Južné Rakytovské sedlo

	Južné Rakytovské sedlo
	sedlo
	Južné Rakytovské sedlo
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Ružomberok
Obce	Liptovské Revúce, Ľubochňa
Pohorie	Veľká Fatra
Podcelok	Hôľna Fatra
Povodie	Váh
Nadmorská výška	1 294,8 m n. m. ;
Súradnice	48°57′20″S 19°10′17″V / 48,9556°S 19,1714°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po z Liptovskej Osady
	Poloha v rámci Žilinského kraja
	Wikimedia Commons: Južné Rakytovské sedlo
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Južné Rakytovské sedlo (1 294,8 m n. m.^[1]) je horské sedlo v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry, na juhozápadnom úpätí vrchu Rakytov.^[2] Nachádza sa približne 4 km severne od Liptovských Revúc a vedie ním diaľková magistrála z Ploskej do Ružomberka. Leží v Národnom parku Veľká Fatra.^[1]

Poloha upraviť

Nachádza sa v centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra^[3], v turčianskej vetve hlavného hrebeňa. Leží v Žilinskom kraji, okrese Ružomberok a vedie ním hranica katastrálnych území obcí Liptovské Revúce a Ľubochňa. Severovýchodnú časť sedla tvorí úpätie mohutného Rakytova (1 567 m n. m.), juhozápadnú svah bezmenného, výškovo málo výrazného vrchu. Južným smerom sa sedlo zvažuje do údolia Veľká Rakytová, ktorou do Revúcej odteká prebytočná voda z tejto časti hrebeňa. Opačným, severozápadným smerom sa nachádza vetva Ľubochnianskej doliny, ktorá odvádza vodu do Ľubochnianky. Najbližším sídlom sú asi 4 km južne ležiace Liptovské Revúce a približne 6 km východne ležiaca Liptovská Osada.^[2]

po značkovanej magistrále:
- zo severovýchodného smeru z Ružomberka cez Skalnú Alpu a Rakytov
- z juhozápadu od Ploskej cez Minčol
po značke z Liptovskej Osady cez Teplú dolinu a Severné Rakytovské sedlo^[2]

↑ ^a ^b Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-10]. Dostupné online.