Hovhannes Širaz
Hovhannes Širaz (armén. Հովհաննես Շիրազ, vlastným menom Onik Karapetjan (* 27. apríl 1914, Alexandropol (dnes Gjumri) – † 14. marec 1984, Jerevan) bol arménsky básnik. Hoci sa venoval prevažne intímnej lyrike, formálne veľa nadväzoval na arménske a predvýchodné ľudové tradície. Folklórny námet rozviedol aj vo svojej najznámejšej skladbe, v balade z kurdského prostredie Siamantho a Chadžezare.[1]
| Hovhannes Širaz | |
| arménsky básnik | |
 | |
| Rod. meno | Onik Karapetjan |
|---|---|
| Narodenie | 27. apríl 1914 Alexandropol (dnes Gjumri), Arménsko |
| Úmrtie | 14. marec 1984 (69 rokov) Jerevan, Arménsko |
| Národnosť | arménska |
| Alma mater | Jerevanská štátna univerzita |
| Odkazy | |
| Commons |  Hovhannes Širaz |
Život upraviť
Jeho matka ovdovela počas arménskej genocídy krátko pred jeho narodením. Širaz tak vyrástol v chudobe. Od piatich rokov predával na ulici vodu. Nakoniec sa dostal do sirotinca, ale čoskoro z neho utiekol a túlal sa s kamarátmi.
V roku 1935 mu vyšla prvá kniha básní Garnanamut. Románopisec Atrpet mu vymyslel umelecké meno Širaz, podľa iránskeho mesta Širaz známeho pre svoje ruže, lebo vraj „básne tohto mladíka majú vôňu ruží“. Potom Širaz študoval na Štátnej univerzite v Jerevane a v moskovskom Ústave literatúry. V roku 1958 publikoval prvý diel svojej knihy Lýra Arménska. Druhý a tretí diel boli zverejnené v roku 1965 a 1974. Tieto zbierky sú považované za jeho vrcholné. Celkovo napísal štyridsať kníh básní, mnohé z nich má silne vlastenecké vyznenie (Mojej Svätej vlasti, Osud Arménov a i.) Roku 1941 napísal tiež zbierku venovanú arménskej genocíde.
Širazovou prvou ženou bola poetka Silva Kaputikjanová. Ich syn Ara Širaz je sochár, ďalší syn Šipan Širaz básnik.[2]
Referencie upraviť
- ↑ http://www.cojeco.cz/index.php?detail=1&id_desc=94368&title=%8Airaz&s_lang=2
- ↑ http://www.writers.am/en/portfolio-item/hovhannes-shiraz/
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hovhannes Širaz na českej Wikipédii.