Wikipédia

Jamník (okres Liptovský Mikuláš)

obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš

Jamník je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Obec patrí do mikroregiónu Baranec.

Jamník
obec
Južný pohľad na Jamník
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Nadmorská výška 700 m n. m.
Súradnice 49°04′18″S 19°42′35″V / 49,071658°S 19,709725°V / 49.071658; 19.709725
Rozloha 45,98 km² (4 598 ha) [1]
Obyvateľstvo 465 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 10,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1346
Starosta Alena Vlčková[3] (nezávislá)
PSČ 033 01 (pošta Liptovský Hrádok 1)
ŠÚJ 510521
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu 		Obec Jamník
Jamník 192
033 01 Liptovský Hrádok
E-mailová adresa starosta@jamnik.sk
Telefón +421 44 522 20 69
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Jamník
Webová stránka: jamnik.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Obec sa nachádza na hornom Liptove v údolí potoka Jamníček južne od Západných Tatier. Okolité obce sú Podtureň, Beňadiková, Liptovský Ondrej a Liptovský Peter. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Švihrová, kde sa prvýkrát popísal výskyt kosatca sibírskeho.[4] Po dedine sú pomenované Jamnícke sedlo a Jamnícka dolina, ktorou tečie Jamnícky potok a je v nej Nižné a Vyšné Jamnícke pleso.

Dejiny upraviť

Vyvinutá obec sa spomína nepriamo v roku 1286, priamo je doložená z roku 1346 ako Yemnik, v roku 1360 ako Jemnek, v roku 1773 ako Jamnik; maďarsky Jámnik. Prvú písomnú zmienku o Jamníku (a zároveň aj Vavrišove) tvorí listina rozriešujúca spor, či kostol v Podturni bude farský alebo nie.[5]:18-19 Pred rokom 1360 dostali Jamník (spolu s okolitými obcami) ako dar od krála Ľudovíta I. zemania Mikuláš, Peter a Alexander z rodu Podturňanských; darovacia listina tohto daru zhorela a bola v roku 1360 znovu potvrdená.[5]:19 Rodine Podturňanských patril Jamník od 13. storočia.[5]:26 do roku 1848.

Záznamy o počtoch domov v 16.-18. storočí boli dochované v daňových súpisoch, keďže daň sa platila od brány (porty).[5]:21 V roku 1600 mala obec 30 poddanských domov, jeden z nich bol opustený, a dva majerské dvory. V roku 1715 mala 34 zdanených domácností, v roku 1720 len 18. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1784 mala 50 domov a 445 obyvateľov, kým v roku 1828 mala 49 domov a 396 obyvateľov,[5]:123 všetci boli poddaní a evanjelici.[6]

Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, od 2. polovice 19. storočia murárstvom, mnohí pracovali v Budapešti. Za I. ČSR pracovali hlavne v poľnohospodárstve a stavebníctve. Prvá škola navštevovaná jamníckymi žiakmi bola rímskokatolícka škola v Liptovskom Petre, evanjelická škola v ňom vznikla 1784 – 1786; prvá drevená evanjelická škola v Jamníku vzniká okolo roku 1829.[5]:90

6. augusta 1905 zničil požiar horný koniec obce¸ školu a drevenú evanjelickú modlitebňu.[5]:168-169 Pri obnove obce sa stavali hlavne domy z tehiel a kameňa pokryté škridľou - v odbobí 1900 – 1910 vzrástol počet tehlových alebo kamenných domov zo 43% na 81%.[5]:168-169 V prvej svetovej vojne padlo 24 Jamníčanov.[5]:219

V rokoch 1892 – 1924 z Jamníka odcestovalo za prácou do USA 24 ženatých mužov, 5 slobodných, 4 vydaté ženy a 8 slobodných, dokopy 41 ľudí. Všetci až na jedného cestovali z Brém a pristáli v New Yorku. Dvadsať ženatých mužov sa vrátilo domov; 4 manželské páry a väčšina slobodných ľudí ostala v USA, dokopy emigrovalo 21 ľudí.[5]:143-148 V roku 1928 sa v dedine postavil kultúrny dom na hranie divadelných predstavení, v roku 1938 sa k nemu pristavala namiesto starej krčmy budova Roľníckeho potravného družstva. Evanjelická škola bola v roku 1932 rozšírená a prestavaná na dvojtriednu školu.[5]:170-171

