Jean Nouvel
Jean Nouvel (* 12. august, 1945, Fumel, Francúzsko) je francúzsky architekt, príslušník hnutia high tech ovplyvnený technickým a civilizačným pokrokom. Laureát Wolfovej ceny z roku 2005[1] a Pritzkerovej ceny z roku 2008[2].
| Jean Nouvel | |
| francúzsky architekt | |
 Jean Nouvel v roku 2009 | |
| Dielo | |
|---|---|
| Spoločnosť | Ateliers Jean Nouvel |
| Ocenenia | |
| Wolfova cena (2005) Pritzkerova cena (2008) | |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 12. august 1945 (78 rokov) |
| Fumel, Francúzsko | |
| Alma mater | École nationale supérieure des beaux-arts |
| Odkazy | |
| Jean Nouvel na jeannouvel.com | |
 Jean Nouvel(multimediálne súbory na commons) | |
Štúdium upraviť
Pôvodne chcel byť maliarom, no v roku 1964 sa zapísal na École des Beaux–Arts v Bordeaux. V roku 1966 bol prijatý na École nationale supérieure des beaux-arts v Paríži. Tu bol jeho učiteľom aj architekt Claude Parent. Pod vplyvom architekta Paula Virilia získal diplom architekta DPLG v roku 1971.
Aktivity upraviť
V roku 1970 začal svoju kariéru v spolupráci s François Seigneurom. Jeho prvým známym projektom bol Institut du Monde Arabe (IMA) v Paríži realizovaný v rokoch 1981 – 1987 v spolupráci s Architecture Studiom. Vďaka známosti s kritikom Georgom Boudailleom sa stal architektom parížskeho Biennale. Taktiež sa v tom čase venoval scénografii, ku ktorej ho priviedol v roku 1976 scénograf Jacques le Marquet. Svoje architektonické a designerské návrhy aplikoval na výstavách Les Années 50 (venovanú 50. rokom) v Centre Pompidou v roku 1988 a pre výstavu Le Futur du travail (Budúcnosť práce) a Le Mobilité (Pohyb) pre Expo 2000 v Nemeckom Hannoveri. Bol spoluzakladateľom hnutia združujúce architektov Mars 1976 v roku 1976 a jedným z hlavných organizátorov medzinárodných jednaní o úprave štvrte Halles de Paris. V roku 1988 založil architektonickú kanceláriu pod názvom Nouvel, Cattani & Associés. Spolupracoval taktiež so švajčiarskou firmou Nestlé, pre ktorú v roku 2006 navrhol sériu plastových obalov pre čokolády značky Cailler. Švajčiari sa ale nechceli vzdať ekologických papierových obalov, takže koncom toho istého roka sa táto predražená séria čokolád stiahla z trhu.
Tvorba upraviť
Jean Nouvel je známy svojou schopnosťou dematerializovať architektúru. Jeho diela, odhliadnuc od ich veľkých rozmerov, pôsobia ľahko a jemne. Zapája predstavu, myšlienku ako stavebný prvok architektúry, používa virtualitu. Tieto prvky spolu s citom pre inovácie, či už v zmysle materiálov alebo techník, sú vnímané ako súčasti jeho osobného štýlu. Tieto prvky sú súčasťou každého jeho architektonického diela. Hi-tech a intelekt sú nástroje, ktoré Nouvel využíva na stvárnenie reality.
