Husľový koncert (Mendelssohn-Bartholdy)
Husľový koncert e mol, Op. 64 je dielo nemeckého skladateľa Felixa Mendelssohna-Bartholdyho.
Husľový koncert e mol, Op. 64 | |
| Druh skladby | husľový koncert |
|---|---|
| Vznik | 1844 |
| Približná dĺžka | 29 min. |
| Časti skladby | |
| Inštrumentácia | |
| 2 Fl. , 2 Ob., 2 Cl., 2 Fag. - 2 Cor., 2 Tr. - Timp. - Vl. solo - Archi | |
Vznik upraviť
Mendelddohn-Bartholdy dielo komponoval pre huslistu Ferdinanda Davida, ktorému dopomohol aj k miestu prvého huslistu v Gewandhaus Orchestra, kde Mendelssohn-Bartholdy pôsobil ako šéfdirigent. Hoci dal Davidovi v roku 1838 prísľub, že dielo skomponuje počas nasledujúcej zimy, nakoniec ho dokončil až o šesť rokov neskôr. Dôvodom bolo hlavne neúspešné obdobie skladateľovho života. Mendelssohn-Bartholdy bol totiž požiadaný o odchod z kráľovského dvora, kde bol predtým povolaný do služieb vizionárského panovníka Fridricha Viliama IV. Netrpezlivého Davida v liste utešoval slovami, že na neho nemôže tlačiť, ak sa chce dočkať brilantného kúsku. Korešpondencia medzi týmito dvomi trvala počas celej doby komponovania koncertu a pre Mendelssohna-Bartholdyho mala význam hlavne kvôli pripomienkam Davida týkajúcich sa technikých aspektov diela. Partitúra bola dokončená v septembri 1844 a premiéra sa uskutočnila v marci roku 1845 v Lipsku. Skladateľ sa jej kvôli chorobe nemohol zúčastniť a tak orchester po boku Davida dirigoval dánsky skladateľ Niels Gade.
Charakteristika upraviť
Mendelssohnov svieži koncert prináša mnohé inovácie, ktoré sa neskôr v žánri sláčikových koncertov udomácnili – expozícia témy najskôr sólovým nástrojom a až potom orchestrom, zaradenie kadencie ešte pred reprízu, či spoločný tematický materiál úvodnej a záverečnej vety. Dielo má vynikajúci sólový part a stalo sa prototypom romantického husľového koncertu, na ktorý neskôr nadväzovali ďalší skladatelia, ktorí však často bohužiaľ tvorili iba jeho plagiáty.
Analýza upraviť
Allegro molto appasionato upraviť
Prvá veta koncertu vychádza zo sonátovej formy . Husle vstupujú do skladby hneď v druhom takte vášnivou a priebojnou melódiou hlavnej témy:
Melódiu po nich zopakuje orchester, na ktorý nadväzujú znovu husle s akýmsi dodatkom hlavnej témy. Kontrastne pokojnú vedľajšiu tému uvedú drevené dychové nástroje a následne je exponovaná sólovým nástrojom. Prevedenie vychádza prevažne však z hlavnej témy a vyústi do kadencie, ktorú skladateľ netradične zaradil ešte pred reprízu. Tá sa sa začne mohutným vstupom orchestra ktorý zopakuje v základnom tvare hlavnú tému. Zvyšok reprízy je už poňatý veľmi voľne a patrí husliam, ktoré ornamentálne rozvíjajú základné melodické prvky skladby. Vetu zakončuje kóda, z jej posledného taktu vychádza dlhý tón B fagotu, ktorý takýmto spôsobom premosťuje prvú vetu s nasledujúcou.
Andante upraviť
Z tónu B prechádza fagot na tón C, čím moduluje do tóniny C-dur, v ktorej je napísaná druhá veta. Po krátkej orchestrálnej príprave husle exponujú hlavnú tému:
Veta má lyrický charakter, s búrlivejšou pasážou v a-mol v strednej časti. Po nej sa však vracia pôvodná téma, v ktorej je časť pokojne ukončená.
Allegretto non troppo-Allegro molto vivace upraviť
Záverečná veta je skomponovaná veľmi dôvtipne a má v sebe prvok prekvapenia. Otvárajú ju husle s elegickou melódiou odvodenej z hlavnej témy prvej vety, v tempe Allegretto non troppo. Už po štrnástich taktoch však orchester s dominanciou plechových dychových nástrojov zahrá krátky predel a tempo sa zrýchľuje na Allegro molto vivace. Husle akoby postupne ožívajú a razantne nastupujú so živou hlavnou témou:
Nasleduje vedľajšia téma a rýchly tanečný vír, ktorý sa vystupňuje hlavne v závere skladby. Po krátkej kadencii prichádza brilantná kóda, ktorá skladbu uzatvára.
Husľový koncert Mendelssohna-Bartholdyho patrí medzi jeho najčastejšie uvádzané diela. Už od čias vzniku tvorí jeden z pileirov husľového repertoáru a patrí medzi 5 najznámejších diel svojho druhu.
Vybrané nahrávky upraviť
Zvukové ukážky upraviť
| Allegro molto appasionato | |
| Andante | |
| Allegretto non troppo-Allegro molto vivace | |