Kôpky
Kôpky[1] (2 354,2 m n. m.[2]) je názov vrchu v Tatrách. Prenesene ide o celú strednú časť Popradského hrebeňa, vybiehajúceho z Ťažkého štítu, ktorý sa vypína nad Popradským plesom, približne 17 km severozápadne od Popradu.[3] Turistom sú známe z výstupu od Popradského plesa na Rysy, najprv vpravo nad hlavou, potom od Chaty pod Rysmi vidno už len najvyššiu Veľkú Kôpku.
| Kôpky | |
| vrch | |
 Kôpky od západu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 354,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′16″S 20°05′02″V / 49,1711°S 20,084°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Rakúski topografi |
| - dátum | 1895 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Kôpky | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádzajú sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Ležia v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne sa nachádza Tatranská Javorina, severozápadne mesto Zakopané v Poľsku a (juho)západným smerom osada Podbanské.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Mengusovská dolina.[3]
Opis upraviť
Kôpky ležia v Popradskom hrebeni, ktorý z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier vybieha v masíve Ťažkého štítu (2 500 m n. m.). Tvorí ich niekoľko vyvýšenín, z ktorých dominuje Veľká Kôpka (2 354,2 m n. m.) a Malá Kôpka (2 343,2 m n. m.). S Ťažkým štítom sú prepojené hrebeňom Dračích pazúrikov, od ktorých je Veľká Kôpka oddelená Štrbinou pod Kôpkami. Vo vlastnom hrebeni sa za Veľkou Kôpkou nachádza: Zadná popradská lávka, Zadný popradský zub, Prostredná popradská lávka, Predný popradský zub, Predná popradská lávka a Malá Kôpka. Z nej vybieha na juhozápad bočný hrebeň: Sedem Popradských Mníchov. Na juh k Popradskému plesu pokračuje Popradský hrebeň a v ňom šesť Popradských veží.[6]
Západne hrebeň masívu klesá do Kotliny Žabích plies s Malým a Veľkým Žabím plesom mengusovským, odkiaľ vodu odvádza Žabí potok do rieky Poprad. Juhovýchodne sa nachádza Dračia dolinka s Dračím plesom, ktorá je vetvou Zlomiskovej doliny, ktorou vodu z tejto časti odvádza do Popradského plesa Ľadový potok.[2]
Severným smerom sa nachádza Ťažká veža (2 254 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.) a Veľký Mengusovský štít (2 438 m n. m.), západným Čubrina (2 378 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.) a Satan (2 422 m n. m.), južným Patria (2 203 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Zlomisková veža (2 132 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a východným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Kotlový štít (2 601 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Rumanov štít (2 428 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.) a Vysoká (2 547 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no severozápadným úbočím prechádza chodník z Mengusovskej doliny k neďalekej Chate pod Rysmi.[3]
Výhľady upraviť
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier a východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou.[7]
Prístup upraviť
Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Západným úbočím však vedie 
červeno značený chodník od Popradského plesa na Rysy (2 503 m n. m.).[3]
Vybrané výstupy upraviť
- 1908 Prvovýstup zo Štrbiny pod Kôpkami O. E. Meyer a G. Zindler, exponované, II, v zostupe. V ten istý deň absolvovali aj hrebeň Popradských veží, II.
- 1908 Prvovýstup hrebeňom Siedmich Popradských Mníchov na Malú Kôpku, H. Wirth a J. Franz, II-III.
- 1913 Zimný prvovýstup na Veľkú Kôpku Gy. Hefty a Gy. Komarnicki.
- 1956 Prvovýstup západnou stenou M. Jílek a M. Varga, V.[6]
Galéria upraviť
-
Zľava Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Kôpky. -
V popredí Mengusovský Volovec, uprostred Kôpky aj s Popradským hrebeňom, vzadu Končistá, vpravo Tupá. -
To isté plus Veľké Hincovo pleso a vľavo vidno aj Rysy. -
Kôpky, vľavo od nich snehové pole v Dolinke pod Váhou, nad ňou Ťažký štít. -
Pod skupinou Vysokej vľavo dolu Popradský hrebeň. -
Popradské veže nad Dračím plesom. -
Sedem Popradských mníchov a Popradský hrebeň nad Chatou pri Popradskom plese.
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kôpky
Externé odkazy upraviť
- Poloha na turistickej mape
- Východná stena Kôpok Archivované 2020-06-26 na Wayback Machine
- Popis a nákres normálky
- Zimný záber Archivované 2011-07-02 na Wayback Machine