Wikipédia

Hermetický rád Zlatého úsvitu

Časť zo série článkov na tému

Hermes Trismegistus

Mytológia
Hermes Trismegistos · Thovt · Poimandrés

Texty
Corpus Hermeticum · Smaragdová doska · Kybalion

Tri hermetické vedy
Alchýmia · Astrológia · Teurgia

Filozofické vplyvy
Staroegyptské náboženstvo · Judaizmus · Helenizmus · Novoplatonizmus · Gnosticizmus · Kresťanstvo

Tradície a hnutia
Eulis · Hermetické bratstvo Svetla · Hermetické bratstvo z Luxoru · Hermetický rád Zlatého úsvitu · Martinisti · Rozenkruciáni

Témy
Kabala · Mágia

Hermetici
Zosimos z Panopoly · Thābit ibn Qurra . Giordano Bruno . Heinrich Cornelius Agrippa . Paracelsus . John Dee · Louis Claude de Saint-Martin · Eliphas Lévi · Samuel Liddell MacGregor Mathers · Aleister Crowley . František Bardon · Israel Regardie

z • d • u

Hermetický rád Zlatého úsvitu (angl. Hermetic Order of the Golden Dawn) alebo skrátene Zlatý úsvit (angl. Golden Dawn) bol magický rád konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorý sa zaoberal teurgiou a činnosťami podporujúcimi duchovný rozvoj. Pravdepodobne najviac zasiahol do vývoja západného okultizmu 20. storočia. Jeho pojatie mágie a rituálu sa stali súčasťou množstva ďalších systémov, napr. hnutia Wicca[1][2], Thélema, a iných, dnes populárnych magických systémov.

Traja zakladatelia William Robert Woodman (M.E.V.)[3], William Wynn Westcott (S.A.)[4] a Samuel Liddell MacGregor Mathers (S.R.M.D.)[5] boli slobodomurári a členmi Societas Rosicruciana in Anglia (SRIA).[6] Westcott, ktorý bol tiež členom Teozofickej spoločnosti, bol rozhodujúcou osobnosťou pri založení Zlatého úsvitu.

Zlatý úsvit používal systém stupňového zasvätenia, podobný ako v neregulárnych slobodomurárskych lóžiach (ženy boli tiež prijímané a mali rovnaké práva ako muži). Rád Zlatého úsvitu bol v skutočnosti len prvým — „vonkajším“ rádom z troch. Venoval sa vyučovaniu ezoterickej filozofie, založenej na hermetickej kabale a osobnom rozvoji prostredníctvom štúdia a uvedomovania si štyroch klasických živlov. Ďalej sa zaoberal astrológiou, tarotom a geomantiou. Druhým, už „vnútorným“ rádom bol Rosae Rubeae et Aureae Crucis — RR et AC (Rubínová ruža a Zlatý kríž) a učil mágiu, veštenie, astrálne cestovanie a alchýmiu. Tretím rádom boli „Tajní vodcovia“, o ktorých sa tvrdilo, že sú nevtelení veľkí adepti, ktorí riadia činnosť dvoch nižších rádov prostredníctvom duchovnej komunikácie s vodcami druhého rádu.

Medzi témy, postavy a práce, ktoré ovplyvnili Zlatý úsvit, patril kresťanský mysticizmus, kabala, hermetizmus, náboženstvo Starého Egypta, teurgia, slobodomurárstvo, alchýmia, teozofia, Eliphas Lévi, Papus, enochiánska mágia, alebo renesančné grimoáre.

Dejiny Zlatého úsvitu upraviť

Šifrované rukopisy upraviť

Podľa oficiálnej histórie pôvod rádu Zlatý úsvit vychádza zo súboru šifrovaných dokumentov, napísaných anglicky, ale šifrovaných znakmi Johannesa Trithemia. Rukopisy dávajú určitý náčrt o rituáloch rôznych stupňov a stanovujú osnovu špecifických učení pri konkrétnych stupňoch. Pokyny obsahovali učenie hermetickej kabaly, astrológie, tarotu, geomantie a alchýmie.

Podľa rádových dokumentov rukopisy prešli z rúk slobodomurárskeho odborníka Kennetha Mackenzieho k rev. A. F. A. Woodfordovi, ktorého Francis King označuje za štvrtého zakladateľa,[7] aj napriek tomu, že Woodford zomrel krátko po založení rádu. Dokumenty neboli pre neho zaujímavé, a tak ich vo februári 1886 odovzdal Westcottovi. Ten ich nechal preložiť v roku 1887.[7] S výsledkom bol veľmi spokojný a požiadal Mathersa o názor a pomoc pri spracovaní rukopisu na súvislý systém pre lóžovú prácu. Mathers pozval Williama Roberta Woodmana k spolupráci a ten pozvanie prijal.[7] Mathers a Westcott sú považovaní za autorov prepisu načrtnutých rituálov do funkčnej formy.[8] Nakoniec Mathers je pokladaný aj za autora návrhu osnovy a rituálov druhého rádu RR et AC.[9]

V skutočnosti doteraz sa nevie odkiaľ rukopisy sú. Niekoľko teórií sa pokúša objasniť pôvod, bohužiaľ neexistujú dôkazy, ktoré by tieto teórie buď potvrdzovali alebo vyvracali. Ellic Howe v knihe Magicians of the Golden Dawn vyjadril odôvodnené pochybnosti nad celou legendou pôvodu. Tvrdí, že Westcott ich sám vyrobil a prihliada k stavu textu (veľmi zlá nemčina „originálu“, v ktorom sa vyskytuje množstvo anglikanizmov) šifrovaných rukopisov.[10]

Založenie upraviť

V októbri 1887 napísal Westcott Anne Srengelovej list, v ktorom žiadal viac informácií. Jej meno a adresu mal z rozlúšteného rukopisu. Odpoveď prišla a Westcottovi, Mathersovi a Woodmanovi bol prepožičaný čestný stupeň Adeptus Exemptus. Ďalej dostali diagram, podľa ktorého mohli vytvoriť chrám Zlatého úsvitu, v ktorom by pracovalo päť zasväcovacích stupňov načrtnutých v rukopise.[11][12]

V roku 1888 bol otvorený chrám Isis-Urania v Londýne,[11] v ktorom sa vykonávali rituály zo šifrovaného rukopisu.[13] Dôraz sa kládol aj na účasť žien v „dokonalej rovnosti“ s mužmi, čo bolo v protiklade so SRIA a regulárnym slobodomurárstvom.[12]

Pôvodná lóža založená roku 1888 nevyučovala v podstate žiadne magické postupy okrem „zažehnávacích“ rituálov a meditácie, skôr vyučovala filozofiu a metafyziku. Táto forma sa nazývala „vonkajší rád“ a prvé štyri roky bol Zlatý úsvit čisto vonkajším rádom. „Vnútorný“ rád začal byť aktívny roku 1892. Bol to krúžok adeptov, ktorí absolvovali úvodný študijný kurz a boli zasvätení do stupňov vonkajšieho rádu podľa šifrovaného rukopisu.

V krátkom čase boli otvorené ďalšie chrámy Zlatého úsvitu: Osiris vo Weston-super-Mare, Horus v Bradforde a Amen-Ra v Edinburghu. Neskôr Mathers otvoril aj chrám Ahathoor v Paríži.[11]

Tajní vodcovia upraviť

V roku 1891 sa korešpondencia s Annou Sprenglovou skončila. Westcott písomne žiadal ďalšie informácie ohľadom zasvätení, ale dostal z Nemecka odpoveď niekoho z úzkeho kruhu Anny Sprenglovej (zrejme adepta niektorého rozekruciánskeho centra).[14] Ten mu oznámil jej smrť a želanie ukončenia komunikácie, keďže nikto z jej blízkych neschvaľoval jej činnosť vo veci založenia rádu, no rešpektovali ju a nestavali sa proti. Ďalej Westcottovi poradil, že ak chcú nadviazať spojenie s Tajnými vodcami, musia to urobiť silami, ktoré si osvojili.[11] V tomto čase zomrel Woodman, bez toho, aby sa dostal do Druhého rádu.[15]

Roku 1892 Mathers oznámi nadviazanie spojenia s Tajnými vodcami a dodal rituály pre Druhý (vnútorný) rád.[11] Tieto rituály nadväzovali na tradíciu legendy o hrobke Christiana Rosenkreuza a Vault of Adepts (Hrobka adeptov) sa stala riadiacim orgánom Vonkajšieho rádu.[16] Neskôr v roku 1916 Westcott vyhlásil, že Matters sám skonštruoval tieto rituály z materiálov, ktoré dostal od Fatra Lux ex Tenebris, údajného adepta z kontinentálnej Európy.[17]

Niektorí stúpenci tradície Zlatého úsvitu si myslia, že Tajní vodcovia nemusia byť živé ľudské alebo nadprirodzené bytosti. Môžu byť tak isto aj symbolickými manifestáciami skutočných, alebo legendárnych zdrojov duchovného ezoterizmu, veľkí učitelia alebo vodcovia duchovnej cesty a praxe, ktorá vedie k filozofii rádu.[18]

