Wikipédia

Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)

vrch v Bukovských vrchoch

Jarabá skala[1] (poľ. Riaba Skała, tiež aj Rabia Skała; 1 199,0 m n. m.)[2] je tretí najvyšší vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.[3] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 23 km severovýchodne od Sniny.[4]

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Jarabá skala
Riaba skala
vrch
Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obec Zboj
Pohorie Bukovské vrchy
Podcelok Bukovce
Povodia Uh, Wetlina
Nadmorská výška 1 199,0 m n. m.
Súradnice 49°06′11″S 22°26′28″V / 49,103°S 22,441°V / 49.103; 22.441
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Riaba Skała
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov

Poloha upraviť

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[3] Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Zboj[1], severná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.[5] Najbližším sídlom je juhozápadne situovaná Runina, južne sa nachádza Ruský Potok a Zboj, juhovýchodne Nová Sedlica a západne dnes zaniknutá obec Ruské, severným smerom leží Wetlina, Stare Siolo a Strzebowiska, patriace do gminy Cisna.[6] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala s najvyšším 5. stupňom ochrany.[7] Severne vybiehajúcim hrebeňom vedie na poľskom území hranica, oddeľujúca Ciśniańsko-Wetliński Park Krajobrazowy na západe a Bieszczadzki Park Narodowy na východe.[4]

 
Jarabá skala vyhliadka na skalnom brale

Opis upraviť

Jarabá skala leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na západe a Čelo (1 158,8 m n. m.) na východe. Severným smerom z neho vybieha rázsocha Paportny (1 199 m n. m.) a necelý kilometer východne od hlavného vrcholu leží východný, na mapách rovnako značený, no nižší (1 167,2 m n. m.) vrchol.[8] Západným smerom sa nachádza Pľaša (1 162,8 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.), Ďurkovec (1 189 m n. m.), Hajdošík (921 m n. m.) a Kučalata (917 m n. m.), južným Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.), Veľký Bukovec (1 012 m n. m.), Kýčera (980 m n. m.), Minčol (972 m n. m.) a Stinská (1 093 m n. m.), východne Príkry (952 m n. m.), Borsukov vrch (991 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.), Hrúbky (1 186 m n. m.), Mala Rawka (1 272 m n. m.) a Dil Szelesisty (1 137 m n. m.) a severným Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.), Smerek (1 223 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), sedlom oddelená Paportna (1 199 m n. m.) a Fereczata (1 102 m n. m.).[8] Južné svahy odvodňuje Zbojský potok do Uličky v povodí Uhu, severozápadné potok Chomów a severovýchodné Wielki Lutowy do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[4][6]

Na slovenskej strane sa nachádza skalné more, dlhé niekoľko desiatok metrov. Vzniknuté skalné bralo (1 167,2 m n. m.) je vyhliadkovým miestom s osadenou drevenou plošinou. Spolu s Ďurkovcom spadá do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[9] Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[10], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[11], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny. Vrcholové časti sa nachádzajú v pásme horských lúk – polonín a poskytujú nádherné panoramatické výhľady.

Výhľady upraviť

Vrcholovú časť a okolitý hrebeň pokrýva nesúvislý lesný porast s vrcholovými holinami[6] tzv. poloninami, ktoré poskytujú panoramatické výhľady. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.[12]

Turizmus upraviť

Jarabá skala je turisticky atraktívny vrch, ktorým vedie   červeno značená Východokarpatská magistrála, ktorá kopíruje hlavný karpatský hrebeň. Tá vedie od Duklianskeho priesmyku (502,0 m n. m.) v Laboreckej vrchovine cez Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), Ruské sedlo (801,0 m n. m.), Pľašu (1 162,8 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) a Kamennú lúku (1 200,9 m n. m.) na trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je možný výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny a z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec a Hostinec Beskyd.

Prístup upraviť

Značkované trasy upraviť

Zo Slovenska[2] upraviť

Z Poľska[13] upraviť

Možnosti dopravy do turistických východísk upraviť

Do obcí Runina a Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[14][15] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km, Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.

Galéria upraviť

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  3. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
  5. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
  7. ↑ Jarabá skala. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  8. ↑ a b Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  9. ↑ Jarabá skala. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  10. ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-13]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
  11. ↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-02]. Dostupné online.
  12. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
  13. ↑ Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  14. ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  15. ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jarabá_skala_(vrch_v_Bukovských_vrchoch)&oldid=7825626“