok hadeanu) [80]
  • 4,6 - 4,7 miliárd (začiatok hadeanu/archaika)[81]
  • okolo 4,65 miliárd (vznik Zeme, začiatok archaika resp. hadeanu)[5]
  • okolo 4,7 miliárd (vznik slnečnej sústavy a Zeme, začiatok predgeologického obdobia)[40]
  • okolo 5 miliárd (vznik slnečnej sústavy a Zeme, začiatok katarchaika)[16]
  • okolo 5,34 miliárd (začiatok katarchaika)[82]
  • 5 až 6 miliárd (začiatok astrálneho obdobia) [83]
  • okolo 5,5 miliárd (vznik Zeme, začiatok kozmického obdobia) [37]
  • okolo 6,2 miliárd (vznik Galaxie, slnečnej sústavy a Zeme, začiatok astrálneho obdobia)[54].

Ako vidno niektoré z týchto dátumov sú podobné súčasným, ale niektoré sú odlišné a niekedy siahajú do oveľa hlbšej minulosti.

V 30. rokoch 20. stor. sa vznik Zeme a začiatok kozmického obdobia odhadoval na 6,2 - 7,6 miliárd rokov BP (a koniec kozmického obdobia na 3,2 - 4,6 miliárd BP), koncom 19. stor. jeden odhad hovoril o veku Zeme 4 miliardy rokov, ostatné a staršie odhady všetky mylne predpokladali vek Zeme radikálne menší než 4 miliardy[39]. Prehľad starších datovaní uvádza napr. Augusta-Remeš 1936 - pozri [39].

Niektorí súčasní autori za začiatok hadaika nepovažujú vznik Zeme (resp. slnečnej sústavy), ale až vznik Mesiaca (okolo 4,53 - 4,4 miliárd rokov BP[9]) - pozri nižšie v kapitole Delenie.

Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka
(nadeón) eón éra perióda
 fanerozoikum   kenozoikum  kvartér (štvrtohory)
neogén (mladšie treťohory)
paleogén (staršie treťohory)
 mezozoikum 
(druhohory)
krieda
jura
trias
 paleozoikum 
(prvohory)
perm
karbón
devón
silúr
ordovik
kambrium
 predkambrium   proterozoikum 
(starohory)
 neopro-
terozoikum
 
ediakar
kryogén
tón
 mezopro-
terozoikum
 
sten
ektas
kalym
 paleopro-
terozoikum
 
statér
orosir
ryak
sider
 archaikum 
(prahory)
neoarchaikum
mezoarchaikum
paleoarchaikum
eoarchaikum
hadean

Delenie upraviť

Všeobecne prijímané delenie hadeanu neexistuje. Žiadne z nižšie uvedených navrhovaných delení v súčasnosti (stav 2021) nie je prevzaté do oficiálnej medzinárodnej stratigrafickej tabuľky.

Delenie podľa vzoru stratigrafie Mesiaca upraviť

V niektorých textoch sa (kvázi pomocne) používa delenie hadeanu na rovnaké éry, aké sa používajú v stratigrafii Mesiaca (keďže pri ranom vývoji Mesiaca prebehli podobné udalosti ako na Zemi). Sú to tieto éry:

Treba poznamenať, že okamihy začiatku a konca jednotlivých ér nie sú zhodné s okamihmi začiatku a konca rovnomenných ér na Mesiaci; sú teda len podobné. Pozemská kryptická éra (teda kryptická éra ako jedna z ér hadaika) samozrejme zahŕňa aj obdobie vývoja Zeme pred vznikom Mesiaca, čiže obdobie pred začiatkom mesačnej kryptickej éry (teda kryptickej éry ako jednej z ér vývoja Mesiaca).

Delenie podľa Godlblatt et al. 2010 upraviť

V roku 2010 bolo navrhnuté takéto delenie:
a) eón hadeanu:

  • éra neohadean - zodpovedá ranoimbrickej ére, nektarickej ére a časti éry Basin Groups
  • éra mezohadean - zodpovedá časti éry Basin Groups
  • éra paleohadean - zodpovedá časti éry Basin Groups, začína sa vznikom Mesiaca

b) eón chaotikum:

  • éra neochaotikum
    • perióda "Titanomachean" - zodpovedá kryptickej ére, začína sa vznikom planét slnečnej sústavy (vrátane Zeme)
    • ...
  • ...

