Helen Hayesová

Helen Hayesová
Celé meno	Helen Hayes Brown
Narodenie	10. október 1900; Washington, DC, USA
Úmrtie	17. marec 1993 (92 rokov); Nyack, New York, USA
Povolanie	americká herečka
Roky pôsobenia	1905 – 1987
Manžel	Charles MacArthur (1928 – s.1956)
Deti	2
	Filmový portál; Divadelný portál; Biografický portál

Helen Hayesová, rodným menom Helen Hayes Brown (* 10. október 1900, Washington, DC, USA – † 17. marec 1993, Nyack, New York) bola americká filmová a divadelná herečka, ktorá získala dvoch Oscarov, Emmy, Grammy a divadelnú cenu Tony. V roku 1986 dostala od prezidenta Ronalda Reagana vyznamenanie v podobe Presidential Medal of Freedom.

Detstvo a mladosť upraviť

Narodila sa vo Washingtone. Jej matka Catherine Estelle (rodená Hayes) bola príležitostná herečka, otec Francis van Arnum Brown vystriedal mnoho zamestnaní, bol napr. úradníkom patentového úradu a obchodným cestujúcim. Prarodičia z matkinej strany emigrovali do USA z Írska pri veľkom hladomore.

Helen Hayes vo filme Vanessa: Her Love Story z roku 1935

Už ako päťročná debutovala v divadle. V desiatich rokoch natočila krátky film Jean and the Calico Doll. Strednú školu absolvovala v roku 1917.

Kariéra upraviť

Jej zvukovým debutom bola dráma The Sin of Madelon Claudet, za ktorý získala Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Vo filme stvárnila matku, ktorá sa dostane do väzenia a teda sa musí vzdať dieťaťa. Keď ju po 10 rokoch prepustia, nemá dosť peňazí, aby začala usporiadaný život a tak zostane na ulici bez toho, aby videla svojho syna vyrastať.

Vo filmovej adaptácii Hemingwayovho románu Zbohom zbraniam z roku 1932 si zahrala po boku Garyho Coopera. Dramatický film Night Flight znamenal spoluprácu s Clarkom Gablom a Myrnou Loy. Helen Hayesová však preferovala divadlo pred filmom a tak sa v roku 1935 vrátila na javisko. Na Broadwayi hrala tri roky titulnú rolu po boku Vincenta Pricea v hre Victoria Regina.

V roku 1953 sa stala vôbec prvou laureátkou ceny Sarah Siddons za prácu v divadle v Chicagu. Tento úspech zopakovala v roku 1969. V päťdesiatych rokoch sa vrátila do Hollywoodu. Zahrala si spolu s Ingrid Bergmanovou vo filme Anastázia. V roku 1970 stvárnila čiernu pasažierku pani Quonsettovú vo filme Letisko, za čo získala druhého Oscara, tentoraz za vedľajšiu úlohu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch natočila prevažne televízne filmy a filmy produkcie Walta Disneyho.

V roku 1971 počas natáčania filmu Do Not Fold, Spindle, or Mutilate. Druhá zľava Myrna Loy, tretia zľava Sylvia Sidney a štvrtá zľava Mildred Natwick.

V roku 1955 premenovali Fultonovo divadlo na Divadlo Helen Hayes. V osemdesiatych rokoch bolo divadlo zbúrané, aby ustúpilo novej zástavbe. V roku 1983 však bolo iné divadlo na 45. ulici v New Yorku pomenované po nej.

Súkromný život upraviť

Helen Hayesová bola dvakrát vydatá. Manželstvo s Johnom Swansonom trvalo v rokoch 1926 až 1928. Druhým manželom bol scenárista a dramatik Charles MacArthur, ktorého si vzala v roku 1928, a za ktorého bola vydatá až do jeho smrti v roku 1956. Mali spolu dcéru Mary, ktorá predčasne zomrela na obrnu v devätnástich rokoch v roku 1949.^[1] MacArthur mal nemanželského syna Jamesa, ktorý sa narodil v roku 1937. Helen si ho osvojila.

Bola katolíčka a republikánka. Okrem herectva sa venovala filantropii.