Wikipédia

Helmut Walcha

Helmut Walcha (celé meno: Helmut Arthur Emil Walcha[1]; * 27. október 1907 Lipsko - † 11. august 1991 Frankfurt nad Mohanom) bol nemecký organista, čembalista a hudobný skladateľ. Vo svojej dobe patril k „najvýznamnejším interpretom organovej a čembalovej tvorby J. S. Bacha“.[2]

Helmut Walcha
Základné informácie
Narodenie 27. október 1907
Lipsko
Úmrtie 11. august 1991 (83 rokov)
Frankfurt nad Mohanom
Žáner klasická hudba
Hrá na nástrojoch organ, čembalo
Roky pôsob. 1924-1981
Vydavateľstvá Deutsche Grammophon

Životopis upraviť

Helmut Walcha narodil v Lipsku 11. augusta 1907. Ako pätnásťročný úspešne zložil prijímacie skúšky na konzervatórium v Lipsku a tak sa stal najmladším študentom organu u Günthera Ramina. V rokoch 1926 až 1929 bol zástupcom Ramina v kostole sv. Tomáša v Lipsku.[1] Svoje prvé verejné vystúpenie mal v roku 1924.[3] Neskôr v rokoch 1929 - 1944 viedol ako organista v kostole Friedenskirche vo Frankfurte nad Mohanom pravidelné organové cykly a od roku 1933 vyučoval na Dr. Hoch’s Konservatorium. V roku 1938 sa stal profesorom organovej hry na frankfurtskej hudobnej škole. Pedagogickej činnosti sa venoval do roku 1972,[4] celkový počet jeho študentov za celú dobu pedagogického pôsobenia bolo okolo 200.[5]

Po druhej svetovej vojne založil vo Frankfurte Institut für Kirchenmusik a bol od roku 1944[5] do 1981 organistom v tamojšom Dreikönigskirche. Helmut Walcha zomrel 11. augusta 1991 vo Frankfurt nad Mohanom na kardiopulmonárne zlyhanie srdca.[6] Bol pochovaný na Sachsenhäuser Südfriedhof.

Zdrakový hendikep upraviť

Walcha oslepol ako šestnásťročný[7][3] alebo sedemnásťročný[5] následkom očkovania proti kiahniam. To absolvoval ako ročný a odvtedy sa mu zrak postupne slabol čomu napomáhala aj chronická keratitída.[4] V šestnástich rokoch sa podrobil operácii, ktorá bola neúspešná a vtedy stratil zrak úplne.

Význam upraviť

Patril k členom Organového hnutia (nem. Orgelbewegung), ktoré presadzovalo ústup od romantických organov a štýlu hry.[8] Walcha si získal svetové uznanie ako interpret hudby J.S. Bacha. Učil sa nové skladby tak že mu hudobníci (vrátane jeho mamy a neskôr manželky) zahrali každé diel štyrikrát (ruky, pedál a celé dielo);[3] mal absolútny sluch a bol sa schopný naučiť skladby ich počúvaním.[7]
Jeho koncerty (Frankfurten Bachstunden) mali v umeleckých kruhoch tú najlepšiu povesť, pri týchto koncertoch uvádzal všetky Bachove diela.[9] Dvakrát nahral kompletné dielo Bachových organových skladieb: prvýkrát mono v rokoch 1947 - 1952, druhýkrát ako stereo od roku 1956 do 1971. Vyšli vo firme Deutsche Grammophon.[3] V roku máji 1981 sa na poslednom koncerte definitívne rozlúčil s verejnou koncertnou činnosťou, „stále na vrchole svojich síl“.[5]

Okrem koncertovania, pedagogickej činnosti a nahrávania sa venoval aj komponovaniu: zložil 25 chorálových prelúdií a pripravil na vydanie organové koncerty Händela.[1]

Vo frankfurtskej mestskej časti Gallus je po ňom pomenovaná ulica, taktiež mu bola mestom udelená „Goetheplakette“ v roku 1957. V roku 1987 bol ocenený vyznamenaním „Grosse Bundesverdienstkreuz mit Stern.“

Galéria upraviť

  •  
    Malý organ v Jakobikirche v Lübecku (organár: F. Stellwagen, 1637); miesto nahrávania prvého cyklu nahrávok J. S. Bacha (1947 – 1952).
  •  
    Organ v St.-Peter-und-Paul-Kirche (organár: A. Schnitger, 1680); miesto nahrávania prvého cyklu nahrávok J. S. Bacha (1947 – 1952) a diel ďalších umelcov: Dietrich Buxtehude: Orgelwerke (september 1977) a Orgelmeister vor Bach (september 1977).
  •  
    Veľký organ v Grote Kerk v Alkmaare (organár:F. C. Schnitger, 1725); miesto nahrávania druhého cyklu nahrávok J. S. Bacha.[3]
  •  
    Organ v kostole Saint-Pierre-le-Jeune protestant v Štrasburgu (organár: J. A. Silbermann, 1780); miesto nahrávania druhého cyklu nahrávok J. S. Bacha.[3]
  •  
    Organ v Dreikönigskirche vo Frankfurte nad Mohanom (organár: K. Schuke, 1961)

Diskografia[pozn 1] upraviť

Diela J. S. Bacha upraviť

Kompletné nahrávky organových diel upraviť

  • Organ Works: The 1947 – 1952 Recordings, 10 CD
  • The Organ Works, 12 CD

Diela pre čembalo/klavír upraviť

  • Das Wohltemperierte Clavier, 4 CD
  • Goldberg Variations

Diela iných umelcov upraviť

  • Dietrich Buxtehude: Orgelwerke
  • Orgelmeister vor Bach, 4 LP[pozn 2]

Poznámky upraviť

  1. ↑ Uvedené nahrávky boli vydané v Deutsche Gramophon, res. pôvodne Archiv Produktion pre európske trhy. V Ázii (Južná Kórea, Japonsko) je dostupných viacero iných nahrávok.
  2. ↑ Nahrávka dostala cenu Deutsche Schallplattenpreis.[5]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c Walcha, (Arthur Emil) Helmut. In: Baker's Biographical Dictionary of Musicians. Centennial ed. New York : Schirmer Books, 2001. ISBN 0-02-865525-7. s. 3832.
  2. ↑ Walcha Helmut. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 703.
  3. ↑ a b c d e f LEWIS, Uncle Dave. Helmut Walcha [online]. Allmusic, [cit. 2010-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b HELMUT WALCHA. In: OLSTROM, Clifford E. Undaunted By Blindness. 2. vyd. Watertown : Perkins School fot the Blind. 320 s. Dostupné online. ISBN 9780982272190. (po anglicky)
  5. ↑ a b c d e JORDAN, Paul. Helmut Walcha: Artist-Teacher. College Music Symposium, 1982, roč. 22, čís. 2, s. 148-154. ISSN 0069-5696. (po anglicky)
  6. ↑ Helmut Walcha, A Harpsichordist And Organist, 83 [online]. The New York Times, 1991-08-15, [cit. 2013-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ a b Helmut Walcha (1907-1991) – A Centenary Tribute [online]. American Public Media, [cit. 2010-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ KLINDA, Ferdinand. Organ v kultúre dvoch tisícročí. 1. vyd. Bratislava : Hudobné centrum, 2000. 274 s. ISBN 80-88884-19-5. S. 155.
  9. ↑ ZAVARSKÝ, Ernest. Johann Sebastian Bach. Preklad Jiří Pilka. 1. vyd. Praha : Supraphon, 1979. 488 s. S. 436. (po česky)

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helmut Walcha na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Helmut_Walcha&oldid=7708813“