Títo autori posunuli hranicu začiatku hadeanu na okamih vzniku Mesiaca a všetko predtým (vrátane predchádzajúcich udalostí v slnečnej hmlovine), zaradili do nového eónu chaotikum, ktorého posledná perióda nazvaná Titanomachean zodpovedá začiatku hadeanu iných autorov. Chaotikum v ponímaní týchto autorov teda zahŕňa obdobie od začiatku vznikania slnečnej sústavy (lepšie povedané slnečnej hmloviny) až po vznik Mesiaca.

Delenie podľa Van Kranendonk et al. 2012 upraviť

V roku 2012 bolo navrhnuté delenie hadeanu na:

  • éra "Jack Hillsian"/"Zirconian" (4,4 - 4,0 miliárd rokov BP)
  • éra chaotikum (4,567 - 4,4 miliárd rokov BP) - chaotikum je tu vymedzené inak než vo vyššie uvedenom návrhu z roku 2010

Zdroje kapitoly Delenie: [85][86][87][88][89][90][91][92]

Geologický vývoj upraviť

Absolútne najstarší vývoj našej planéty predpokladá bombardovanie povrchu Zeme meteoritmi, čo spôsobilo masívne tavenie jej povrchu. Podľa štúdie z roku 2019, toto bombardovanie prispelo k tvorbe kontinentov[93]. Roztavenie obrovských plôch viedlo k materiálovej diferenciácii (poklesu ťažších prvkov smerom k jadru a výstup ľahších smerom hore) pôvodne heterogénnej planéty. Časom sa povrch vplyvom vodných pár v druhotnej atmosfére (prvotná – vodíkovo/héliová unikla do okolitého vesmíru už pri formovaní planéty) začal ochladzovať, až nakoniec dosiahol teplotu, že sa voda udržala na povrchu v tekutom stave. Vznik prvotných morí viedol aj k absorbovaniu oxidu uhličitého. Neskorší nástup života a fotosyntézy v archaiku a následných obdobiach viedol k produkcii kyslíka a postupnému doformovaniu zloženia atmosféry.

Najstaršie horniny Zeme boli identifikované koncom 20. storočia v Grónsku, Kanade a Austrálii. Absolútne najstaršia vzorka pochádza zo západného Grónska, kde bola nepriamo určená ako najstaršia vrstva metamorfovaných sedimentov na 3,8 mld. rokov, čo je v podstate vedcami dohodnutá spodná hranica hadeanu. Vek bol určený podľa intrúzie, prerážajúcej túto formáciu a podľa pravidla prerážania je vek prerážajúcej horniny mladší (pozri všeobecné princípy geológie). Individuálne sa vyskytujúci kryštál zirkónu, nájdený v západnej Austrálii je však omnoho starší, až 4,4 mld. rokov, čo je skoro toľko ako odhadovaný celkový vek Zeme.

Vývoj života upraviť

Existencia života v tomto období nie je dokázaná, aj keď existujú indície o možnom výskyte primitívnych organizmov – výskyt uhlíka organického pôvodu v sedimentoch železných rúd v Grónsku. Najstaršia známa fosília pochádza z Austrálie a jej vek je stanovený na niekoľko sto miliónov rokov neskôr ako koniec hadeanu.

Poznámky upraviť

  1. 1. Po rusky eogej, protogej; nem. Eogäikum, Protogäikum; angl. Eogean, Protogean[22][23] (zriedkavo Protogeikum [24], Protogeicum[25]). 2. Niekedy tieto termíny zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako eoarchaikum v užšom zmysle a prípadne aj paleoarchaikum, čiže siahajú až do 3,5, prípadne 3,2 miliárd rokov BP. 3. Oba výrazy, ale najmä protogeikum, sa v literatúre používajú aj v iných významoch (napr. protogeikum dnes často označuje časť archaika, zatiaľ čo dávnejšie označoval archaikum spolu so spodným proterozoikom). [26][27][28][29][30][31][23][32][33]
  2. Archaikum v užšom zmysle znamená obdobie začínajúce sa zhruba v čase výskytu prvých usadených hornín (v starších textoch v čase výskytu prvej pevnej zemskej kôry) a/alebo v čase vzniku života, t.j. pred 4 či 3,8 miliardami rokov, pričom v dávnejšej minulosti autori namiesto týchto čísiel uvádzali nižšie čísla. Takto sa archaikum chápe aj súčasnej medzinárodnej stratigrafickej tabuľke. Archaikum v širšom zmysle naopak zahŕňa aj hadean.