Zlatý vek upraviť

Uprostred 90. rokov 19. storočia mal Zlatý úsvit stabilnú pozíciu vo Veľkej Británii, s členstvom vyše sto osôb z každej triedy viktoriánskej spoločnosti.[15] V čase jeho rozkvetu patrili k nemu kultúrne celebrity, ako napr. Florence Farr alebo irská revolucionárka Maud Gonne (Gonne opustila rád po tom, ako konvertovala k rímskemu katolicizmu), ďalej známe postavy, ako Arthur Machen, William Butler Yeats, Evelyn Underhill alebo Aleister Crowley. Veľa žien a mužov kultúrno-spoločenského hnutia 19. storočia Fin de siècle patrilo medzi členov Zlatého úsvitu. V tom čase bola Annie Hornimanová, dcéra bohatého obchodníka s čajom, Mathersovým mecenášom, vďaka ktorej nebol na mizine.[19]

Okolo roku 1897 Westcott prerušil všetky väzby so Zlatým úsvitom a zanechal Mathersovi jeho úplnú kontrolu. Špekulovalo sa, že to bolo práve kvôli afére so stratenými okultnými dokumentmi, ktoré Westcott nechal v bričke. Táto udalosť vrhla zlé svetlo na Westcotta u jeho nadriadených v zamestnaní. Tí mu dali ultimátum, ktoré ho postavilo pred voľbu medzi členstvom v ráde alebo zamestnaním koronera.[20]

Aj keď neexistuje dôkaz, že by Mathers podstrčil dokumenty, od tohto momentu sa vzťah medzi Mathersom a Westcottom skončil. Po Westcottovom odchode Mathers vymenoval Florence Farr za Vodcu v Anglicku. (Aj keď Westcott odstúpil verejne, musel ešte určitý čas zotrvávať vo svojej pozícii, pretože niektoré lóžové dokumenty nesú jeho podpis, ktorý je datovaný po jeho oficiálnej rezignácii).

Tak Mathers ostal jediným aktívnym zakladajúcim členom s najvyššou pozíciou v ráde. Jeho autorita vodcu sa však začala v Druhom ráde spochybňovať vďaka osobným stretom s ďalšími členmi a jeho stálej absencii v strede lóžového diania vo Veľkej Británii.

Vzbura upraviť

Ku koncu roku 1899 boli členovia svätýň Isis-Urania a Amen-Ra veľmi nespokojní s Mathersovým vedením a priateľstvom s Aleisterom Crowleym. Okrem toho chceli kontaktovať Tajných vodcov bez Mathersovho prostredníctva.[21] Medzi osobnými nedorozumeniami v chráme Isis-Urania bol aj konflikt medzi členmi vnútornej tajnej spoločnosti The Sphere Florence Farrovej a ostatkom Adeptov Minor.[21] Mathers si tiež pohneval Annie Hornimanovú, od ktorej bol aj so svojou ženou existenčne závislý a v roku 1896 mu prestala vyplácať rentu. Rok pred tým mu vytkla jeho nedostatočnú angažovanosť vo veciach rádu. Podľa nej sa Mathers namiesto toho venoval fantastickým predstavám o reštaurácii rodu Stuartovcov alebo bláznivým vojenským projektom (Mathers bol posadnutý vojnou, armádou a vojnovými hrdinskými činmi). V tom roku, ako prestala Mathersa podporovať, ju vylúčil z rádu.[22]

Londýnsky chrám odmietol Crowleymu udeliť zasvätenie do stupňa Adeptus Minor. Mathers nerešpektoval jeho rozhodnutie a Crowleyho zasvätil v chráme Ahathoor v Paríži 16. januára 1900.[23] Keď sa Crowley vrátil do Londýna, hrubým spôsobom[24] žiadal dokumenty stupňa, na ktoré ho oprávňovalo zasvätenie. Pre londýnskych adeptov to bola posledná kvapka. Farrová, už dlhšie presvedčená o opodstatnenosti uzatvorenia londýnského chrámu, napísala Mathersovi svoje prianie odstúpiť z pozície jeho zástupcu s tým, že ostane dovtedy, kým sa nenájde za ňu náhrada.[23]

Mathers odpovedal 16. februára v presvedčení, že za tým všetkým je Westcott. V liste Farrovej otvorene priznal, že Westcott nikdy nebol v spojení s Annou Sprengelovou z Norimberka a sám zariadil aby korešpondencia medzi ním (Westcottom) a ňou bola sfalšovaná. Mathers však nikdy nepoprel, že by on s ňou nebol v kontakte.[25] Hneď ako si konflikt všimli ostatní londýnski adepti, zvolili si 3. marca sedemčlennú vyšetrovaciu komisiu. Mathers ihneď poslal odpoveď, v ktorej odmietol podať dôkazy, zneuznal londýnsky chrám a odvolal Farrovú k 23. marcu.[26] Ako odpoveď bola 29. marca zvolaná generálna rada v Londýne, ktorá odvolala Mathersa z pozície vodcu a vylúčila ho z rádu.[27] Crowley odišiel do Mexika.[28]

