Josef Ressel
Josef Ludvík František Ressel (* 29. jún 1793, Chrudim – † 9. október 1857, Ľubľana[1]) bol česko-rakúsky lesník, spisovateľ a vynálezca, ktorý sa preslávil predovšetkým vynálezom lodnej skrutky.
| Josef Ressel | |
| česko-rakúsky vynálezca | |
 | |
| Narodenie | 29. jún 1793 Chrudim, Habsburská monarchia |
|---|---|
| Úmrtie | 9. október 1857 (64 rokov) Ľubľana, Habsburská monarchia |
| Odkazy | |
| Commons |  Josef Ressel |
Životopis upraviť
Pochádzal z česko-nemeckej rodiny. Jeho otec Anton Herrmann Ressel bol český Nemec, matka Mária Anna Konvičková bola Češka. Do školy chodil v Chrudimi a v roku 1806 odišiel vyštudovať gymnázium do hornorakúskeho Linzu. Po úspešnom zakončení štúdia bol v roku 1809 prijatý na delostreleckú školu v Českých Budějoviciach, ale pre telesnú slabosť sa z neho dôstojník nestal. Potom mal študovať medicínu, ale nakoniec získal štipendium na lesníckej akadémii v Mariabrunne pri Viedni. Po absolvovaní pracoval pre rakúsky štát ako lesník na území dnešného Chorvátska a Slovinska, kde sa zaslúžil o zalesnenie krasovej oblasti. K jeho najvýznamnejším lesníckym dielam patria Dejiny prímorských lesov.
V Kostanjevici na rieke Krka prvýkrát testoval svoj vynález lodnej skrutky. V roku 1821 bol preložený do Terstu, kde sa stal lesmajstrom a úspešne pokračoval v testoch. V roku 1827 získal patent a v roku 1829 dosiahol s upraveným parníkom v terstskom prístave rýchlosť šiestich uzlov. Potom sa parný stroj pokazil a polícia po nehode ďalšie pokusy zakázala. Ressel zomrel bez toho, aby za svoj vynález získal akékoľvek uznanie. Až v roku 1866 mu vynález lodnej skrutky oficiálne priznala americká akadémia vied vo Washingtone.
Okrem lodnej skrutky vynašiel tiež skrutkový lis na výrobu vína a oleja, guľôčkové ložisko bez mazania, zariadenie pre parné vylúhovanie farbív a trieslovín, pneumatickú potrubnú dopravu a buzolu.[2]
Zomrel na maláriu v roku 1857, na služobnej ceste do Ľubľane, kde je tiež pochovaný.
K odkazu Josefa Ressela sa hlásia nielen Česi, ale najmä Rakúšania a tiež Slovinci. Pomník Josefa Ressela bol umiestnený už v roku 1863 pred budovu Technickej Univerzity vo Viedni, v parku, ktorý dnes nesie Resselovo meno. V roku 1924 bol odhalený Resselov pomník v jeho rodnom meste, kde sa nachádza pred budovou okresného múzea. Autorom sochy je Ladislav Šaloun. Resselovo meno nesie tiež gymnázium v jeho rodnej Chrudimi. Resselova busta, ktorej autorom je Antonín Popp (1901), bola umiestnená aj v Pantheone Národného múzea v Prahe. Portrét Josefa Ressela a loď poháňaná jeho vynálezom sú hlavným námetom bankovky 500 rakúskych šilingov vydanej v roku 1956.
Jeho osud je zachytený v knihe Zdeňka Pluhařa Bronzová spirála z roku 1953. Knihu zdramatizoval v rovnomennom trojdielnom televíznom filme režisér Jiří Sequens, v hlavnej úlohe s Viktorom Preissom.[3]
Referencie upraviť
- ↑ Literární noviny, 15/1966, s.12, Kdy zemřel Josef Ressel?
- ↑ HUBERT, Miroslav. Parník Civetta a lodní šroub Josefa Ressela. [s.l.] : [s.n.]. 163 s.
- ↑ http://www.csfd.cz/film/72716 -bronzova-spirala
Literatúra upraviť
- Václav Gutwirth: Vynálezce Josef Ressel, 1943, Praha
- Erhard Marschner: Josef Ressel. Erfinder der Schiffsschraube - Seine Vorfahren und Nachkommen, 1979 (ISBN 3-7686-6016-8)
- Jiří Charvát, Pavel Kobetič a kol.: Josef Ressel a Chrudim, 1986
- Jan Severin, Ohnivé perutě: osudy vynálezce Josefa Ressla. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Vyšehrad, 1943. 208 s.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josef Ressel
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Ressel na českej Wikipédii.