Ocenenia upraviť
- Čestný doktorát univerzity v Buenos Aires - 1983
- Národný rád za zásluhy - 1983
- Cena Agu Chána - 1985
- Čestné členstvo v Americkom inštitúte architektúry (AIA) - 1993
- Čestné členstvo Kráľovského inštitútu britských architektov (RIBA) - 1995
- Zlatá medaila Francúzskej akadémie pre architektúru - 1999
- Zlatý lev na Biennale v Benátkach - 2000
- Zlatá medaila Kráľovského inštitútu britských architektov (RIBA) - 2001
- Borrominiho cena v Taliansku - 2001
- Wolfova cena - 2005
- Pamätná cena Arnolda W. Brunnera za architektúru - 2006
- Medzinárodná cena za výškové budovy (The International Highrise Award) - 2006
- Pritzkerova cena - 2008
Projekty upraviť
- Materská škola, Trélissac, 1974
- College Anne Frank, Antony, 1978 – 1980
- Centrum lekárstva a chirurgie Val Notre-Dame, Bezons, 1978 – 1980
- Mestské divadlo, Belfort, 1980 – 1983
- Kultúrne centrum La Coupole, Combs-la-Ville Melun-Sénart, 1981 – 1986
- Centrum oddychu Les Godets, Antony, 1982
- Experimentálne obytné stavby, Saint-Ouen, 1983 – 1986
- Institut National de l'Information Scientifique et Technique INIST, Nancy, 1985 – 1989
- Budova opery, Tokio, 1986
- Nemausus 1, Nimes, 1987
- Institut du Monde Arabe, Paríž, 1987
- Hotel Saint-James, Bordeaux, 1988 – 1989
- Administratívna budova reklamnej agentúry CLM/BBDO, Paríž, 1988 – 1992
- ONYX, Nantes, 1988
- Kongresové centrum (spol. s E. Cattanim), Tours, 1989 – 1994
- Tour sans Fins, Paríž, 1989
- Kulturne centrum, Saint-Quentin-en-Yvelines, 1990
- Budova nakladatelstva DuMont Schauberg Verlag, Kolín nad Rýnom, 1990
- Experimentálne obytné stavby, Bezons, 1990
- Mediapark, Kolín n.Rýnom, 1991 – 1995
- Hotel les Thermes, Dax, 1991 – 1992
- Knižnica, Paríž, 1992
- Továreň Cartier, Villeret, Švajčiarsko, 1992
- Sídlo CLMBBDO, Paríž, 1992
- Opera v Lyone, Lyon, 1993
- Obytný súbor Leopoldauerstrasse, Viedeň, 1994
- Fondation Cartier, Paríž, 1994
- Euralille, Lille, 1994
- Galeries Lafayette, Berlín, 1995
- Domov dôchodcov, Rueil-Malmaison, Francúzsko, 1999
- Kulturne a kongresové centrum, Luzern, Švajčiarsko, 1999
- Zlatý Anděl, Praha, 2000
- The Hotel - Deluxe Boutique Hotel, Luzern, Švajčiarsko, 2000
- Viedenský Gasometer, Viedeň, 2001
- expo.02, Švajčiarsko, 2002
- Dentsu Tower, Tokio, 2003
- Hotel Puerta América, Madrid, 2005
- Torre Agbar, Barcelona, 2005
- Musée du Quai Branly, Paríž, 2006
- Guthrie Theater, Minneapolis, Minnesota, USA, 2006
Referencie upraviť
- ↑ Jean Nouvel - Wolf Prize Laureate in Architecture 2005 [online]. wolffund.org.il, 2018-12-10, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online. Archivované 2023-03-31 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Jean Nouvel - The Pritzker Architecture Prize [online]. pritzkerprize.com, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
Literatúra upraviť
- JODIDIO, Philip; NOUVEL, Jean. Jean Nouvel by Jean Nouvel, Complete Works 1970-2008. [s.l.] : Taschen, 2009. 433 s. ISBN 978-3-8228-5772-4.
- FIALOVÁ, Irena. Zlatý Anděl / Jean Nouvel v Praze. [s.l.] : Zlatý řez, 2000. 189 s. ISBN 978-80-901562-5-8. (po česky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean Nouvel
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Moderní architektura - Kritické dějiny: Kenneth Frampton, Academia, 2004
- Současní architekti: Philip Jodido, Taschen/Slovart, Praha, 2003
- Arch, 1/99., str.28
- Encyclopedia of 20th-century Architecture: R. Stephen Sennott, Fitzroy Dearborn Publishers, 2004
- archiweb.cz