Jihlava (mesto)

	Jihlava
	štatutárne mesto
	Masarykovo námestie s kostolom sv. Ignáca
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Vysočina (CZ063)
Okres (LAU 1)	Jihlava (CZ0632)
Historická krajina	Morava + Čechy
Rieka	Jihlava
Nadmorská výška	525 m n. m.
Súradnice	49°23′47″S 15°35′25″V / 49,396389°S 15,590278°V
Rozloha	78,85 km² (7 885 ha)
Obyvateľstvo	50 510 (1. 1. 2014)
Hustota	640,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1233
Primátor	Petr Ryška (ODS)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	586 01
Miestne časti	16
Zákl. síd. jednotky	45
Katastrálne územie	18
LAU 2 (obec)	CZ0632 586846
Adresa mestského; úradu	Magistrát města Jihlavy; Masarykovo nám. 1; 586 01 Jihlava
E-mailová adresa	primator@jihlava-city.cz
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Jihlava
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.jihlava.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°23′47″S 15°35′25″V / 49,396389°S 15,590278°V

Jihlava (nem. Iglau) je štatutárne mesto na rozhraní Moravy a Čiech, centrum kraja Vysočina. Leží na rieke Jihlava na rozlohe 8824 hektárov v nadmorskej výške 460-700 metrov nad morom a žije tu 50 714 obyvateľov.^[2]

Dejiny upraviť

Prvá písomná zmienka o osade Gyglaua pochádza z listiny olomouckého biskupa Roberta z roku 1233. Jihlava bola v majetku kráľa Václava I. a niekedy v rokoch 1240–1243 bolo založené horné mesto. Nerastné bohatstvo podzemia sem lákalo nových obyvateľov i remeselníkov a už v roku 1249 sa z miestneho striebra razili prvé mince. Intenzívna ťažba si vyžadovala výstavbu obranného opevnenia, ktoré sa rozširovalo na základe listiny Přemysla Otakara II. z roku 1270, kedy bola Jihlava už mestom. Počas husitských vojen sa mesto ubránilo a v roku 1420 sa pridalo na stranu katolíkov. Opakované útoky pod vedením Jána Žižku aj Jána Roháča vážne poškodili opevnenie, okolie bolo spustošené a bola na čas zastavená aj ťažba, no mesto sa ubránilo. Práve v Jihlave boli v roku 1436 vyhlásené Bazilejské kompaktáta, ktoré mali priniesť do krajiny vytúžený pokoj, ktorým mal napomôcť aj mier s Táborom z roku 1441.

Pokoj v meste netrval dlho, keďže katolícka Jihlava odmietla uznať korunováciu Jiřího z Poděbrad a ten ju po 4 mesačnom obliehaní v roku 1458 dobyl. Desaťročia trvajúci úpadok sa zastavil až začiatkom 16. storočia a nová renesančná výstavba po rozsiahlych požiaroch. Mesto sa okrem opäť oživujúceho baníctva preslávilo aj v novom odvetví - súkeníctve. Počas tridsaťročnej vojny bolo v marci 1645 mesto dobyté švédskym vojskom a po jeho odchode o dva roky neskôr žilo v Jihlave iba 1000 obyvateľov. Obchod so súknom však postupne v 18. storočí pomohlo mestu k prosperite, postupne sa začal rozvíjať aj priemysel a od roku 1850 bola Jihlava štatutárnym mestom. Rozvoju brániace hradby boli zbúrané a k mestu boli postupne pripájané okolité obce.