Hermann Höfle

	Hermann Höfle
	generál Waffen-SS, likvidátor SNP
Narodenie	12. september 1898; Augsburg, Nemecko
Úmrtie	9. december 1947 (49 rokov); Bratislava, ČSR
	Biografický portál

Hermann Höfle (*12. september 1898 Augsburg – † 9. december 1947 Bratislava) bol nemecký generál Waffen-SS (SS-Obergruppenführer), hlavný veliteľ nemeckých okupačných vojsk, ktoré zatlačili Slovenské národné povstanie do hôr.

Život upraviť

Mladosť a raná kariéra upraviť

Hermann Höfle sa narodil 12. septembra 1898 v Augsburgu v Bavorsku ako syn poštového úradníka. V roku 1916 počas prvej svetovej vojny bol povolaný do kráľovského bavorského pechotného pluku č. 8, kde počas vojny slúžil ako pilot pozorovacieho lietadla. Po vojne slúžil v organizácii Freikorps a bol majorom Reichswehru v zálohe. Oženil sa v roku 1925 a mal 2 dcéry. Zúčastnil sa tzv. pivnicového puču. Od 30. rokov bol členom SA. Höfle vstúpil oficiálne do NSDAP až v roku 1937. Príslušníkom SS sa stal až na požiadanie hlavného veliteľa SS Heinricha Himmlera v roku 1943.

Druhá svetová vojna upraviť

Od 19. septembra 1944 Höfle vo funkcii vyššieho veliteľa SS a Nemeckej polície (Höhere SS- und Polizeiführer) i veliteľa nemeckých vojsk na Slovensku (Deutscher Befehlshaber in der Slowakei) nahradil SS-Obergruppenführera Gottloba Bergera. Höfle vypracoval a uskutočnil nemecký plán generálneho útoku na povstaleckú armádu, ktorý sa zakladal na zvýšení bojovej aktivity a menších útokoch, pomocou ktorých mala byť povstalecká armáda postupne vyčerpaná. Takisto sa týmto spôsobom malo zabrániť rozširovaniu povstalcami kontrolovaného územia, hlavne smerom na sever, k dôležitým železničným tratiam a na západ, k Handlovej. Tento plán začiatkom októbra prerokoval s Himmlerom a Frankom. Vtedy tiež získal súhlas na presun brigády Dirlewanger z Poľska a 18. divízie SS Horst Wessel z Maďarska na Slovensko.

Po likvidácii povstania jednal s členmi slovenskej vlády o reforme štátnej správy, tak aby bola sústredená výkonná moc v rukách extrémistickeho krídla HSĽS.

Povojnové obdobie upraviť

Po vojne bol zatknutý ako jeden z hlavných vinníkov, za zločiny spáchané nacistami na Slovensku po vypuknutí povstania. Jeho povojnová výpoveď pred súdom poskytla významné svedectvo o príprave a organizácii bojových operácii proti povstaniu. Súd v Bratislave ho v roku 1947 odsúdil na trest smrti obesením, ktorý bol vykonaný 9. decembra 1947.

Referencie upraviť

Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 5. zväzok. Nakladateľstvo Pravda, 1985, s. 166