Druhá svetová vojna[5]:220-228 upraviť

 
Pamätná tabuľa Jánovi Devečkovi

Na jeseň 1939 sa pri Jamíku v lokalite Mokraď začalo na podnet generála Ferdinanda Čatloša s budovaním letiska. V roku 1943 sa sem redislokoval Letecký park z Trenčianskych Biskupíc a veliteľom letiska bol nadporučík Dušan Čatloš, (brat generála Čatloša), ktorý bol aktívny v odboji. Do Slovenského národného povstania sa zapojila 180-členná posádka letiska a Leteckého parku 28. augusta 1944. Nemci vykonali nálet dvomi lietadlami typu Junkers Ju 87 31. augusta 1944 a zničili pri ňom 3 lietadlá v hangároch. Letisko bolo v noci z 4. na 5. septembra 1944 evakuované: posádka do obranného úseku Biely Potok v Revúckej doline, lietadlá odleteli na letisko Tri Duby, mužstvo s partizánmi do Liptovskej Osady.

Jamník bol oslobodený prvou československou brigádou v ZSSR 1. februára 1945, pred Liptovským Mikulášom zastal ale front - Liptovský Mikuláš bol oslobodený až 4. apríla 1945. Obyvateľstvo Jamníka bolo čiastočne evakuované vo februári do Hýb, Pribyliny, Važca a Východnej a úplne 13. marca 1945. Počas druhej svetovej vojny padlo 12 Jamníčanov, sú pochovaní vo veľkom spoločnom hrobe na cintore v Jamníku. Tragická je smrť Jána Devečku, ktorý pracoval ako riaditeľ miestnej Evanjelickej ľudovej školy - dobrovoľne ukončil svoj žvot, keď sa dozvedel nepravdivú správu, že jeho rodina bola zastrelená fašistami. Pamätná tabuľa mu bola odhalená 27. augusta 2000 na budove Evanjelickej ľudovej školy v Jamníku.[5]:97

Podľa údajov z 20. novembra 1945 sa do Povstania zapojilo 61 mužov, pričom k povstaleckej 1. československej armáde patrilo 22 a zvyšok tvorili partizáni.

