Henry Purcell

	Henry Purcell
	; anglický hudobný skladateľ
Narodenie	10. september 1659; Westminster
Úmrtie	21. november 1695 (36 rokov); Westminster
Odkazy
Webstránka	org.uk
Commons	Henry Purcell
	Biografický portál

Henry Purcell (IPA: [ˈpɜːsl̩]) (* 10. september 1659, Westminster – † 21. november 1695, Westminster) bol najvýznamnejší anglický hudobný skladateľ obdobia baroka a jeden z najvýznamnejších anglických skladateľov vôbec. Býva prezývaný Orfeus britannicus.

Purcell začlenil do svojej hudby prvky súdobého talianskeho a francúzskeho štýlu a prispel tak k vzniku zvláštneho, umelého britského štýlu hudby (občas pre svoju umelosť kritizovaného), ktorého rysy možno nájsť ešte aj oveľa neskôr v tvorbe moderných anglických skladateľov, predovšetkým v tvorbe ich najvýraznejšieho neoklasicistického reprezentanta Benjamina Brittena.

Biografia upraviť

Henry Purcell sa narodil v hudobníckej rodine ako jeden z troch synov. Jeho otec, Henry Purcell, bol spevák v skupine kráľovských hudobníkov Chapel Royal (Kráľovská kapela), ktorú v roku 1660 založil kráľ Karol II. Purcell starší zomrel, keď mal jeho Henry 5 rokov. Od tej doby ho opatroval jeho strýko Thomas Purcell, ktorý bol tiež spevákom. Strýko mu dal hudobné základy a umožnil mu od raného detstva štúdium hudby u prominentných osobností vtedajšej doby, akými boli Henry Cooke († 1672) a Pelham Humfrey († 1674).

Henry sa nielenže stal čoskoro chóristom, ale prejavoval aj veľké kompozičné nadanie - už ako deväťročný zložil svoju prvú skladbu, ktorá sa však nezachovala. Za prvý skladateľský počin sa preto považuje óda, ktorú zložil k príležitosti kráľovských narodenín (pravdepodobne v roku 1670 - dátum nie je celkom potvrdený). Ďalšie hudobné štúdium absolvoval na Westminsterskej škole v roku 1676 u organistu Johna Blowa. V tom čase už skladal sprievodnú hudbu k divadelným hrám: v roku 1676 ku hre Johna Drydena Aureng-Zebe a k dielam Thomasa Shadwella Epsom Wells a The Libertine; v roku 1677 napísal hudbu k tragédii Abdelazar, ktorej autorom bol Aphra Behn, a v roku 1678 ouvertúru k Shakespearovej hre Timon Aténsky. Skladby sa zachovali a dodnes sa hrajú.

V roku 1679 začal skladať aj duchovnú hudbu, predovšetkým chorály, hymny, žalmy a kantáty, niektoré aj pre Chapel Royal, čo predstavovalo v tom čase veľmi prestížnu záležitosť. Jeho skladby boli veľmi ťažké, často prekračovali hlasový rozsah spevákov.

V roku 1680 získal Purcell už ako 22-ročný vysoké umelecké a spoločenské postavenie, keď ho vymenovali za organistu vo Westminsterskej katedrále. Vďaka tomu sa niekoľko ďalších rokov venoval výhradne kompozícii duchovnej hudby a prerušil svoju spoluprácu s divadlom. Pred nástupom do tejto funkcie však ešte zložil dve významné diela pre divadlo: hudbu ku hre Theodosius od Nathaniela Leea a Virtuous Wife (Cnostná žena) od Thomasa D'Urfey. V tejto dobe zrejme skomponoval svoju dôležitú operu Dido a Aeneas (Dido and Aeneas), ktorá však bola uvedená až niekedy v rokoch 1688–1690. Libreto napísal Nahum Tate. Ide o prvú skutočnú anglickú operu v dejinách.

V roku 1682 bol Purcell vymenovaný za organistu v Chapel Royal a venoval sa preto aj práci na oslavných skladbách zložených k pocte kráľovskej rodiny (napr. hymny „I was glad" a „My heart is inditing" pre korunováciu kráľa Jakuba II.). Tesne pred svojím vymenovaním sa oženil, a neskôr mal šesť detí, tri z nich však zomreli v ranom detstve.

V roku 1687 Purcell znovu nadviazal kontakty s divadlom a výsledkom bola séria šiestich opier, ktorými získal za svojho života najväčšiu popularitu. Napísal hudbu pre Drydenovu tragédiu Tyrannick Love, o pár mesiacov nato zase hudbu k hre The Fool's Preferment od D'Urfeya. V roku 1690 skomponoval piesne pre Drydenovu verziu Shakespearovej Búrky (vrátane piesní „Full fathom five" and „Come unto these yellow sands"), hudbu k Bettertonovej adaptácii hry Prophetess od Johna Fletchera a Philipa Massingera (známej aj pod názvom Dioclesian) a k Drydenovej hre Amphitryon. V roku 1691 skomponoval (takisto na Drydenovo libreto) svoje majstrovské dielo King Arthur a v roku 1692 napísal piesne a hudbu pre hru The Fairy-Queen, anonymnú adaptáciu Shakespearoveho Sna noci svätojánskej, objavenú až v roku 1901 (možným autorom libreta je Thomas Betterton).

Za najslávnejšie a umelecky najvýznamnejšie dielo sa považuje „Te Deum and Jubilate Deo in D major“. Skomponoval ho v roku 1693 pre sviatok sv. Cecílie, ide o prvé anglické Te Deum s orchestrálnym sprievodom.

Purcell zomrel 21. novembra 1695. Príčina jeho smrti v tak mladom veku je nejasná - dodnes sa špekuluje o tom, že zomrel na následky ťažkého prechladnutia, dokonca aj o otrave, najpravdepodobnejšie však zomrel na tuberkulózu. Je pochovaný vo Westminsterskom opátstve.

V roku 1836 bol v Londýne založený Purcellov klub, ktorého úlohou bolo podporovať uvádzanie autorovej hudby. Jeho činnosť trvá dodnes.

Diela upraviť

Hoci zomrel už ako 36-ročný, bol Henry Purcell veľmi plodným skladateľom - počet jeho diel sa blíži k číslu päťsto. Skladal hudbu svetskú (opery, sprievodnú hudbu k divadelným hrám, inštrumentálne skladby, skladby k slávnostným príležitostiam a ódy), ako aj duchovnú (predovšetkým chorály, kantáty, piesne a ďalšie zborové skladby).

Opery upraviť

"Dido and Aeneas" (1689);
"The Prophetess" (1690);
"King Arthur" (1691);
"The Fairy Queen" (1692);
"The Indian Queen" (1695);
"The Tempest", aj pod menom „The Enchanted Island“ (1695).

Sprievodná hudba k divadelným hrám upraviť

Cez 40 diel, ku ktorým patrí :

"Theodosius", též „The Force of Love“ (1680);
"The Double Marriage" (asi 1685);
"A Fool's Preferment", též „The Three Dukes of Dunstable“ (1688);
"The Gordian Knot Unty'd" (1691);
"The Wives' Eycusc, též „Cuckolds Make Themselves“ (1691);
"Oedipus" (asi 1692);
"Timon of Athens" (1694);
"Bonduca", též „The British Heroine“ (1695);
"The Rival Sisters", též „The Violence of Love“ (1695).

Ďalšia svetská produkcia Henryho Purcella obsahuje viac ako 100 sólových piesní, 50 piesní pre dva alebo viac hlasov. Napísal aj mnoho ód a vokálnych skladieb na slávnostné príležitosti.