Hra je samoúčelná ľudská činnosť slúžiaca na zábavu odohrávajúca sa obyčajne v imaginárnej dimenzii (angl. play) resp. konkrétny druh takejto činnosti (angl. game).

Je jednou zo základných ľudských činností popri učení a práci. V ontogenéze človeka je hra prvou z nich. S hrami sa stretávame aj u zvierat. Hra prináša jej účastníkovi uspokojenie a radosť, v prípade prehry prirodzene aj negatívne emócie. Hry najmä v detstve sú okrem toho školou, v ktorej sa dieťa mimovoľne učí. Hra je na prvý pohľad bezúčelová činnosť, ktorá spoločnosti navonok nič neprináša.

Hra z pohľadu psychológie upraviť

Nemecká psychologička Ch. Bühlerová člení detské hry na:

  1. funkcionálne hry (medzi ne zaraďuje tie, ktoré sa zakladajú na jednoduchých pohyboch orgánov a činnostiach spôsobujúcich dieťaťu radosť)
  2. fikcionálne hry (také sú hry typu Ja budem lekár a ty chorý, tieto hry napomáhajú rozvoju intelektových funkcií a umožňujú poznávať rôzne stránky predmetovej aj sociálnej skutočnosti)
  3. konštrukčné hry, ktoré tvoria prechod od činnosti v hre k práci

Iné členenie hier je na tvorivé hry a hry s pravidlami. V tvorivých hrách v podstate tiež existujú pravidlá, ale deti si tieto pravidlá v priebehu hry upravujú, tvoria ich za pochodu, prípadne dominantné dieťa ich účelovo prispôsobuje. Hry s pravidlami ďalej možno členiť na pohybové hry a didaktické hry.

  • Pohybové hry umožňujú uplatniť pohyb, obratnosť, rýchlosť, silu a koordinovať svoje správanie v súlade s pravidlami.
  • Didaktické hry organizujú dospelí a sledujú pri nich určité výchovno vzdelávacie ciele (stálosť pozornosti, zisťuje sa úsudok atď.). Didaktické hry bystria pozornosť, vtip, pohotovosť, rečovú pripravenosť a podobne.

Hry s pravidlami sú dôležité z hľadiska socializácie dieťaťa. Ak sa v mladosti nenaučí dodržiavať a rešpektovať pravidlá hier, v dospelom veku často nebude dodržiavať písané aj nepísané spoločenské pravidlá.

Od prvého do piateho až šiesteho roku dieťaťa sa dieťa hrá najradšej samo s vlastnými hračkami, od (5.) 6. do 11.-12. roku dochádza k prechodu k hrám v skupine. V štádiu dospievania a adolescencie hry postupne strácajú detský charakter a prechádzajú do športových činností a hier. Výskumy ukázali, že ak sa deťom obmedzí možnosť hrať sa, oneskoruje sa vývoj mnohých dôležitých oblastí detskej osobnosti.

Hry z filozofického hľadiska upraviť

Podľa Finka hra sa prijíma ako životný impulz svojbytnej hodnoty a vlastného rádu, aj sa tak pestuje, chápe sa ako liek proti civilizačným škodám novodobej technokracie, vychvaľuje sa ako omladzujúca a život obnovujúca sila – a zároveň ako možnosť ponoriť sa znovu do ranej sviežej pôvodnosti a plastickej tvorby.

Kategorizácia hier upraviť

Hry možno kategorizovať z fyzického a psychického hľadiska.

Fyzické hry upraviť

Takéto hry vyžadujú využívanie fyzických vlastností človeka. Najčastejšie sa preto hrávajú vonku a netreba počas ich hrania veľmi rozmýšľať.

Psychické hry upraviť

Takéto hry vyžadujú len minimálne využívanie fyzických vlastností človeka. Sú preto pohodlnejšie, bezpečnejšie a mnohokrát môžu byť i zábavnejšie.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.