Vývoj po druhej svetovej vojne upraviť

  • 1946 - Obec bola elektrifikovaná.[5]:173
  • 1949 - Jednotné roľnícke družstvo je v Jamníku založené s 32 člemni, v tomto roku si postavilo aj hydináreň.
  • 1951 - Zriadil sa dedinský rozhlas.
  • 1954 - Začalo sa so stavbou obecného úradu a požiarnej zbrojnice (vtedy miestneho národného výboru) v rámci akcie 5M; stavba bola dokončená v roku 1955.[5]:239-240
  • 1956 - Vo východnej časti sa postavila sýpka na skladovanie až 50 vagónov obilia pre účely Jednotého roľnickeho družstva v Jamníku, ku ktorému bola tento rok vybudovaná cesta.[5]:240
  • 1957 - Zriadila sa pobočka Slovenského zväzu chovateľov drobných hospodárskych zvierat.[5]:242
  • 1966 - Zrušilo sa kino v dedine kvôli nízkej návštevnosti (stúpalo množstvo domácností s televízormi), do priestorov učiteľského bytu sa premiestnila knižnica.[5]:253
  • 1968 - Vyasfaltovala sa hlavná ulica cez dedinu, osvetlenie v obci bolo vymenené za výbojkové.[5]:255
  • 1970 - Začal sa budovať vodovod na trase Pribylina - Vavrišovo - Jamník.[5]:255
  • 1972 - Počas stavby vodovodu sa rozšírila cesta v zátačke popri obecnom úrade.[5]:257
  • 1973 - Dobudovalo sa ihrisko a začalo s budovaním zázemia k nemu: prezliekární, toaliet a zasadacích miestností v tej istej budove, ktorá bola dokončená v roku 1975.[5]:258-259
  • 1975 - Vybudovala sa cesta spajajúca Jamník s Liptovským Ondrejom, bola zrušená základná škola s prvými piatimi ročníkmi a jamnícki žiaci boli pričlenení do školy na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku.[5]:259 Rozbehli sa aj stavby v katastri obce: bytovka pre jednotné roľnícke družstvo a rekreačné zariadenia pre Československé aerolinie a pre národný podnik Mier Topoľčany.[5]:260
  • 1980 - Miestny národný výbor povolil Jednotnému roľníckemu družstvu vyrubovanie stromov v oblasti "Duchy" v katastri obce. Toto viedlo k zničeniu lesných plôch v katastri Jamníka a zmene vzhľadu lokalít pretrvávajúcej desaťročia.[5]:264
  • 1982 - Bola začatá rekonštrukcia kanalizácie s využǐtím betónových rúr, spolu s ňou sa budovali betónové chodníky.[5]:266
  • 1984 - Prebehla rekonštrukcia elektrickej siete a obecný rozhlas bol dovedený aj k bytovkám pri Jednotnom roľníckom družstve.[5]:267
  • 1985 - Padlo rozhodnutie o výstavbe letiska pre poľnohospodárske družstvo v katastroch obcí Jamník a Jakubovany.[5]:267
  • 1986 - Ďalší výrub stromov jednotným roľníckym družstvom v katastri obce bol zamietnutný.[5]:269

Svätý Duch upraviť

Obec sa spomína v roku 1286 ako Zenthlylek, v roku 1381 ako Villa S. Spiritus, ležala asi v chotári Jamníka. Patrila Mikulášovi, synovi Serefelovmu, neskôr Pottornyaiovcom. Zanikla v roku 1709 v kuruckých bojoch.

Politika upraviť

Starostovia obce po 1945 upraviť

Po roku 1945 boli starostami obce:[5]:154[7][8][9][10]

  • 1945 – 1950 Peter Kováč
  • 1950 – 1954 Ján Ďuriš
  • 1954 – 1957 Michal Matejček
  • 1957 – 1960 Vladimír Trnka
  • 1960 – 1964 Ján Debnár
  • 1964 – 1981 Vladimír Trnka
  • 1981 – 1986 Július Dzuriak
  • 1986 – 1991 Pavel Dzuriak
  • 1991 – 2010 Pavel Dzuriak (v 2002 za HZDS, SMER, SDĽ; v 2006 za SMER, ĽS-HZDS, SNS)
  • 2010 – 2018 Dušan Španko (v 2010 za SDĽ, v 2014 NEKA)
  • 2018 – Alena Vlčková (NEKA)

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Evanjelický kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1905-1906. Bol postavený spoločne so susednou školou a bytom pre učiteľa, vysvätené boli 26. novembra 1906.[11] Interiér je zaklenutý korýtkovou klenbou. Oltár s obrazom Krst Krista od M. Mitrovského pochádza z roku 1910.[12] Nachádza sa tu jednomanuálový organ od značky Rieger z roku 1931.[13] Kostol má fasády členené lizénami a polkruhovo ukončené okná s profilovanými šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. Pôvodne tu bol maľovaný ciferník ukazujúci pol dvanástej, odkazujúci na požiar v dedine, ktorý vypukol v roku 1905. Elektrické vežové hodiny boli nainštalované až v roku 1956.[5]:164-165 Kostol patrí ku Cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Liptovskom Petri, fília Jamník.
  •  
    Evanjelický kostol
  •  

Zaujímavosti upraviť

Cyklochodník upraviť

Dedinou prechádza modrý cyklochodník Liptovský Hrádok - Podtureň - Jamník - ústie Račkovej doliny a začína v nej zelený cyklochodník Jamník - Beňadiková - Liptovský Ondrej - Jakubovany - ústie Trnoveckého žľabu Baranca.[14] Na ich rázcestí je sedenie, pumpa na dofúkanie kolies a náradie na opravu bicyklov.