Referencie upraviť

  1. a b c KALVODA - BÁBEK - BRZOBOHATÝ. Historická geologie [1]
  2. a b historická geológia. In: Pyramída (encyklopedický časopis) (rok 1974)
  3. a b LETHIERS, Francis. Evolution de la biosphère et événements géologiques. [s.l.] : Taylor & Francis, 1998. 321 s. Dostupné online. ISBN 978-90-5699-124-1. S. 11.
  4. a b sciences-edu.net, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online. Archivované 2022-03-18 z originálu.
  5. a b c Präkambrium; Archaikum. In: Lexikon der Geowissenschaften. [CD-ROMs] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2002. ISBN 978-3-8274-1655-1.
  6. Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.
  7. a b c hadean. In: Encyclopaedia Beliana [2]
  8. a b c KANIANSKA, Radoslava. Materiálové toky prírodných zdrojov s dôrazom na biomasu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2016. 112 s. Dostupné online. ISBN 978-80-557-1086-0.
  9. a b c d Astrobiológia - 2 ProtoZem Sformovanie+Mesiac+LHB Povrch, hydrosféra, atmosféra Biogénne prvky a procesy Voda a jej alternatívy Uhlík a jeho alternatívy - RNDr. Tomáš Paulech, PhD. KAFZM, FMFI UK [3]
  10. SLÁDEK, I. Geologický vývoj a stavba Bratislavy a okolia (Devínske Karpaty a Hainburské vrchy) - Text k prednáške. Ústav geografie Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach. 2021 [4] Tab. 1
  11. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online.
  12. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online. Archivované 2021-10-03 z originálu.
  13. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2021-10-02]. Dostupné online. Archivované 2021-10-02 z originálu.
  14. a b A.S. Andrejeva-Grigorovič, N. Hudáčková a L. Ožvoldová: Systematická paleontológia bezstavovcov 1 (2006) [5]
  15. [6]
  16. a b c PLOETZ, Karl Julius. Der große Ploetz (die Daten-Enzyklopädie der Weltgeschichte ; Daten, Fakten, Zusammenhänge). [s.l.] : Komet, 1998. 2047 s. ISBN 978-3-89836-147-7. S. 2-12.
  17. SCHRENK, Friedemann; MÜLLER, Stephanie. Die 101 wichtigsten Fragen - Urzeit. [s.l.] : C.H.Beck, 2006. 159 s. ISBN 978-3-406-54741-6. S. 156.
  18. geológia. In: Encyclopaedia Beliana 5, S. 110-111
  19. azoikum. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983, S. 76
  20. a b Erdzeitalter. In: STÖCKER, Friedrich W.. Brockhaus-ABC Biologie (Bd. 1, 2).  : Brockhaus, 1986. ISBN 978-3-325-00071-1.
  21. a b [7]
  22. Geological Society of America. Special Papers. [s.l.] : The Society, 1955. 804 s. Dostupné online. S. 172.
  23. a b BASHARIN, A. K. Supercycles and Global Lithostructural Megacomplexes in the History of Continents. In: Doklady Earth Sciences, 2008, Vol. 418, No. 1, pp. 15—1
  24. MILANOVSKY, E. E. Rifting evolution in geological history. In: Tectonophysics. 143 (1987) 103-l 18 Elsevier Science Publishers B.V., Amsterdam
  25. [8]
  26. Общие вопросы и принципы расчленения докембрия. [s.l.] : Наука, 1994. 159 s. ISBN 978-5-02024746-8. S. 57. (transkribovaný citát: "doarchej (katarchej, chadej, eogej)")
  27. Академия наук СССР. Bulletin de l'Académie des sciences de l'URSS. (Série géologique). [s.l.] : Изд-во Академии наук СССР, 1989. 896 s. Dostupné online. S. 72.
  28. Chain, V. E. Ob osnovnych principach postrojenija podpinno glovaľnoj modeli dinamiki zemli. In: Geologija i geofizika, 2010, zv. 51, č.6, str. 753–760 [9]
  29. KIRIĽUK, V. P. "Geodinamika" i rannedokembrijskaja geologija ščitov drevnich platform. 2012 [10] najmä S. 53
  30. KIRIĽUK, V. P. Osnovnyje čerty tektoniki i evoluciji fundamenta ukrainskogo sčita. (2008) [11]
