Havranie vrchy

pohorie na Slovensku

Havranie vrchygeomorfologický podcelok Volovských vrchov.[1] Najvyšší vrch podcelku je Haniskova, dosahujúca výšku 1 161 m n. m..[2] Stredná časť je súčasťou ochranného pásma Národného parku Slovenský raj.

Havranie vrchy
geomorfologický podcelok
Havranie vrchy v západnej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okresy Rožňava, Spišská Nová Ves
Nadradená
jednotka
Volovské vrchy
Susedné
jednotky
Slovenský raj
Stolica
Dobšinské predhorie
Knola
Hnilecké vrchy
Hornádske podolie
Súradnice 48°51′S 20°26′V / 48,85°S 20,43°V / 48.85; 20.43
Najvyšší bod Haniskova
 - výška 1 161 m n. m.
Najnižší bod západný okraj územia
 - výška cca 500 m n. m.
Poloha podcelku v rámci Slovenska
Poloha podcelku v rámci Slovenska
Poloha podcelku v rámci Slovenska
Poloha podcelku v rámci Košického kraja
Poloha podcelku v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieVolovské vrchyHavranie vrchy
***

Vymedzenie upraviť

Tento podcelok leží v severozápadnej časti pohoria medzi Spišskou Novou Vsou a Dobšinou.[2] Na severozápade susedí so Slovenským rajom (podcelok Spišsko-gemerského krasu), na západe so Stolicou (podcelok Stolických vrchov) a na juhozápade s Dobšinským predhorím, patriacim do Revúckej vrchoviny. Južným a východným smerom pokračujú Volovské vrchy podcelkami Knola a Hnilecké vrchy, na severozápade územie klesá do Hornádskej kotliny a jej podcelku Hornádske podolie.[1]

Významné vrcholy upraviť

Referencie upraviť

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online. Archivované 2017-09-23 z originálu.
  2. a b Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-04]. Dostupné online.
  3. Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.