Indira Gándhiová
Indira Prijadaršini Gándhiová (इन्दिरा प्रियदर्शिनी गान्धी) (* 19. november 1917 – † 31. október 1984) vykonávala funkciu ministerskej predsedníčky Indie od 19. januára 1966 do 24. marca 1977 a tiež od 14. januára 1980 po jej zavraždenie v roku 1984. Patrila medzi najvýznamnejších politických lídrov modernej indickej histórie.
| Indira Prijadaršini Gándhiová (इन्दिरा प्रियदर्शिनी गान्धी) | |
 Indira Gandhi, významná indická politička | |
| Narodenie | 19. november 1917 Allahabad, India |
|---|---|
| Úmrtie | 31. október 1984 (66 rokov) Naí Dillí, India |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Indira Gándhiová |
Rodina upraviť
Narodila sa ako jediné dieťa indického predsedu vlády Džaváharlála Néhrúa (na čele vlády v rokoch 1947 až 1964) a jeho manželky Kamaly. Rodičia ju volali Prijadaršini. Jej starý otec bol právnikom. Ich dom bol centrom politického diania, preto sa k politike dostala už ako 3 či 4 ročná. Jedným z častých návštevníkov otcovej rezidencie bol aj Maháthma Gándhí.
Študovala na univerzite v Pune a potom ju poslali do Shantiniketanu. Tu sa naučila viesť veľmi prísny a vysoko disciplinovaný život. Odtiaľ ju poslali študovať do Švajčiarska a potom do Anglicka na univerzitu v Oxforde, ale nikde nezískala vysokoškolský titul.
Po matkinej smrti v roku 1936 zastávala miesto hostiteľky v otcovom dome a cestovala s ním navštevovať dôležité politické osobnosti. V roku 1938 vstúpila do Indickej národnej strany, a onedlho potom sa vydala za novinára a politika Feroz Gándhiho, ktorému porodila dvoch synov (Sandžaja a Rádžíva), no neskôr s manželom nežila, pretože sa starala o domácnosť svojho otca. Jej manžel zomrel v roku 1960 a štyri roky po ňom (1964) aj jej otec. V roku 1976 pri havárii lietadla zahynul jej prvý syn Sandžaj a v roku 1991 sa stal obeťou atentátu jej druhý syn Rádžív.
Politika upraviť
Inšpirovaná svojimi rodičmi vyrastala, aby sa stala otcovým nástupcom. Jej cesta k moci a politike začala, keď mala 12 rokov. Počas britskej nadvlády, kedy bola prenasledovaná opozícia, sa stala členkou detskej skupiny, ktorá podporovala opozíciu, a jej hlavnou myšlienkou bolo oslobodenie Indie spod britskej nadvlády. Ako jej predsedníčka prednášala prejavy, kým ostatné deti práve varovali ľudí, ktorých mali prísť zatknúť. Svoju prácu brala veľmi vážne.
Krátko po svadbe bola s manželom poslaná do väzenia na základe obvinenia z podvratnej činnosti proti Britom. Jej prvé a jediné uväznenie trvalo 7 mesiacov (11. september 1942 - 13. máj 1943). Uväznení boli v centrálnej väznici v Allahabade. V roku 1947 našťastie India získala od Británie slobodu. V tom istom roku sa jej otec stal ministerským predsedom a bol ním až do svojej smrti v roku 1964.
V roku 1959 sa stala 4. ženou zvolenou za ministerku (bola ministerkou vo vláde Shri Lál Bahádur Šastrího, ktorý zasadol do kresla ministerského predsedu po smrti Néhrúa). Mnoho Indov bolo negramotných, takže rozhlas a televízia boli ich hlavným zdrojom informácií. Ako ministerka sa preto silne zasadzovala za výrobu lacných rádií. Okrem toho odštartovala program plánovaného rodičovstva, pričom zaviedla program dobrovoľnej sterilizácie. Toto jej rozhodnutie však kritizovali ako jej protivníci, tak aj jej vlastní ľudia.
Prvá vláda upraviť
Po Šastrího smrti v roku 1966 bola úspešne menovaná za ministerskú predsedníčku a v roku 1967 oficiálne jej strana vyhrala voľby, takže sa stala jednou z vôbec prvých žien, ktoré boli zvolené, aby viedli štát.
Jej prvé vládnutie viedlo k rozkolu. Jej frakcia, Nový Parlament, vyhrala voľby zdrvujúcim víťazstvom v rokoch 1971 a 1972. V zahraničných záležitostiach dosiahla úspechy, keď India porazila Pakistan (1971), čo viedlo k založeniu štátu Bangladéš. V júni 1975 odmietla rezignovať, keď vyšli najavo nelegálne praktiky, ktoré boli vykonávané počas jej kampane, a na radu svojho syna vyhlásila stanné právo. Opozícia bola uväznená a zaviedla sa cenzúra tlače. V novembri Najvyšší súd zamietol jej potrestanie.
Obmedzenie občianskych slobôd bolo síce v prospech indických občanov, no i napriek tomu bola v roku 1977 jej frakcia vo voľbách porazená a ona bola odvolaná zo svojej funkcie.
Druhá vláda upraviť
V roku 1980, keď sa stala opäť ministerskou predsedníčkou, v tom čase predsedníčkou vládnucej strany. V máji 1984 sa Sikhskí extrémisti opevnili v Zlatom chráme v Amritsare. Indira dlho váhala, či má proti nim zakročiť, no napokon poslala armádu a povstanie sa skončilo krvavými jatkami, vďaka čomu Sikhovia začali prahnúť po pomste. Len o niekoľko mesiacov neskôr, 31. októbra 1984 bola zastrelená dvomi sikhskými členmi jej ochranky. Atentátnici Beant Singh a Satwant Singh vystrelil 33 guliek do jej pŕs a brucha. Najskôr ju Beant Singh strelil revolverom kalibru 38 trikrát do brucha. Potom, keď spadla na zem, druhý atentátnik, Satwant Singh vyprázdnil do je tela plný zásobník (30 striel) svojho samopalu typu Sten. Napriek tomu nezomrela hneď, ale až po prevoze do nemocnice. Beant Singh bol zabitý okamžite po incidente počas prestrelky s ostatnými členmi ochranky a Satwant Singh sa vzdal. Neskôr bol odsúdený k smrti spolu s konšpirátorom Keharom Singhom, ktorý atentát zosnoval. Deň úmrtia Indiry Ghándiovej je v Indii sviatkom na jej počesť a pamiatku.
Indira Gándhiová patrila medzi najvýznamnejších politických lídrov modernej indickej histórie a svoj život zasvätila pokroku vo svojej krajine zmietanej obrovskými problémami a náročnými úlohami, ktoré sa snažila riešiť. Za jej vlády, v roku 1971, India vyslala svoj prvý satelit do vesmíru a v oblasti ekonomiky sa stala krajinou, ktorá mala jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík vo svete.
Jej syn Rádžív Ratna Gándhi zložil len pár hodín po jej smrti prísahu a uspel ako ministerský predseda.
Použité zdroje upraviť
- Budinský, Libor: Vraždy slávnych. Bratislava, Ikar 2005. s. 71 - 72
- Encyklopédia o I. Gándhiovej (anglicky)
- Stručný životopis I. Gándhiovej (anglicky)
- Indira Gándhiová (anglicky)
- Veľmi podrobný životopis I. Gándhiovej Archivované 2006-04-24 na Wayback Machine
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Indira Gándhiová