  31. BAŠARIN, А. К... Destruktivnyje kompekcy v strukture materikov. [s.l.] : Наука, Сибирское отд-ние, 1991. 235 s. ISBN 978-5-02029536-0. S. 7. (citát: Например, Ч.Б. Борукаев в истории Земли предлагает различать четыре мегахрона (протогей, дейтерогей, неогей, эпинеогей), а В.И. Шульдинер три (эогей, протогей и неогей)...Например , эогей в шкале В.И. Шульдинера соответствует протогею в шкале Ч.Б. Борукаева , а протогей — дейтерогею .)
  32. Transactions of the Institute of Geology and Geophysics. [s.l.] : Izd. Sibirskogo otd. AN SSSR, 1985. 200 s. S. 164.
  33. Ústřední ústav geologický (Prague, Czechoslovakia). Věstník. [s.l.] : [s.n.], 1961. 614 s. Dostupné online.
  34. Zdroje k tejto vete sú uvedené v poznámke pod čiarou
  35. a b c d STLOUKAL, Milan; BENEŠ, Josef; DVOŘÁK, Josef; HOMOLA, Jiří; KVASNIČKOVÁ, Dana, ŠMARDA, Jan; TRÁVNIČKOVÁ, Eliana Biológia pre 3. ročník gymnázia. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. 275 s. ISBN 80-08-01411-3. S. 13, 14.
  36. a b PEČÍRKA, J. Dějiny pravěku a starověku I, 1979, S. 8
  37. a b Drejk [12] (Poznámka: Autor omylom v jednej kapitole uvádza vek Zeme 4,5 a v inej 5,5 miliárd.)
  38. a b c TÖLGYESSY, J. et al. Životodarný závoj Zeme. 1. vyd. Bratislava: OBZOR, 1983. (čiastočne citované napr. tu: [13] Archivované 2021-10-03 na Wayback Machine)
  39. a b c d AUGUSTA J., REMEŠ M. Stáří země a života. In. Vědecký svět máj 1936, S. 3-4 [14] (Poznámka: Súčet čísiel uvedených pre jednotlivé obdobia na str. 3 je číslo 6200 až 7600 a bez kozmického obdobia 3200 až 4600.)
  40. a b c VALIŠ, J. Prírodopis 8. Bratislava: SPN, 1989, predsázka, S. 13
  41. UHEREKOVÁ, Mária; BIZUBOVÁ, Mária. Biológia pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom : geológia, ekológia. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, 2011. 127 s. ISBN 978-80-10-02077-5. S. 125.
  42. Západné Karpaty (Séria geológia). [s.l.] : Geologický ústav Dionýza Štúra [vo Vede], 1988. 318 s. S. 258.
  43. [15]
  44. a b MATYÁŠEK, J., SUK, M. Antropogeneze v geologii. (1997/2007) [16]
  45. Ottova encyklopedie A-Ž. [s.l.] : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2019. ISBN 978-80-7451-676-4. S. 964.
  46. a b astrálne obdobie. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983, S. 68
  47. astrální období Země. In: Masarykův slovník naučný 1, S. 292
  48. stratigrafické jednotky. In: Encyklopédia Slovenska V, S. 612
  49. prekambrium. In: Pyramída
  50. SK – EN geologický slovník [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.
  51. Rozum do vrecka. 2. preprac. a rozš. vyd. Bratislava : Mladé letá, c1998. 587 s. ISBN 80-06-00840-X. S. 41.
  52. a b c QURING, H. Das Loch im Pazifik : Mondentstehung und Laurentische Revolution. In: Prisma : illustrierte Monatsschrift für Natur, Forschung und Technik. 1949, 4 [17]
  53. prekambrium. In: Pyramída
  54. a b BACHMAYER, F., ZAPFE, H. Die Geschichte der Erde und des Lebens - Ein Überblick. In: Veröffentlichungen aus dem (des) Naturhistorischen Museum(s), 1969 [18]
  55. EHRENBERG, Kurt. Paläobiologie und Stammesgeschichte (Ein Leitfaden). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013 (1952). 108 s. ISBN 978-3-7091-5059-7. S. 62.
  56. astrální; azoické. In: Masarykův slovník naučný 1 S. 339
  57. ŠUSTA, Josef. Dějiny lidstva od pravěku k dnešku. [s.l.] : Nakl. Melantrich, 1936. 810 s. Dostupné online. S. 5.
  58. Neptun. [s.l.] : Keller, 1963. 430 s. Dostupné online. S. 58.
  59. Voda (M. Sirotiak), STU BA [online]. prirodnejavy.eu, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online. Archivované 2020-12-29 z originálu.