V roku 1901 W. B. Yeats súkromne vydal pamflet s názvom Is the Order of R. R. & A. C. to Remain a Magical Order? (Je schopný rád R. R. & A. C. ostať magickým rádom?). Po tom, ako chrám Isis-Urania vyhlásil nezávislosť, začalo sa objavovať stále viac roztržiek, ktoré vyústili do Yeatsovej rezignácie.[29] Trojčlenná rada (P. W. Bullock, M. W. Blackden a J. W. Brodie-Innes) potom spravovala rád. Po čase Bullock odstúpil a jeho miesto obsadil Robert Felkin.[30]

V roku 1903 A. E. Waite a Blackden sa spojili a podržali si meno Isis-Urania, Felkin a ďalší londýnski členovia založili rád Stella Matutina. Tam ostal aj Yeats do roku 1921. Brodie-Innes si podržal chrám Amen-Ra v Edinburghu.[31]

Rekonštrukcia upraviť

Keď Mathers zistil, že nebude schopný zmieriť si všetkých, začal pracovať na návrate na svoje bývalé pozície v Londýne. Chrámy v Bradforde a Weston-super-Mare mu zostali verné, ale mali málo členov.[32] Edwarda Berridgea menoval svojím zástupcom, ktorý pokračoval v práci a obradoch Zlatého úsvitu v Západnom Londýne od roku 1903.[33] Podľa Francisa Kinga je dokázaných „dvadsaťtri členov prosperujúceho Druhého rádu pod Mathersom a Berringeom v roku 1913.“[33]

J. W. Brodie-Innes pokračoval v riadení chrámu Amen-Ra. Po čase usúdil, že vzbura bola neoprávnená. V roku 1908 už bol konflikt medzi Mathersom s Brodie-Innesom zažehnaný.[34] Podľa historických zdrojov, ktoré sa rozchádzajú v časovom údaji, Mathers niekedy medzi rokmi 1901 a 1913 premenoval jemu verné vetvy Zlatého úsvitu na Alpha et Omega.[35][36][37][38]

Brodie-Innes dostal na starosť riadenie anglických a škótskych svätýň, Mathers sa sústredil na budovanie chrámu Ahathoor a rozvíjanie amerických stykov.[36] Podľa Israela Regardieho, Zlatý úsvit sa rozšíril do Spojených štátov ešte pred rokom 1900. Bol založený chrám Thoth-Hermes v Chicagu.[34][36] V čase vypuknutia prvej svetovej vojny boli už otvorené Mathersom dve alebo tri americké pobočky.

V roku 1918 Mathers zomrel na španielsku chrípku. Na jeho miesto vo frakcii Alpha et Omega nastúpila jeho žena Moina, ktorá ju viedla dosť nešťastným spôsobom a následkom boli ďalšie štiepenia, teraz už aj v amerických lóžach.[39] Druhá, už spomínaná frakcia, ktorú viedol Waite a ktorá bola vlastne pôvodným londýnskym chrámom, si nechala názov Zlatý úsvit, ktorému sa pre rozoznanie pridáva adjektívum „Svätý“. Waite ho totiž pokresťančil, úplne vrátane rituálov zreorganizoval a odstránil všetky magické prvky. Treťou frakciou bol Crowleyho Argenteum Astrum. Poslednou frakciou bola tiež už spomínaná Stella Matutina, ktorú viedol kresťanský misionár v Ugande dr. Felkin. Ten roku 1912 otvoril chrám na Novom Zélande, kam o štyri roky emigroval.[40]

Väčšina chrámov Alpha & Omega a Stella Matutina bola zatvorená ku koncu 30. rokov 20. storočia, okrem dvoch, ktoré patrili rádu Stella Matutina. Prvým bol Hermes v Bristole, ktorý vyvíjal sporadickú činnosť do roku 1970, a Whare Ra v Havelock North na Novom Zélande, ktorý pracoval pravidelne do svojho uzatvorenia roku 1978.[41][42]

Israel Regardie upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Israel Regardie

