Jindřich Štyrský

	Jindřich Štyrský
	český výtvarník, fotograf, básnik
	; Jindřich Štyrský, rok 1930
Osobné informácie
Narodenie	11. august 1899
	Letohrad, Česko
Úmrtie	21. marec 1942 (42 rokov)
	Praha, Česko
Národnosť	česká
Zamestnanie	básnik, výtvarník, fotograf, teoretik umenia
Vzťahy	Toyen
Dielo
Žánre	báseň, grafika, maľba, fotografia
Obdobie	medzi dvoma vojnami, 20. storočie
Literárne hnutie	Devětsil, Spolok výtvarných umelcov Mánes
Ovplyvnený	kubizmus, surrealizmus ;
Ovplyvnil	artificializmus ;
Podpis
Odkazy
	Jindřich Štyrský; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Jindřich Štyrský (* 11. august 1899, Dolní Čermná u Kyšperka, dnešný Letohrad, Rakúsko-Uhorsko – † 21. marec 1942, Praha Protektorát Čechy a Morava) bol český maliar, fotograf, grafik, výtvarník, básnik, predstaviteľ surrealizmu a teoretik.

Život upraviť

Narodil sa v Dolní Čermné, kde tiež prežil svoje detstvo. To ale v roku 1905 narušila smrť jeho nevlastnej sestry, s ktorou mali veľmi silný vzťah. Táto strata výrazne ovplyvnila jeho život a neskoršiu výtvarnú tvorbu.

Študoval na gymnáziu v Hradci Králové, potom na pražskej Akadémii výtvarných umení. Bol veľmi aktívny v umeleckom prostredí, od roku 1923 bol členom spolku Devětsil, v rokoch 1932–1942 členom Spolku výtvarných umelcov Mánes.

Jeho rané umelecké práce vznikli čiastočne pod vplyvom kubizmu, hlavným štýlom sa mu však neskôr stal surrealizmus. Behom letného pobytu v roku 1922 sa zoznámil s Máriou Čermínovou (1902–1980), ktorá neskôr začala používaľ pseudonym Toyen. Ako umelecká dvojica úzko spolupracovali. Spoločne sa aj stali členmi Devětsilu a v rokoch 1925–1928 žili v Paríži. Tam založili svoj vlastný smer, českú formu surrealizmus – artificializmus (prechod medzi poetizmom a surrealizmom/premostenie medzi realitou a abstrakciou). Po návrate do Prahy bol šéfom výpravy Osvobozeného divadla. Roku 1934 sa spolu s Toyen, Bohuslavem Broukem, Vítězslavem Nezvalem či Karlem Teigem stal spoluzakladateľom Skupiny surrealistov v ČSR v Prahe.

Na pozvanie parížskych surrealistov odcestovali v roku 1935 znovu do Paríža. Tam ale Štyrský vážne ochorel, pravdepodobne na rovnakú srdcovú chorobu ako jeho sestra. Z nej sa behom svojho pobytu zotavil len dočasne.

„Mým očím je stále nutno házet potravu. Polykají ji nenasytně a surově. A v noci ve spánku ji tráví,“ napísal štyri roky pred svojou smrťou Jindřich Štyrský a vystihol tým svoju neustálu potrebu tvoriť, ktorou sa rád nechával unášať.

Zomrel v roku 1942 v Prahe.

Dielo upraviť

Zaoberal sa fotografiou, kolážami, maliarstvom, grafikou, knižnou ilustráciou, poéziou, scénografiou.

Fotografická tvorba upraviť

Zaujímavé a cenené sú fotografické cykly z Prahy a Paríža:

Žabí muž, 1934
Muž s klapkami na očích, 1934
Pařížské odpoledne, 1935

Výber z týchto fotografií vyšiel posmrtne s básňami Jindřicha Heislera v roku 1941 – „Na jehlách těchto dní“ (počas vojny vyšlo v samizdate), v roku 1945 oficiálna tlačená verzia.

Začiatky tvorby upraviť

Štyrský sa začal fotografiou zaoberať vo svojom 21 roku života. Striktne však rozlišoval medzi snímkami pre vlastnú potrebu a umeleckými prácami. Ako prvý surrealistický fotograf zachytil v roku 1932 legendárnu ruinu zámku La Coste. Celkom päť jeho precízne vytvorených fotografií publikoval v Rozpravách Aventina. Z týchto fotografií je najviac cenený detail popraskaného múru obrasteného brečtanom – údajne je to najsugestívnejšia fotografia urobená na La Coste.