  60. Erdgeschichte. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  61. Urozean. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  62. [19] kap. Vznik a vývoj planéty
  63. MOORBATH, S. Oldest rocks, earliest life, heaviest impacts, and the Hadean–Archaean transition Applied Geochemistry 20 (2005) 819–824 [20]
  64. Where did Earth's water come from? [online]. astronomy.com, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online.
  65. Revue des questions scientifiques. [s.l.] : Société scientifique de Bruxelles., 1885. 704 s. Dostupné online. S. 352.
  66. Die Fortschritte Der Physik. [s.l.] : G. Reimer, 1891. 2742 s. Dostupné online. S. 834.
  67. Marie-Madeleine Roblot. Étude des roches silico-carbonées du Précambrien Armoricain. [s.l.] : Fondation scientifique de la géologie et de ses applications, 1971. 323 s. S. 60.
  68. a b COUNCIL, National Research; Division on Earth and Life Studies; Board on Earth Sciences and Resources; Committee on Grand Research Questions in the Solid-Earth Sciences. Origin and Evolution of Earth (Research Questions for a Changing Planet). [s.l.] : National Academies Press, 2008. 150 s. ISBN 978-0-309-11717-3.
  69. [21]
  70. ICS 2021 [22]
  71. GeoWhen [23]
  72. SHUKOLYUKOV et al. Chronology of Asteroid Accretion and Differentiation 2002 [24]
  73. NIEMEYER, S. 40Ar-39Ar dating of inclusions from IAB iron meteorites. In: Geochimica et Cosmochimica Acta. 43, 11, 1979, S. 1829–1840
  74. [25]
  75. USGS - Age of the Earth [26]
  76. Precambrian [27]
  77. Präkambrium; Archaikum. In: Lexikon der Geowissenschaften. [CD-ROMs] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2002. ISBN 978-3-8274-1655-1.
  78. Zem. In: Encyklopédia astronómie. Bratislava: Obzor. 1986
  79. Země. In: Malá československá encyklopedie 6. S. 811 (tabuľka)
  80. BABEK. Historická geologie 2005 [28]
  81. Historische Geologie - Präkambrium:studiskript [online]. userpage.fu-berlin.de, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online.
  82. Экосистемы в стратиграфии (материалы Всесоюзного совещания, Владивосток, октябрь 1978 г). [s.l.] : ДВНЦ АН СССР, 1978. 186 s. Dostupné online. S. 64.
  83. HÜPPI, Claudio. Wort und Bild (ein Sachlesebuch für das 8. und 9. Schuljahr). [s.l.] : Sabe, 1970. 336 s. Dostupné online. S. 36.
  84. a b Gabzdyl P.: Měsíc, AVENTINUM s.r.o., Praha 2006, ISBN 80-86858-22-7, S. 193
  85. Geo When [29]
  86. X. Z. Ding, K. J. Xu: A NEW LUNAR GEOLOGICAL TIME SCALE AND THE GEOLOGICAL EVOLUTION OF THE MOON. 2019 [30]
  87. Geologic time scales for Mercury, Moon, Mars, Venus, and Earth [online]. planetary.org, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online.
  88. M.Alan Kazlev. The Precambrian [online]. palaeos.com, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online.
  89. M.Alan Kazlev. The Hadean Eon [online]. palaeos.com, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online.
  90. Hadean [online]. mindat.org, [cit. 2021-10-03]. Dostupné online.
  91. Goldblatt, C. et al. The Eons of Chaos and Hades. 2010 [31]
  92. Van Kranendonk, Martin J. (2012), Altermann, Wladyslaw; Beard, Brian L.; Hoffman, Paul F.; Johnson, Clark M.; Kasting, James F.; Melezhik, Victor A.; Nutman, Allen; Papineau, Dominic; Pirajno, Franco, "A Chronostratigraphic Division of the Precambrian", The Geologic Time Scale, Elsevier, pp. 299–392, doi:10.1016/b978-0-444-59425-9.00016-0, ISBN 978-0-444-59425-9
  93. Rais Latypov. Evidence for igneous differentiation in Sudbury Igneous Complex and impact-driven evolution of terrestrial planet proto-crusts [online]. nature.com, 31 January 2019, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hadean

Externé odkazy upraviť