Jamb je dvojslabičná vzostupná stopa, skladajúca sa z prvej ľahkej (krátka alebo neprízvučná slabika) a druhej ťažkej (dlhá alebo prízvučná slabika) doby (zápis: ∪ — ).

Dvojslabičné
ᐡ ¯jamb
¯ ᐡtrochej
¯ ¯spondej
Trojslabičné
ᐡ ᐡ ᐡtribrachys
¯ ᐡ ᐡdaktyl
ᐡ ¯ ᐡamfibrach
ᐡ ᐡ ¯anapest
ᐡ ¯ ¯bakchej
¯ ¯ ᐡantibakchej
¯ ¯ ¯molos
Viacslabičné
¯ ᐡ ᐡ ¯choriamb
¯ ᐡ ᐡ ¯ ᐡdaktylotrochej
Legenda
¯dlhá/prízvučná slabika
krátká/neprízvučná slabika

Jamb je prirodzený pre gréčtinu, predovšetkým pre iónčinu. Pre slovenčinu a češtinu prirodzený nie je, keďže protirečí bežnému umiestneniu prízvuku na prvých slabikách slov v týchto jazykoch.[1] V slovenčine ho možno dosiahnuť umiestnením jednoslabičného neprízvučného slova (tzv. predrážka) na začiatok verša a prízvučného slova na konci verša.[1] Čistý jamb je však v slovenčine raritný, na začiatok verša sa často kladú trojslabičné slová a koniec verša býva zostupný (v básni je teda možné badať iba jambickú tendenciu – t.j. ťažká doba vo väčšine prípadov pripadá na párne slabiky).[1]

Jambický verš je použitý napríklad v Máchovom Máji:

Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.
O lásce šeptal tichý mech;
květoucí strom lhal lásky žel,
svou lásku slavík růži pěl,
růžinu jevil vonný vzdech.

Reeferncie upraviť

  1. a b c Jamb. In: FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 135 – 137.