Jadrová veľmoc je štát, ktorý disponuje jadrovými zbraňami a je schopný ich vyrábať. Štaty patriace do tohto tzv. jadrového klubu tým typicky získavajú vyššiu prestíž a význam v medzinárodnej politike. Podľa zmluvy o nešírení jadrových zbraní (Nuclear Non-Proliferation Treaty, NPT) je v súčasnej dobe uznaných päť jadrových veľmocí: Spojené štáty americké, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Čínska ľudová republika. Dva ďalšie štáty, India a Pakistan, ktoré neboli signatármi dohody o nešírení jadrových zbraní, vykonali jadrové testy - India v roku 1974 a Pakistan v deväťdesiatych rokoch. Severná Kórea odstúpila od dohody o jadrovom odzbrojení v roku 2003, následne vykonala vlastné jadrové testy. Z vlastníctva jadrových zbraní je podozrievaný Izrael, ktorý sa k tomu oficiálne nevyjadril a k dohode o jadrovom odzbrojení sa nepripojil. Jadrovú zbraň v minulosti vyvinula tiež Juhoafrická republika, ale vlastníctvo jadrových zbraní sa vzdala a všetky zásoby zničila. Zo snahy vyrobiť jadrové zbrane sú podozrievaní tiež Irán a Sýria.

     Signatári Zmluvy o nešírení jadrových zbraní vlastniaci jadrové zbrane (Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, USA).
     Ďalšie štáty vlastniace atómové zbrane, ktorá nie sú signatármi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (India, Severná Kórea, Pakistán).
     Štáty s predpokladaným vlastníctvom jadrových zbraní (Izrael).
     Podozrenie na atómový program (Irán, Saudská Arábia).
     Štáty zdieľajúce jadrové zbrane v rámci NATO.
     Štáty, ktoré sa vzdali vlastníctva jadrových zbraní.
     Upustené od programu jadrových zbraní.

Štáty podozrivé z vlastníctva jadrových zbraní upraviť

V roku 1986 zverejnila britská tlač rozsiahle informácie o izraelskom jadrovom programe, ktoré získala od  Mordechaie Vanunu, ktorý v tomto programe pracoval ako technik. Izrael nie je signatárom NPT a oficiálne sa odmieta k vlastníctvu jadrových zbraní akokoľvek vyjadriť. Zvyčajne je však považovaný za de facto jadrovú veľmoc, podľa Federácie amerických vedcov vlastní zhruba 300-400 jadrových bômb.

Irán je signatárom NPT a označuje svoj jadrový program za rýdzo civilný. Západné štáty, hlavne USA, však Irán podozrievajú zo snahy o zbrojné využitie a v poslednej dobe sa objavujú aj špekulácie o možných dôraznejších prostriedkoch, ako Iránu vo vojenskom jadrovom programe zabrániť.

Štáty, ktoré vlastnili jadrové zbrane v minulosti upraviť

Veľa štátov malo v histórii na svojom území dočasne umiestnené jadrové zbrane cudzích mocností, zvlášť v období studenej vojny. Krátko po nežnej revolúcii vykonala československá armáda merania na zistenie, či boli sovietske jadrové zbrane umiestnené aj na území ČSSR (na základe dohody, ktorú uzavreli ZSSR a ČSSR, v skladoch, ktoré boli pod správou sovietskych jednotiek[1]). Toto meranie nič také nenaznačovalo, čo viedlo k záveru, že sa jadrové hlavice v Československu nenachádzali.[2] V roku 2007 však historik Petr Luňák prišiel so štúdiou, podľa ktorej v skladoch jadrové zbrane boli.[3]

Tiež existovalo niekoľko štátov, ktoré sa dobrovoľne vzdali vlastníctva jadrových zbraní, ktoré mali pod svojou kontrolou. Najväčším takým prípadom je rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991, po ktorom zostalo na území Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu veľké množstvo jadrových zbraní. Všetky tieto tri štáty zbrane odovzdali do roku 1996 Rusku; všetky sú tiež signatármi NPT.

V 80. rokoch vyvinula jadrové zbrane Juhoafrická republika, pričom existuje podozrenie, že v roku 1979, možno s Izraelom, uskutočnila jadrový pokus (pozri incident Vela). JAR sa, ako jediný štát, dobrovoľne štatútu jadrovej veľmoci zriekol a na začiatku 90. rokov všetky jadrové zbrane demontoval. 10. júla 1991 podpísal NPT.

Prehľad a počty jadrových hlavíc upraviť

Štát Počet hlavíc[4]

(aktívne / celkom)

Dátum prvej jadrovej skúšky Zmluva CTBT[5]
USA 2 080 / 9000 16. 7. 1945 („Trinity“) Signatár
Rusko 1 780 / 15000 29. 8. 1949 („RDS-1“) Ratifikovaná
Spojené kráľovstvo 150 / 215 3. 10. 1952 („Hurricane“) Ratifikovaná
Francúzsko 290 / 300 13. 2. 1960 („Gerboise Bleue“) Ratifikovaná
Čína ? / 250 16. 10. 1964 („596“) Signatár
India ? / 90–110 18. 5. 1974 („Smiling Buddha“) Nepodpísaná
Izrael ? / 80 Nie je známe, podozrenie na 22.9.1979 Signatár
Pakistan ? / 100–120 28. 5. 1998 („Chagai-I“) Nepodpísaná
Severná Kórea ? / <10 9. 10. 2006 Nepodpísaná

Referencie upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaderná velmoc na českej Wikipédii.