Havran (vrch v Tatrách)

vrch v Belianskych Tatrách

Havran[1] (2 151,5 m n. m.[2][3]) je najvyšší vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 20 km severozápadne od Kežmarku.[4] Nie je turisticky voľné prístupný.

Havran
vrch
Havran zo Ždiarskej vidly
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Ždiar, Vysoké Tatry
Časť Belianske Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 151,5 m n. m.
Súradnice 49°14′54″S 20°11′51″V / 49,2484°S 20,1976°V / 49.2484; 20.1976
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup nie je prístupný
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Havran (Belianske Tatra Mountains)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obcí Tatranská Javorina a Ždiar.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severne ležia Podspády a východne obec Ždiar. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[4]

Opis upraviť

Havran leží v severozápadnej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi vrchom Nový (1 999 m n. m.) a Ždiarskou vidlou (2 142 m n. m.). Južne od hrebeňa prechádza dolina Zadné Meďodoly, východne od Havrana Tristárska dolina. Severne sa nachádza Nový vrch (1 727 m n. m.), Repisko (1 259 m n. m.) a Javorinka (1 505 m n. m.), východne Žľabina (1 411 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Tristárskym sedlom (1 969 m n. m.) oddelená Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.), južne Jahňací štít (2 230 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.) a Kopa brán (2 030 m n. m.) a západne Štefan (1 540 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.), Malý Baboš (1 471 m n. m.), Muráň (1 890 m n. m.) a Havraním sedlom (1 932 m n. m.) oddelený vrch Nový (1 999 m n. m.).[3] Juhozápadnú časť hrebeňa odvodňuje Meďodolský potok, smerujúci do riečky Javorinka v povodí Dunajca, rovnakým smerom odteká aj voda zo severných svahov. Na východnom úbočí pramení riečka Biela, ktorou voda odteká do rieky Poprad. Vrchol je neprístupný, preto naň nevedie značený turistický chodník.[4]

Výhľady upraviť

Turisticky neprístupný vrchol s trojicou skalnatých hrebeňov je pokrytý len nízkou vegetáciou.[6] Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške vrcholu je viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čierna hora, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura a Oravské Beskydy, ako aj mnohé vrchy južného Poľska.[7]

Prístup upraviť

Havran patrí do národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, a preto je už od roku 1978 turisticky neprístupný. Jediný turistický chodník v okolí je   modro značená trasa z Tatranskej Javoriny cez Zadné Meďodoly a Kopské sedlo do Tatranských Matliarov. Neďaleko je aj náučný chodník Monkovou dolinou, ktorá vystupuje na hrebeň v Širokom sedle (1 825,5 m n. m.).[4]

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 17.
  3. a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť