Hus krátkozobá

druh vtáka rodu Anser

Hus krátkozobá[2] (Anser brachyrhynchus) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi v Grónsku, na Islande a na Špicbergoch. Tie čo hniezdia v Grónsku a na Islande zimujú vo Veľkej Británii a v Írsku a tie čo hniezdia na Špicbergoch zimujú v Dánsku, Belgicku a Holandsku. Na Slovensko zaletí len vzácne, do konca roku 1999 to bolo len 4-krát.[3] Objavuje sa najmä na západnom Slovensku počas jarnej migrácii, posledné pozorovania pochádzajú z 2.4. – 9.4.2017 z lokality Jakubovské rybníky.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hus krátkozobá patrí medzi najmenej ohrozené druhy trend celkovej populácie je stúpajúci.[1]

Hus krátkozobá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anser brachyrhynchus
Baillon, 1834

Mapa rozšírenia husi krátkozobej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Hus krátkozobá meria 60 – 75 cm, rozpätie krídel má 135 – 170 cm[5] a váži 2,5 – 3,5 kg. Podobá sa na hus siatinnú, je však menšia, má kratší krk i nohy, ktoré sú ružové. Profil hlavy je guľatejší, čierny zobák je kratší a je na ňom ružový prúžok. Celkovo pôsobí svetlejšie, skôr do siva a ružovo-béžovo. Vrchná strana krídel i chvosta má viac svetlých farieb než je to u husi siatinnej.

Hlas upraviť

Hlasy kŕdľa

1 min 15 s, Škótsko

Ozýva sa často. Spevavé "ang-ang" je vyššie ako u husi siatinnej.[6]

Hniezdenie upraviť

Uprostred mája sa vrátia na hniezdiská. Vytvárajú voľné kolónie. Hniezdiť začnú začiatkom júna. Hniezdo umiestňujú na okraje skalných zrázov a na ostrovoch vodných tokov. Len zriedka hniezdia v otvorenej tundre. Svojim hniezdiskám sú verné a opakovane sa na ne vracajú. Hniezdo je vyvýšené a vystlané jemným páperím. Samička znesie 3 – 7 vajec. Znáša každých 24 h. Sedí približne 25 dní. Samček sa nezúčastňuje na inkubácii. Stráži hniezdo. Mláďatá vedia lietať 2 mesiace po vyliahnutí a hniezdiť začnú tretím rokom žívota. V júli majú dospelé obdobie pŕchnutia a nie sú letuschopné. V auguste potom spoločne opustia hniezdiská a premiestnia sa na zimoviská.

Potrava upraviť

V lete sa živia arktickými rastlinami, ich listami a púčikmi, ako sú Persicaria, Cardamine pratensis, púpava alebo Geranium. V zime vyhľadávajú aj produkty moderného poľnohospodárstva, okrem iného aj zemiaky. Stalo sa to v 19. storočí, keď bolo zaužívané sadenie pšenice po zbere zemiakov na to isté pole. Pšenica patrí medzi tradičnú zimnú stravu husí krátkozobých. Na poliach ostali zemiaky, ktoré zmrzli a zmäkli. Husi krátkozobé sa ich naučili konzumovať a dnes sú zemiaky najvýznamnejšou potravou zimujúcich kŕdľov v Anglicku.

Ochrana upraviť

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[7]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  3. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus krátkozobá, str.113, Darolová, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 18. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 18th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 30, čís. 2018, s. 80 - 87. Dostupné online [cit. 2019-03-12].
  5. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kurzschnabelgans na nemeckej Wikipédii.