Johann Tobias Beck
Johann Tobias Beck (* 22. február 1804, Balingen (Bádensko-Württembersko) – † 28. december 1878, Tübingen) bol nemecký protestantský teológ, kazateľ a spisovateľ.
| Johann Tobias Beck | |
| nemecký protestantský teológ, kazateľ a spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 22. február 1804 Balingen, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. december 1878 (74 rokov) Tübingen, Nemecko |
| Odkazy | |
| Commons |  Johann Tobias Beck |
Životopis upraviť
Johann Tobias Beck bol synom Tobiasa Becka (1778 – 1849), podnikateľa a člena balingenskej mestskej rady, a jeho manželky Anny, rod. Roller (1776 – 1836).
Vyrastal v meštianskom prostredí, v období znovu sa rozmáhajúceho pietizmu. Veľký vplyv naňho mala predovšetkým jeho zbožná matka a starý otec, ale aj jeho balingenskí učitelia Huzel a G. Osiander.
Od roku 1818 študoval v tzv. nižšom seminári v meste Urach[1], jeho spolužiakmi boli napr. aj Christian Friedrich Dettinger či budúci nemecký básnik Eduard Mörike. Beck sa tu naučil predovšetkým klasické jazyky. Roky strávené v Urachu neskôr označil za najšťastnejšie a najpožehnanejšie roky svojho života.
V rokoch 1822 až 1826 študoval na univerzite v Tübingene protestantskú teológiu. Ovplyvnili ho myšlienky radikálneho pietizmu a diela Johanna Albrechta Bengela.
V roku 1827 sa Johann Tobias Beck stal farárom v obci Waldtann (dnes Kreßberg, v okrese Crailsheim). Oženil sa tu s Luisou, rod. Fischer, s ktorou mali spolu osem detí.
V rokoch 1829 až 1836 bol farárom v meste Mergentheim. Do tohto obdobia sa datuje aj začiatok jeho plodnej teologickej publikačnej činnosti.
Známym sa stala jeho kritika uvoľnených mravov vojvodu Paula z Württembergu, ktorú sformuloval síce nepriamo, no o to zapálenejšie vo viacerých homíliách. Vojvoda Paul sa netajil tým, že rád počúval Beckove kázne, no po týchto udalostiach tak robil už len tajne.
Johann Tobias Beck bol obľúbeným kazateľom. Pôsobivý štýl jeho príhovorov sa však odlišoval od dobového teologického štandardu.
Angažovanie sa v pietistickom „Spolku na podporu kresťanskej teologickej vedy“ (Verein zur Beförderung christlich-theologischer Wissenschaft) mu neskôr dopomohlo k získaniu miesta mimoriadneho profesora teológie na univerzite v Bazileji.
V roku 1838 zomrela jeho manželka Anna. O rok nato sa znovu oženil, za manželku si vzal Mathildu, rod. Märklin, s ktorou mal ďalšie dve deti.
V roku 1843 sa stal riadnym profesorom systematickej teológie na univerzite v Tübingene. Na rozdiel od kriticko-špekulatívnej školy Ferdinanda Christiana Baura sa Beck stal zakladateľom biblicky orientovaného teologického smeru. Jedným z jeho najznámejších študentov tu bol aj budúci profesor teológie Karl August Auberlen.
Johann Tobias Beck nepriamo ovplyvnil aj smerovanie známej evanjelickej Predigerschule (Kazateľskej školy) v Bazileji. Jej prvý riaditeľ, Wilhelm Arnold-Rappard (1838 – 1918), bol Beckovým žiakom a neskôr aj blízkym priateľom. Absolventom tejto bazilejskej školy bol aj známy biblista a spisovateľ Franz Eugen Schlachter, v ktorého myšlienkovom odkaze je tiež možné badať vplyv Beckovej teológie.
Johann Tobias Beck mal po celý život veľmi krehké zdravie. Zomrel 28. decembra 1878 v Tübingene.
