Josif Orbeli
Josif Abgarovič Orbeli (rus. Иосиф Абгарович Орбели, (armén. Հովսեփ Աբգարի Օրբելի, * 20. marec 1887, Kutaisi, Gruzínsko – † 2. február 1961, Leningrad) bol ruský orientalista arménskeho pôvodu a riaditeľ Ermitáže v rokoch 1934 – 1951.[1]
| Josif Orbeli | |
| ruský orientalista | |
 | |
| Narodenie | 20. marec 1887 Kutaisi, Gruzínsko |
|---|---|
| Úmrtie | 2. február 1961 (73 rokov) Petrohrad, Rusko |
| Alma mater | Petrohradská štátna univerzita |
| Odkazy | |
| Commons |  Josif Orbeli |
Životopis upraviť
Syn zo starého šľachtického rodu vyrastal spolu so starším bratom Leonom Orbelim pri Petrohrade. V roku 1914 sa stal univerzitným profesorom. Zaoberal sa predovšetkým históriou Zakaukazska v stredoveku a podnikal vykopávky v Ani a Bagarane.[2] Spolu s Nikolajom Marrom sa zúčastnil prieskumu v tureckom Toprakkale. Ako riaditeľ Ermitáže budoval orientálnu zbierku a riadil múzeum cez zložité obdobie stalinizmu. Založil arménsku akadémiu vied a bol jej prvým prezidentom. V Norimberskom procese vystúpil 65. deň ako svedok zničenia pamiatok Leningradu.
Referencie upraviť
- ↑ Joseph L. Wieczynski, The Modern Encyclopedia of Russian and Soviet History, Zväzok 26, Academic International Press, 1994, s. 65
- ↑ Deirdre Holding, Armenia: with Nagorno Karabagh, Bradt Travel Guides 2014, s. 216
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joseph Orbeli na českej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josif Orbeli