Bývalý lyžiarsky vlek upraviť

Lyžiarsky vlek VL 200 dlhý 166 metrov bol vybudovaný na svahu otočenom na západ, mierne zvažujúcim sa k Jamníčku v oblasti zvanej Pastovník. Vlek mal aj umelé osvetlenie a dole bola chatka na obsluhu vleku. S výstavbou vleku sa započalo v roku 1977. Dnes je areál nefunkčný a zdevastovaný.

Hospodárstvo a infraštruktúra upraviť

Škôlkarske stredisko Jochy upraviť

Na sever od obce sa nachádza škôlkárske stredisko, ktoré patrí pod štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Semenoles Liptovský Hrádok. Na Jochách sa nachádza aj stredisko genofondu a okrasných drevín.[15] Stredisko má nadmorskú výšku 830 m.n.m. a jeho oplotená plocha strediska je 35 hektárov, pričom 20 hektárov tvoria záhony, stredisko má aj fóliovníky.[16][17] V roku 2007 lesníci na stredisku "produkujú tri milióny voľnokorenných a milión kusov krytokorenných sadeníc ročne. Na štyroch hektároch sa venujú pestovaniu okrasných drevín".[17] S klčovaním priestoru pre stredisko sa začalo v roku 1976 s plánovou kapacitou 3.5 milióna sadeníc, fungovať začal v novembri 1983.[18] V rokoch 2008 a 2012 reprezentovalo stredisko OZ Semenoles na Agrokomplexe v Nitre a získalo Zlatý kosák.[19][20]

Vojenský areál upraviť

Na východ od dediny sa nachádza Vojenský útvar 1305 Mokraď, kde sídlila Odborná vojenská škola Odborná výcviková škola letectva, protivzdušnej obrany, komunikačných a informačných systémov a elektronického prieskumu (OVŠ PVO, KIS a EPs) Mokraď. Vznikla 1. 10. 2004.[21] Ministerstvo obrany sa rozhodlo v roku 2011 vojenský areál predať.[22] V objekte vojenského areálu došlo k znečisteniu pôdy a vody.[23]

Školstvo upraviť

V obci sa nachádza Základná škola internátna pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Tá bola založená ako Základná deväťročná škola pre mládež s chybami reči v Jamníku 1. septembra 1969, vyučovanie začalo 14. februára 1970.[5]:99 Pri škole v roku 2004 bola založená Špeciálno-pedagogická poradňa, dnes Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva pri Základnej škole internátnej pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou.[24]

Doprava upraviť

Obec spája s Liptovským Petrom na juhovýchod smerujúca cesta III. triedy 2359, ktorá sa v Liptovskom Petre napája na cestu II. triedy 537. Tá poskytuje napojenie na diaľnicu D1 v križovatke 284 Liptovský Hrádok a spája Liptovský Peter s Liptovským Hrádkom.

Cesta III. triedy 2359 z Jamníka pokračuje na sever okolo roľníckeho družstva do Liptovského Ondreja, a Liptovský Ondrej má po ceste III. triedy 2338 spojenie na Liptovský Mikuláš a Beňadikovú.

Ťažǩo zjazdná na juh smerujúca miestna komunikácia spája obec s Podturňou. Táto cesta je lemovaná zo západnej strany alejou a je ňou vedený modrý cyklochodník.

Miestna juhovýchodne orientovaná komunikácia spája priamo Jamník a Beňadikovú, vedie ale na súkromný pozemok v Beňadikovej a je teda často neprejazdná.

Autobusové spojenie obce je orientované na Liptovský Hrádok, aj priame autobusy končiace v Liptovskom Mikuláši ním prechádzajú. V katastri obce sú zastávky v strede obce, pri vojenskom areáli Mokraď a pri Roľníckom družstve (pre autobusy začínajúce v Jamníku). Prvé autobusové spojenie obce bola linka do Liptovského Hrádku v roku 1951,[5]:235 v roku 1982 bolo predĺžená po bytovky pri Roľníckom družstve.[5]:266

V obci sa nenachádza železničná stanica, najbližšie stanice sú v Podturni, Liptovskom Hrádku a Liptovskom Mikuláši.