Regardie bol istý čas Crowleyho osobným sekretárom a neskôr, v roku 1934, vstúpil do rádu Stella Matutina. Tam videl ako zdegenerovalo učenie, ktoré bolo kedysi dušou Zlatého úsvitu a rozhodol sa zverejniť ho. V roku 1937 vydal časť v práci My Rosicrucian Adventure (Moje rozekruciánske dobrodružstvo). Mal na výber: buď nechá dedičstvo Zlatého úsvitu v tajnosti zaniknúť, keďže v tom čase už nebol nikto, kto by ho bol schopný udržiavať pri zdravom živote a rozvíjať, alebo ho zverejní a tak zachová aspoň to, čo z neho ešte ostalo. Samozrejme, vyvolal tým veľkú nevôľu nielen svojho bývalého učiteľa Crowleyho. V rokoch 1938—40 vydal prelomové štvorzväzkové dielo The Golden Dawn, v ktorom zverejnil kompletné materiály Zlatého úsvitu. V roku 1983, dva roky pred Regardieho smrťou, vyšlo toto dielo ešte raz v doplnenej edícii The Complete Golden Dawn System (Úplný systém Golden Down).[43] Jeho kniha je pravdepodobne najčastejšie používaným zdrojom moderných západných okultných a magických prác. Je zároveň dokumentom a encyklopédiou.[44]

Regardie opravil a prispôsobil rádové rituály a techniky dnešku. Vo svojich prácach naznačil, ako sa dá systém vonkajšieho rádu osvojiť samostatným štúdiom a tzv. samozasvätením, bez potreby členstva a navštevovania rádového chrámu. Chic a Tabatha Cicerovci vyvinuli podla Regardieho pokynov šesťdielny samozasväcovací kurz Self-Initiation into the Golden Dawn Tradition (Samozasvätenie do tradície Zlatého úsvitu), v ktorom sa študent okrem teórie naučí jednoduché meditačné techniky a základné rituály vlastné rádu.[45]

Štruktúra a stupne upraviť

[46] Názov Stupeň Sefira Živel
Prvý rád (vonkajší)
1. Neophyte 0°=0▫ — —
2. Zelator 1°=10▫ Malchut Zem
3. Theoreticus 2°=9▫ Jesod Vzduch
4. Practicus 3°=8▫ Hod Voda
5. Philosophus 4°=7▫ Necach Oheň
Druhý rád (vnútorný)
6. Portal — — —
7. Adeptus Minor 5°=6▫ Tiferet —
8. Adeptus Maior 6°=5▫ Gebura —
9. Adeptus Exemptum 7°=4▫ Chesed —
Tretí rád (vnútorný)
10. Magister Templi 8°=3▫ Bina —
11. Magus 9°=2▫ Chochma —
12. Ipsissimus 10°=1▫ Keter —

Pripojené páry čísiel odkazujú na stupne súvisiace so Stromom života. Stupeň Neophite 0°=0▫ označuje žiadnu pozíciu na Strome — sefiru. Je to skúšobný stupeň vonkajšieho rádu. Pri ďalších je prvé číslo počet stupňov zospodu (Malchut) a druhé počet stupňov zvrchu (Keter).

Učenie upraviť

 
Ružový kríž Zlatého úsvitu.

Stupne Prvého (vonkajšieho) rádu boli jednotlivo zamerané na klasické živly: zem, vzduch, vodu a oheň. Uchádzač o stupeň dostal teóriu a pokyny o každom zo živlov, musel urobiť písomnú skúšku a dokázať určité schopnosti, aby ho obdržal. Portál (an. Portal Grade) bol skúšobný a vstupný stupeň do Druhého (vnútorného) rádu. Existujúci adepti Druhého rádu museli súhlasiť so vstupom uchádzača. Druhý rád RR et AC v skutočnosti nebol časťou Zlatého úsvitu. Bol to oddelený rád s vlastnými pravidlami. Riadil učenie Prvého rádu a spravoval ho. Členovia Druhého rádu mali moc a autoritu zasvätiť uchádzača do Prvého rádu, musel s tým však súhlasiť vodca jeho lóže. Po získaní Portálu uchádzač dostal pokyny v oblasti techník praktickej mágie. Keď urobil ďalšiu skúšku a adepti súhlasili, uchádzačovi bol udelený stupeň Adeptus Minor (5°=6▫). Jestvovali podstupne stupňa Adeptus Minor, týkajúcich sa živlovej práce predchádzajúcich stupňov. Práca tohto stupňa trvala spravidla 6 rokov:[47]

  • Neophyte Adeptus Minor,
  • Zelator Adeptus Minor,
  • Theoreticus Adeptus Minor,
  • Practicus Adeptus Minor a
  • Philosophus Adeptus Minor.

