Kľak (okres Žarnovica)
Kľak je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. Počas SNP sa stala obec miestom jedného z najbrutálnejších masakrov civilného obyvateľstva na území Slovenska, ktorý vykonala nacistická jednotka Edelweiss.
| Kľak | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žarnovica |
| Región | Tekov |
| Nadmorská výška | 618 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′05″S 18°38′32″V / 48,584722°S 18,642222°V |
| Rozloha | 22,81 km² (2 281 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 170 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 7,45 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1735 |
| Starosta | Ľuboš Haring[3] (nezávislý) |
| PSČ | 966 77 (pošta Ostrý Grúň) |
| ŠÚJ | 516902 |
| EČV (do r. 2022) | ZC |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Kľak 9, 966 77 Ostrý Grúň |
| E-mailová adresa | obecklak@mail.t-com.sk |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kľak (Žarnovica District) | |
| Webová stránka: klak.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Kľak leží v pohorí Vtáčnik na plošine medzi dolinami potoka Kľak a Kláštorského potoka. Členitý povrch zalesneného katastra (bučiny) s dlhými dolinami a skalnými útvarmi tvoria pyroklastická pyroxenických a pyroxenicko-amfibolických andezitov. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 027 mm, priemerná ročná teplota okolo 5 °C. Má prevažne hnedé lesné pôdy. Od roku 1966 je tu na ploche 193,97 ha štátna prírodná rezervácia Vtáčnik.
Dejiny upraviť
Počas represálií, ktoré sa po potlačení SNP do hôr rozpútali, bola obec 21. januára 1945 vypálená. Zvláštna jednotka Abwehru Edelweiss a pomocný oddiel Heimatschutzu povraždil 84 obyvateľov obce (z ktorých bolo 36 detí) a vypálil všetkých 132 domov a hospodárskych stavieb. Viaceré obete boli zaživa upálené vo vlastných domoch. Nacisti obec pred zapálením vyrabovali, ostatných obyvateľov vyhnali z obce a postrieľali i všetok dobytok. Nie do počtu obetí, ale spôsobom vykonania išlo o jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov spáchaných na Slovensku. V obci v roku 1952 bol postavený pamätník SNP. Autorom pamätníka je sochár Ladislav Majerský.[4]
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol sv. Terézie z Ávily, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1753. Kostol má hladké fasády, okná sú ukončené poloblúkom, veža má zvonovitú helmicu. V interiéri sa nachádza baroková krstiteľnica z polovice 18. storočia a kazateľnica z roku 1784.[5]
- Súbor pamiatok súvisiacich s vypálením obce fašistami, ako Pomník obetí fašizmu, dielo J. Hučku z rokov 1966–1968[6] a Pamätný dom obetí fašizmu (číslo 103).[7]
-
Pamätník obetiam fašizmu -
-
Turistika upraviť
Turistické trasy upraviť
- Kľak – Partizánska dolina – Ivanov salaš – Škurátka – Vtáčnik
- Ostrý Grúň – Klenová – Kláštorné vráta – Kláštorská skala – Vtáčnik
- Kľak – Ivanov salaš – Škurátka – Vodopád na Pokutskom potoku
- Kľak – Škurátka – Vtáčnik – Homôlka – Gronštolne – Prochot
Zaujímavosti okolia upraviť
- Les Škurátka na východnej strane Vtáčnika. Chránený areál s výmerou 2 ha. Ochrana porastu tvaru päťramennej hviezdy s rozpätím strán 50 m, vysadeným na počesť padlých vojakov pri príležitosti 20. výročia SNP.
- Kláštorská skala na južnom hrebeni Vtáčnika s výškou 1 279 m n. m. Najvýraznejšie skalné mesto vo Vtáčniku. Skupina skalných pilierov, prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén.
- Ostrovica v blízkosti obce Kľak. Prírodná pamiatka s výmerov 4,44 ha. Ochrana skalných andezitových útvarov ako výrazného krajinárskeho prvku vulkanického reliéfu Vtáčnika. Skalné vyvýšeniny s kolmými stenami. Geologická zaujímavosť – valcovitý sopečný komín.
- Vodopád na Pokutskom potoku: prírodná pamiatka – najväčší vodopád v CHKO Ponitrie, nachádzajúci sa na pravostrannom prítoku Pokutského potoka. Vody potoka tečú sústavou vodorovne laminovaných doskovitých andezitov.
Občianska vybavenosť upraviť
V obci sa nachádza obchod, pohostinstvo Horec a kultúrny dom, v ktorom sa nachádza pamätná izba.
Ocenenia upraviť
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[8] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[9][10]
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Halaj, D. a kol.. Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami [online]. Múzeum SNP, 1990, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online. Archivované 2002-08-14 z originálu.
- ↑ Kľak [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kľak (okres Žarnovica)
Externé odkazy upraviť
- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj – turistické atrakcie v obci
Literatúra upraviť
- Regina Pinková – 21. január 1945 – najsmutnejší deň pre Kľak a Ostrý Grúň
- Mária Haringová – Spustošená dedina
- Miroslav Bielik a kol. – Kľakovská dolina
- Dejiny Slovenského národného povstania 1944; Encyklopédia odboja a SNP zv. 5, Nakladateľstvo Pravda 1984, str. 228
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |