Jakuti
Jakuti sú turkické etnikum[3], žijúce predovšetkým v Jakutsku a inde na ruskom Ďalekom východe. Patria k najpočetnejším domorodým etnikám na Sibíri, dnes sa ich počet odhaduje až na 500 000 ľudí.[chýba zdroj]
 Jakutský tanec počas osláv letného slnovratu | |
| Populácia | |
|---|---|
| cca 500 000 | |
| Krajiny s významnou populáciou | |
 Rusko [1] | 478 085 |
 USA | okolo 10 000 |
 Francúzsko | 7 688 |
 Kanada | 6 001 |
 Austrália | 4 378 |
 Čína [2] | 2 600 |
| Jazyky: ruština, jakutčina | |
Etymológia upraviť
Jakuti sami seba nazývajú Sacha, pl. Sachalar (Саха, Сахалар), čo sa dá preložiť ako „slneční ľudia“ alebo „jasní ľudia“. Niekedy, najmä v mýtoch a ľudovej slovesnosti používajú Jakuti pre svoj národ aj iné, obrazné názvy ako Uranchaj Sacha alebo Ajyy ajmaga čo v preklade znamená „potomkovia nebeských duchov“. Označenie Jakuti, ktoré je používané v ruštine (Якуты) alebo v angličtine vzniklo z evenkského označenia Jaku, čo znamená chovatelia koní.
História upraviť
Jakuti sa na svoje dnešné územie presťahovali z južnej Sibíri asi v 13. storočí, za ich predkov považujeme Kurykanov. Najstaršou pamiatkou na Jakuťanov sú petroglyfy v povodí rieky Leny. Asi v 16. storočí sa začali dostávať na územie Jakutov Rusi ktorí tu hľadali zlato a začali s Jakutmi obchodovať, hlavne s kožušinami. V týchto časoch začala kultúra Jakutov rozkvitať. S Rusmi však prišli aj epidémie osýpok, kiahní a ďalších chorôb. V dobe príchodu Rusov boli Jakuti rozdelení na 35 až 40 kmeňov – ulusov, ktoré medzi sebou často bojovali. Najväčšie ulusy, napríklad Kangalas, mali 2 000 až 5 000 ľudí. V tejto dobe sa vyznamenal jakutský náčelník – tojon – Tygyn Darchán, ktorý sa postavil na odpor proti útlaku kozákov. Počas vlády komunistov za stalinskej éry bola ich ekonomika kolektivizovaná a Jakuti boli nútení sa trvale usídliť a vzdať sa nomádskeho spôsobu života. Bývalý ruský prezident Jelcin sa im za túto politiku v roku 1994 oficiálne ospravedlnil.
Jazyk upraviť
Jakuti hovoria jakutčinou, ktorá patrí do severovýchodnej skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny. Jakutčina je úradným jazykom republiky Jakutsko a okrem Jakutov ňou hovoria aj Evenkovia, Eveni, Dolgani a Jukagirovia. Jakuti a ostatní ktorí týmto jazykom hovoria sú v súčasnosti bilingválni a všetci ovládajú ruštinu.
Náboženstvo a mytológia upraviť
Náboženstvo je dnes väčšinou pravoslávne kresťanstvo, ale časť Jakutov si uchovala aj pôvodný šamanizmus. Avšak mnohí formálne kresťanskí Jakuti zachovávajú staršie tradície, spojené zo šamanizmom.
Rozšírená je viera v priaznivých nebeských duchov ajyy (predkov ľudí), nebezpečných nebeských aj podzemných démonov abaasy , prízraky üör (duchovia predčasne zomretých alebo násilne zabitých šamanov) a miestnych duchov ičči (strážcov prameňa, hôr, duchov tajgy, zvierat, rastlín a stromov). K najpopulárnejším, dodnes uctievaným mytologickým bytostiam patria ženskí duchovia plodnosti – Ajyysyt a šťastia Ijeechsit, mužskí duchovia tajgy – Bajanaj, ohňa – Temirije a koní Desegej. Zachovali sa aj prvky totemizmu – každý klan mal zvieracieho „ochrancu“, ktorého bolo zakázané zabiť. Mohol ním byť orol, žeriav, krkavec či iný vták, z cicavcov los, medveď a iné. Každý mužský šaman oyun aj ženská šamanka udangan mala svojho ochranného ducha. Tento duch sa šamanovi zjavil v priebehu iniciácie, kedy si ho vybral za svojho služobníka. Častá bola jeho podoba zvieracej matky, ktorá kojila inicializovaného. Zvieracia matka potom bola jeho hlavným ochranným duchom. Šamani mali aj pomocných duchov - emeget, ktorých podoba je stvárnená na ozdobách šamanovho odevu alebo namaľovaná na jeho bubne.
Svet sa v predstavách Jakutov delí na tri vrstvy: hornú, strednú a dolnú. Horný nebeský svet obývajú priaznivý duchovia ajyy a nebeský démoni abaasy, ktorý spôsobujú búrky a duševné choroby. Stredný svet obývajú ľudia (potomkovia nebeských duchov ajyy), zvieratá a duchovia ičči. Dolný svet, podsvetie, je ríša podzemných démonov abaasy alebo aďaraj, ktorí sú zákernejší ako ich nebeskí príbuzní. Vyzerajú príšerne a spôsobujú epidémie a iné ochorenia.
Najdôležitejšou náboženskou slávnosťou je pre nich oslava letného slnovratu Yssyach (niekedy prepisované tiež ako Yhyach). Počas Yssyachu sa oslavuje príchod leta a začiatok laktácie hospodárových zvierat, najmä kobýl. K tradíciám patrí kolový tanec osuochaj, spev piesní, rozprávanie eposov – Oloncho, hostina pod šírym nebom. Na tradičnej hostine sa podáva varené sobie alebo iné mäso a kumys, spestrujú ju tradičné športy ako zápas chapsagai, konské dostihy, lukostreľba a kylyy – šport, ktorého podstatou je skákanie po jednej nohe zo značky na značku.
Tradičný spôsob života upraviť
Jakuti obývajú najchladnejšie miesta na Zemi, čo ovplyvnilo ich spôsob života. Tradične sa živili hlavne pastierstvom. Dodnes chovajú jakutské kone a soby, na juhu aj hovädzí dobytok. Najcennejším jedlom bolo mlieko a mliečne výrobky, napr. kumys a syry. Prebytočné mlieko sa zamrazuje v jamách, vykopaných až na večne zamrznutú pôdu, v zime sa z nich podľa potreby vysekáva sekerou. Ďalej sa živili lovom (k lovu používali luky, šípy a oštepy, dnes ručnice), najmä losov a vodných vtákov. K lovu kožušinovej zvery a zajacov dodnes slúžia psy (jakutská lajka) a rôzne pasce, hlavne oka a samostrely na princípe kuše. Menší význam mal rybolov a zber jedlých rastlín, hlavne bobúľ a koreňov. Cez leto žijú v jurtách alebo kužeľovitých stanoch ktoré sú pokryté kožami alebo brezovou kôrou. Tieto stany sa po jakutsky nazývajú uras, častejšie je však evenkské pomenovanie čum. V zime stavali Jakuti hlinené alebo drnové zemnice s dreveným komínom a sľudovými oknami, nezriedka kvôli tepelnej izolácii obložené konským hnojom – balagany. Súčasťou balaganu bol chliev choton, kde prezimovali kone, prípadne kravy. Kvôli prezimovaniu zvierat je veľmi dôležitá senoseč, prevádzaná tradičnou krátkou kosou v tvare hokejky.
Folklór upraviť
Jakuti majú veľmi pestrý folklór, ktorý sa zachoval do súčasnosti v pomerne ucelenom stave. V južnej časti územia Jakutov sa objavuje viacej podobností s mytológiou a folklórom etnických skupín južnej Sibíri (Burjati, Tuvinci) a Mongolska. Naproti tomu predstavy severných Jakutov vykazujú zhody najmä s tradíciami Evenkov, Jukagirov a Dolganov. Existuje mnoho piesní, príbehov a tancov, ale najznámejším a vrcholným dielom ich ústnej tradície sú eposy Oloncho, ktoré rozprávajú o bojoch legendárnych bojovníkov s démonmi alebo o vlastnostiach a moci jednotlivých duchov.
Kuchyňa upraviť
Jakutská kuchyňa pozostáva najmä z národného nápoja kumysu, ktorý sa vyrába zo sobieho a konského mlieka. Stroganina je solená ryba na plátky. Populárny dezert je kuerčech, ktorý sa pripravuje z konského mlieka alebo kyslej smotany s rôznymi ovocnými bobuľami.
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakuti
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakuti na českej Wikipédii.