Muž s klapkami na očích a Žabí muž upraviť

V roku 1935 prvýkrát prezentoval svoje dielo na výstave Skupiny surrealistů v ČSR. Predstavil tam svoje dva rozsiahle súbory „Muž s klapkami na očích“ a „Žabí muž“, ktoré obsahovali celkom 73 fotografií. Už od začiatku bolo jeho dielo vnímané ako výrazný prínos surrealizmu modernej fotografii. Temer okamžite po vystavení svojich fotografií začal byť Štyrský porovnávaný s Eugenom Atgetom – obaja fotografovali púťové atrakcie a kolotoče, rovnako tak aj výklady obchodov, nielen kvôli vystavenému tovaru, ale aj odrazom z ulice.

Medzi oboma cyklami neexistoval žiaden kľúč, ktorý by určoval, prečo je ktorá fotografia zaradená práve do daného cyklu. Obe časti sa však aj tak v istom zmysle doplňujú.

Parížske popoludnie upraviť

Po týchto dvoch cykloch plánoval Štyrský ešte jeden, ktorý čiastočne realizoval behom svojho pobytu v Paríži v roku 1935. Tomuto cyklu dal neskôr názov Parížske popoludnie. Čo sa týka počtu fotografií bol výrazne menší, než dva predchádzajúce – Štyrský ho pravdepodobne nestihol kvôli chorobe dokončiť. Prácu mu tiež sťažil fakt, že v tej dobe vyšlo v Paríži hneď niekoľko samostatných fotografických publikácií a fotografické osvojenie Paríža pre neho tým pádom bolo zložitejšie. Tento cyklus by bolo možné označiť ako určitý záver jeho fotografického diela. Okrem postupov uplatnených v predchádzajúcich cykloch do jeho diel začal prenikať nový motív – funerálie, devastácia a erózia, ktoré nejčastejšie nachádzal v kaplnke cintorína alebo na náhrobkoch.

Prírodné motívy a obľúbené lokality upraviť

Štyrský bol istú dobu tiež veľmi zaujatý prírodou, čo nie je z fotografií zaradených do jeho cyklov vôbec zrejmé – tam čerpal predovšetkým z mestského prostredia. Podľa dochovaných snímkov sa usudzuje, že rad svojich fotografií robil na najrôznejších miestach v Čechách, často v pohraničí. Cestoval po Šumave, kde fotografoval vyvrátené stromy, kmene, spadnuté vetvy, bol pri Čiernom jazere, zrejme navštívil Prachovské skály. Na jeho snímkoch sa zachovali početné štúdie tieňov, lístia, koreňov a rašeliníšť. Obsahujú tiež množstvo rôznych detailov, odrazov na vode, záberov na štruktúry skál a papradia.

Výtvarná činnosť upraviť

Začínal ako kubistický maliar s lyrickým zameraním, ale čoskoro prešiel k imaginatívnej tvorbe. Od pobytu v Paríži s Toyen jeho tvorba smerovala k surrealizmu, hlavným zdrojom jeho inšpirácie sa stali sny a ich precítenie – cyklus Kořeny.

Štyrský bol jedným z prvých európskych umelcov, ktorí sa zaoberali farebnou kolážou. Medzi jeho erotické fotokoláže patrí napríklad kniha so sprievodnými i textami „Emilie přichází ke mně ve snu“, 1933 (doslov Bohuslav Brouk).

Významné diela upraviť

„Náměsíčná“, Moravská galéria v Brne

Umelecký prínos upraviť

Štyrský nielenže vytvoril rozsiahle súbory pochádzajúce z rokov, kedy sa vlastná surrealistická fotografia len formovala, ale svoj príspevok do oblasti fotografie chápal programovo ako surrealistický.

Dôvody, prečo Jindřich Štyrský stále priťahuje pozornosť, na rozdiel od radu svojich generačných vrstovníkov, z ktorých sa stali len púhe dejinné príklady spojené s vlastnou dobou, sú mnohé. Jeho rôznosmerný odkaz zostal tak otvorený, že pôsobí až do dnešných dní. Upútava nielen šírkou svojich postupov, ale tiež životom, ktorý je často opradený legendami.

Jeho obraz „Cirkus Simonette“ bol dňa 23. apríla 2006 v aukcii predaný za 8,6 mil. Kč, čím bol prekonaný doterajší rekord ceny zaplatenej za české dielo. Do tej doby držal český aukčný rekord obraz Emila Fillu „Zlaté rybičky“, ktorý sa v roku 2000 predal za 7,3 milióna Kč. Rekord prekonal obraz Ivana Ivanoviča Šiškina „Pred zrkadlom“, ktorý si kúpil neznámy zberateľ v apríli 2006 za vyvolávaciu cenu 7,5 mil. korún.