Šport upraviť

Obecný športový klub upraviť

Obecný športový klub má dva oddiely: futbalový a stolnotenisový. V dedine sa nachádza futbalový štadión. V roku 1948 sa Športový klub v Jamníku pričlenil pod SOKOL-a v Liptovskom Hrádku, a na členskej schôdzi SOKOL-a v roku 1951 je založený volejbalový a stolnotenisový oddiel.[5]:231

Osobnosti obce upraviť

Rodáci[5]:276-279 upraviť

Galéria upraviť

  •  
    Centrum obce
  •  
    Cintorín v obci
  •  
    Cintorín v obci zhora
  •  
    Futbalový štadión
  •  
    Obecný úrad
  •  
    Požiarna zbrojnica
  •  
    Kultúrny a Družstevný dom, Hostinec
  •  
    Čistička odpadových vôd pre obec Jamníka

Referencie upraviť

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. [Cit. 2022-01-01]. Dostupné online. Archivované 2022-01-01 z originálu.
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj VÍTEK, Peter. Dejiny obce Jamník v Liptove. 2.. vyd. Jamník : Obec Jamník, 1998. ISBN 978-80-972257-0-4.
  6. ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Liptova. [s.l.] : Komunitná nadácia Liptov, 2014. ISBN 978-80-971658-0-2. S. 76-77.
  7. ↑ Voľby do orgánov samospráv obcí 2010 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  8. ↑ Voľby do orgánov samospráv obcí 2014 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  9. ↑ Voľby do orgánov samospráv obcí 2002 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  10. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2006 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  11. ↑ VÍTEK, Peter. Jamník. Dolný Kubín : Huba, 1998. Dostupné online. ISBN 80-88803-25-X. S. 41.
  12. ↑ Jamník - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  13. ↑ Organy a organári na Slovensku [online]. Hudobné centrum, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  14. ↑ Mapa cykloregiónu Liptov [online]. Región Liptov - Oblastná organizácia cestovného ruchu, jeseň 2021, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  15. ↑ História semenárskeho závodu Semenoles [online]. [Cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  16. ↑ BURKOVSKÝ, Július. Lesnícki seniori navštívili Liptov. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), roč. 2007, čís. 10, s. 14. Dostupné online [cit. 2022-01-01].
  17. ↑ a b MARKO, Jozef. Lesníci dávajú prednosť nízkej cene sadeníc Ale mení sa to. V prospech vyššej kvality. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), 9.4.2016, roč. 2007, čís. 4, s. 26. Dostupné online [cit. 2022-01-01].
  18. ↑ RAK, Ján. Základ budúcich zdravých lesov. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), roč. 2009, čís. 3, s. 15. Dostupné online [cit. 2022-01-01].
  19. ↑ HONEC, Martin. OZ Semenoles v Nitre tento rok opäť úspešný. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), roč. 2012, čís. 10, s. 6. Dostupné online.
  20. ↑ FÁKOVÁ, Anita. Zlatý kosák pre Odštepný závod Semenoles. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), roč. 2008, čís. 9, s. 8. Dostupné online [cit. 2022-01-01].
  21. ↑ BULÍK, Ľubomír. Nové trendy vo výcviku Ozbrojených síl Slovenskej republiky [online]. Klub generálov Slovenskej republiky, 1.1.2006, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.
  22. ↑ TASR. Štát chce predať nevyužívané kasárne a letisko na severe [online]. Sme, 1.9.2013, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.
  23. ↑ ADÁMKOVÁ, Barbora. Znečistený bratislavský prístav či kasárne v Kežmarku nemajú vinníka, štát chce na vyčistenie eurofondy [online]. Denník N, 7.9.2017, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  24. ↑ História centra [online]. Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jamník_(okres_Liptovský_Mikuláš)&oldid=7782708“