Po Beckovej smrti upadlo jeho dielo na istý čas do zabudnutia. Postupne sa však jeho spisy dočkali aj nových vydaní.
Od roku 1987 udeľuje Arbeitskreis für evangelikale Theologie v spolupráci s Theologische Verlagsgemeinschaft každoročne Johann-Tobias-Beck-Preis (Cenu Johanna Tobiasa Becka).
Referencie upraviť
- ↑ BURKHARDT, Helmut. Beck, Johann Tobias (1804 − 1878). In: BURKHARDT, Helmut − SWARAT, Uwe (ed.). Evangelisches Lexikon für Theologie und Gemeinde. Wuppertal: R. Brockhaus Verlag, 1992. S. 193. ISBN 3-417-24641-5.
Výber z diela upraviť
- Ueber die wissenschaftliche Behandlung der christilichen Lehre. 1836
- Einleitung in das System der christlichen Lehre.1838.
- Die christliche Lehrwissenschaft nach den biblischen Urkunden.1841.
- Umriss der biblischen Seelenlehre. 1843. 3. vyd.: 1871.
- Christliche Reden zur Erbauung auf alle Sonn- und Festtage des ganzen Jahres. (6 zväzkov) 1834 – 1870.
- Leitfaden der christlichen Glaubenslehre für Kirche, Schule und Haus. 1862. 2. vyd.: 1869.
- Die christliche Liebeslehre. Fortsetzung des 'Leitfaden der christlichen Glaubenslehre. 1872 – 1874.
- Erklärung der zwei Briefe Pauli an Timotheus.1879.
- Pastorallehren des Neuen Testamentes.1880.
- Vorlesungen über christliche Ethik. 3 zväzky. 1882 – 1883. (I., II., III.)
- Erklärung der Offenbarung Johannes 1-12. 1883.
- Erklärung des Briefs an die Römer.1884.
- Erklärung der Briefe Petri. Gütersloh. 1896.
- Erklärung der Propheten Micha und Joel.1898.
- Wahres Christenleben. 1943. 2. vyd.: 1948.
- Der Grundfehler unserer Zeit: Predigt über Luc. 3, 2 – 18. 1851
- Kirche und Staat und ihr Verhältniss zu einander.1870.
- Vorlesungen über christliche Glaubenslehre. (I., II.). 1886 – 1887.
- Vermischte Schriften 1833 – 1875.
Literatúra upraviť
- RIGGENBACH, Bernhard. Johann Tobias Becks. Ein Schriftgelehrter zum Himmelreich gelehrt. Basel: C. Detloff’s Buchhandlung, 1888.
- ACHELIS, Ernst Christian. Beck, Johann Tobias. In: Allgemeine Deutsche Biographie. Band 46. Leipzig: Duncker & Humblot, 1902. S. 297 – 302.
- SENTZKE, Geert. Die Theologie Johann Tobias Becks und ihr Einfluss in Finnland. Akateeminen Kirjakauppa. Band 1 (1949) und Band 2 (1957).
- SENTZKE, Geert. Beck, Johann Tobias. In: Neue Deutsche Biographie. Band 1. Berlin: Duncker & Humblot, 1953. S. 703. ISBN 3-428-00182-6.
- WOLF, Hanns-Martin. Becks christliche Reden: die Auffassung evangelischer Predigt bei Johann Tobias Beck. Stuttgart: Calwer Verlag, 1967. (Arbeiten zur Theologie: Reihe 2; 11) (Zugl.: Marburg, Univ. Diss., 1964)
- BAUTZ, Friedrich Wilhelm. Beck, Johann Tobias. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 1. Hamm: Bautz, 1975. 2. unveränderte Auflage: Hamm, 1990. S. 445 – 446. ISBN 3-88309-013-1.
- HAKE, Claudia. Die Bedeutung der Theologie Johann Tobias Becks für die Entwicklung der Theologie Karl Barths. Frankfurt am Main: Lang, 1999. ISBN 3-631-35054-6.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johann Tobias Beck na nemeckej Wikipédii.