Chic Cicero na okraj veku adepta píše:[45]

Vonkajší rád príhodne zodpovedá uchádzačovi, ktorý má okolo 20 rokov. Minimálny ideálny vek pre stupeň Adeptus Minor je zhruba 25–30 rokov, pretože keď človek vstupuje do plnej dospelosti, dochádza aj k výrazným zmenám vedomia. … Stupeň Adeptus Maior sa najlepšie hodí pre človeka vo veku 40–50 rokov, ktorý je už celkom zrelý na to, aby mal za sebou pár životných jaziev a je už skúseným vodcom, bojovníkom a mágom. … Najvyšším stupňom tohto rádu je Adeptus Exemptus, ktorý je udeľovaný tomu, kto stelesňuje príklad starého a múdreho majstra mága …

Celé učenie Zlatého úsvitu prechádzalo šestimi filozofickými krokmi, ktoré musel prijať každý uchádzač, než dostal úplné zasvätenie a stal sa „Novým človekom“:[48]

  1. Ego je priťahované k solárnemu systému.
  2. Dieťa zažíva zrodenie.
  3. Človek zažíva život.
  4. Zažíva smrť.
  5. Zažíva život po smrti.
  6. Tento celý cyklus smeruje k rozplynutiu.

Konkrétne učenie rádu bolo previazané s rozekruciánskymi myšlienkami a tvorilo uzatvorený vyučovací systém. V tom sa Zlatý úsvit odlišoval od iných podobných organizácií, napríklad od O.T.O..[49] Pre predstavu, Regardie uvadza nadpisy dokumentov, ktorými sa zaoberal stupeň Zelator Adeptus Minor. Sú zoradene pod písmenami abecedy a kompletne sú uverejnené v jeho knihe Golden Dawn:[50]

  • A: Všeobecné pravidlá. Okruh práce.
  • B: Malý a veľký Pentagramový rituál.
  • C: Hexagramové rituály.
  • D: Popis Lotosového žezla a rituál zasvätenia.
  • E: Popis Ružového kríža a rituál zasvätenia.
  • F: Sigilá z Ruže.
  • G: Meč, štyri nástroje a rituál zasvätenia.
  • H: Clavicula Tabularum Enochi.
  • J: Poznámky k povinnostiam stupňa Adeptus Minor.
  • K: Zasväcovací rituál Krypty.
  • L: Prednáška z histórie.
  • M: Vízia Herma a priame tvary Sefír.
  • N, O, P, Q, R: Úplný popis Tarotu s mapou hviezdnej oblohy.
  • S: Henochiánske tabule.
  • T: Kniha kľúčov a volaní anjelov.
  • U: Prednáška o Človeku – Mikrokozme.
  • W: Hodos Chamelionis, Minutum Mundum.
  • X: Egyptskí bohovia a ich priradenie henochiánskym štvorcom.
  • Y: Henochiánsky šach.
  • Z: Symbolizmus Chrámu, uchádzača a rituálu stupňa Neophyte.

Známi členovia upraviť

  • Sara Allgood (1879–1950), divadelná, neskôr americká filmová herečka.
  • Allan Bennett (1872–1923), okultista a jeden z priekopníkov budhizmu na Západe.
  • Arnold Bennett (1867–1931), beletrista.
  • Edward Berridge (1844-1920), homeopatický lekár.
  • Algernon Blackwood (1869–1951), spisovateľ.
  • Aleister Crowley (1875–1947), okultný spisovateľ a horolezec.
  • Florence Farr (1860–1917), hudobníčka a divadelná herečka.
  • Robert Felkin (1853–1925), autor, lekár-misionár, objaviteľ a antropológ v Strednej Afrike.
  • Frederick Leigh Gardner (1857–1930), okultný autor, burzový maklér a ochodník s knihami.
  • Maud Gonne (1866–1953), revolucionárka, autorka a feministka.
  • Annie Horniman (1860–1937), divadelná producentka a priekopníčka; členka zámožnej rodiny obchodníkov s čajom.
  • Arthur Machen (1863–1947), vedúci londýnsky novinár v 90. rokoch 19. storočia, rodom a výchovou Walesan.
  • Gustav Meyrink (1868–1932), autor, rozprávač, dramatik, prekladateľ, bankár a budhista.
  • Edith Nesbit (1858–1924), autorka a politická aktivistka.
  • Charles Rosher (1885–1974), kameraman.
  • Pamela Colman Smith (1878–1951), umelkyňa Fin de siècle a spoluautorka Rider-Waite tarotu.
  • William Sharp (1855–1905), poet a autor (používal pseudonym „Fiona MacLeod“).
  • Bram Stoker[51][52] (1847–1912), írsky spisovateľ, najviac známy svojím románom z roku 1897 Dracula.
  • Evelyn Underhill (1875–1941), autorka a kresťanská mystička.
  • Arthur Edward Waite (1857–1942), autor, slobodomurár a spoluautor Rider-Waite tarotu.
  • Charles Williams (1886–1945)- básnik, spisovateľ, teológ a literárny kritik
  • William Butler Yeats (1865–1939), írsky básnik, dramatik a spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1923.

