Hierón I.
Hierón (starogr. Ἱέρων – Hierón) bol tyran Gely a Syrakúz v 5. stor pred Kr.[1]
Hierón sa stal tyranom Syrakúz po smrti svojho brata Gelóna, ktorý pôvodne vládol len v Gele. Gelón sa v Gele chopil moci v roku 491 pred Kr. po smrti tyrana Hippokrata.[2] V roku 485 pred Kr. ho syrakúzski aristokrati, ktorých vyhnal ľud, zavolali na pomoc a Gelón si zo Syrakúz urobil svoju rezidenciu a za vládcu Gely vymenoval svojho brata Hieróna.[3][4] Keď v roku 480 pred Kr. grécki tyrani Gelón a Thérón porazili Kartágijcov,[5] Syrakúzy sa stali vedúcou mocnosťou vo Veľkom Grécku.[6] Po smrti Gela moc v Syrakúzach prevzal Hierón aj napriek nárokom svojho brata Polynéza.[1]
Hierón na začiatku svojej vlády (477 pred Kr.) zabránil Anaxilovi z Rhégia napadnúť v Itálii epizefyrskú Lokridu a razantne vystupoval proti Krotónu. V roku 475 pred Kr. zničil sicílske mesto Katanu a znova ho založil ako Aitnu s 10 000 novými osadníkmi. Etruskov spacifikoval v roku 474 pred Kr. v rozhodujúcej námornej bitke pri Kúmach a založil syrakúzsku kolóniu na ostrove Ischia. O dva roky neskôr zvrhol vládu tyrana Théróna v Akragante, pretože ten po smrti Gelóna podporoval Polyzéla.[7] Jeho panovnícky dvor hojne navštevovali významní básnici a filozofovia, vrátane Aischyla, Simónida a Epicharma. Jeho víťazstvá v jazdeckom preteku a preteku dvojkolesových vozov so štvorzáprahom z olympijských[3] a pýtických hier oslávil v epinikiách lyrický básnik Pindaros.[1] Hierón zomrel v roku 466 pred Kr. a jeho smrťou sa tyranida v Syrakúzach skončila.[8]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 64.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 63.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,42,8.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 102.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 158.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Dejiny písané Rímom. Bratislava : Mladé letá, 1988. 066-140-88. S. 64.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 85.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 19.