Súčasné rády Zlatého úsvitu upraviť

Keďže 70. roky 20. storočia neprežil ani jeden z pôvodných chrámov Zlatého úsvitu, o obnovu učenia a obradov sa pokúsilo niekoľko novovzniknutých organizácií. Za zmienku stoja nasledujúce:

Poznámky upraviť

  1. ↑ Colquhoun, Ithell. (1975). The Sword of Wisdom. New York: G.P. Putnam's Sons
  2. ↑ Phillips, Julia. (1991). History of Wicca in England: 1939 - present day. Lecture at the Wiccan Conference in Canberra
  3. ↑ Podľa skratky Woodmanového motta: Magna Est Veritas [Et Praevalebit]. — Regardie. (2002). „Introduction“. 16.
  4. ↑ Westcottove motto bolo Sapere Aude. Uvádzajú sa aj skratky N.O.M. Non Omnis Moriar a Q.S.N. Quod Scis Nescis. — Regardie. (2002). „Introduction“. 16. & The Golden Dawn Roll Call
  5. ↑ Mathersove motto bolo S’Rioghail Ma Dhream. — Regardie. (2002). „Introduction“. 16.
  6. ↑ Regardie. (1993). 10
  7. ↑ a b c King. (1989). 42-43
  8. ↑ Odborník na Zlatý úsvit R. A. Gilbert našiel dôkazy, ktoré poukazujú na to, že Westcott pomáhal vytvárať rádové rituály z o šifrovaného rukopisu. Pozri Gilbertov clánok From Cipher to Enigma: The Role of William Wynn Westcott in the Creation of the Hermetic Order of the Golden Dawn, z knihy Carrolla Runyona Secrets of the Golden Dawn Cypher Manuscripts.
  9. ↑ Regardie. (1993). 92
  10. ↑ M. M. M. (1995). 72
  11. ↑ a b c d e King. (1989). 43
  12. ↑ a b Regardie. (1993). 11
  13. ↑ King. (1997). 35
  14. ↑ Cicero. (2001). 13
  15. ↑ a b King. (1989). 47
  16. ↑ King. (1989). 44
  17. ↑ King. (1989). 46
  18. ↑ Penczak, Christopher. (2002). Spirit Allies, Red Wheel/Weiser Books. 27. ISBN 1-57863-214-5
  19. ↑ M. M. M. (1995). 76
  20. ↑ King. (1989). 48
  21. ↑ a b King. (1989). 66
  22. ↑ M. M. M. (1995). 77
  23. ↑ a b King. (1989). 67
  24. ↑ Údajne si najal skupinu chuligánov a obsadil na krátko priestory londýnskeho chrámu. — Cicero. (2001). 15
  25. ↑ M. M. M. (1995). 81
  26. ↑ King. (1989). 68-69
  27. ↑ King. (1989). 69
  28. ↑ Nakonečný, (1999), 146
  29. ↑ King. (1989). 78
  30. ↑ King. (1989). 94
  31. ↑ King. (1989). 95-96
  32. ↑ King. (1989). 109
  33. ↑ a b King. (1989). 110
  34. ↑ a b Regardie (1993). 33
  35. ↑ King. (197). 110-111
  36. ↑ a b c King. (1989). 111
  37. ↑ „Zlatý úsvit s týmto menom prestal existovať po októbri 1901. Vtedy ho Mathers premenoval na Alpha et Omega a londýnske skupiny na Order of the Morgan Rothe. Okrem toho prestali byť od roku 1902 asociované so S.R.I.A. Mathers pokračoval v riadení pár svätýň až do svojej smrti. (Samuel Liddel MacGregor Mathers biography, Grand Lodge of British Columbia and Yukon, February 26, 2001)
  38. ↑ Cicero, Chic; Cicero, Sandra Tabatha. Golden Dawn Time Line. Llewellyn Encyclopedia
  39. ↑ M. M. M. (1995). 90
  40. ↑ Cicero. (2001). 15
  41. ↑ Gilbert, R. A. (1986). Golden Dawn Companion. Aquarian Press. ISBN 0-85030-436-9
  42. ↑ Golden Dawn Time Line. In: Llewellyn Encyclopedia
  43. ↑ Cicero. (2001). 16—18
  44. ↑ Weschcke, Carl L. (1982). Publishers Preface. In: The Golden Dawn
  45. ↑ a b Cicero. (2001). 36
  46. ↑ Celá tabulka z Cicrero. (2001). 35
  47. ↑ Cicero. (2001). 36.15
  48. ↑ M. M. M. (1995). 86
  49. ↑ Webster, Sam. (1986). „Epilogue“ In: Regardie, Israel. Golden Dawn.
  50. ↑ Regardie. (2002). 43.
  51. ↑ Ravenscroft, Trevor. (1982). The occult power behind the spear which pierced the side of Christ. Red Wheel. 165. ISBN 0-87728-547-0
  52. ↑ Picknett, Lynn. (2004). The Templar Revelation: Secret Guardians of the True Identity of Christ. Simon and Schuster. 201. ISBN 0-7432-7325-7

Referencie upraviť

  • Fra. A.o.C. (2002), A Short Treatise on the History, Culture and Practices of The Hermetic Order of the Golden Dawn, http://www.osogd.org/library/biscuits/history.html, dost. 2009-04-25 
  • Armstrong, Allan; Gilbert, R. A., edi. (1997), Golden Dawn: The Proceedings of the Golden Dawn Conference, London: Hermetic Research Trust 
  • Cicero, Chic; Cicero, Tabatha (1991), The New Golden Dawn Ritual Tarot, St. Paul, MN: Llewellyn Publications, ISBN 0875421393 
  • Cicero, Chic; Cicero, Tabatha (2001), Zasvěcení do praktické magie, Praha: Ivo Železný, ISBN 8024022494 
  • Colquhoun, Ithell (1975), Sword of Wisdom: Macgregor Mathers and the Golden Dawn, Neville Spearman, ISBN 0854350926 
  • Greer, Mary K. (1994), Women of the Golden Dawn, Park Street, ISBN 0892815167 
  • Greer, Mary K.; Kuntz, Darcy (1999), The Chronology of the Golden Dawn, Holmes Publishing Group, ISBN 155818354X 
  • Gilbert, Robert A. (1983), The Golden Dawn: Twilight of the Magicians, The Aquarian Press, ISBN 0850302781 
  • Gilbert, Robert A. (1986), The Golden Dawn Companion, Weiser Books, ISBN 0850304369 
  • Gilbert, Robert A. (1998), Golden Dawn Scrapbook – The Rise and Fall of a Magical Order, Weiser Books, ISBN 1578630371 
  • Holister, William (1998), „Hodoschameleonis – W. B. Yeats a Golden Dawn, společné cesty a vize“, Logos (Praha: Trigon) (2): 3–7, ISSN 08627606 
  • Howe, Ellic (1978), The Magicians of the Golden Dawn: A Documentary History of a Magical Order 1887–1923, Samuel Weiser, ISBN 0877283699 
  • King, Francis (1989), Modern Ritual Magic: The Rise of Western Occultism, Avery Publishing Group, ISBN 1853270326 
  • King, Francis (1971), The Rites of Modern Occult Magic, New York: Macmillan Company, B001281B3Y 
  • M. M. M. (1995), „Stručný nástin historie Řádu Zlatého úsvitu“, Horus revue (Brno: Horus) (1): 69–111 
  • Mathers, Samuel Liddell MacGregor (1997), King, Francis, ed., Ritual Magic of the Golden Dawn, ISBN 0892816171 
  • Nakonečný, Milan (1999), „Hermetický řád Zlatého úsvitu“, Magie v historii, teorii a praxi, Praha: Vodnář, ISBN 808525512X 
  • Regardie, Israel (1989), The Golden Dawn: A Complete Course in Practical Ceremonial Magic, St. Paul, MN: Llewellyn Publications, ISBN 0875426638 
  • Regardie, Israel (1982), The Golden Dawn, St. Paul, MN: Llewellyn Publications, ISBN 0875426646 
  • Regardie, Israel (1993), What you should know about the Golden Dawn (6. vyd.), New Falcon Publications, B000KCU9PY 
  • Regardie, Israel (2002), The Golden Dawn: The Original Account of the Teachings, Rites & Ceremonies of the Hermetic Order, St. Paul, MN: Llewellyn Publications, ISBN 9780875426631 
  • Runyon, Carroll (1997), Secrets of the Golden Dawn Cipher Manuscripts, C.H.S., ISBN 0965488128 
  • Suster, Gerald (1990), Crowley’s Apprentice: The Life and Ideas of Israel Regardie, Weiser Books, ISBN 0877287007 
  • Wasserman, James (2005), The Mystery Traditions: Secret Symbols and Sacred Art, Rochester, VT: Destiny Books, ISBN 1594770883 

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hermetic Order of the Golden Dawn na anglickej Wikipédii.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hermetický_rád_Zlatého_úsvitu&oldid=6179965“