Kaňa popolavá

druh vtáka rodu Circus

Kaňa popolavá[3] (Circus pygargus) je dravý vták z čeľade jastrabovité (Accipitridae). Na území Slovenska hniezdi.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kaňa popolavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia klesá najmä kvôli zvýšenému používaniu chemikálií, intenzifikácii, strate koristi zmenou používaných praktík v poľnohospodárstve a fyzickej likvidácii hniezd poľnohospodárskymi strojmi. V Európe je trend neznámy, v krajinách Európskej únie populácie klesá odhadovanou rýchlosť 25% za obdobie troch generácií (23.7 roka).[1]

Kaňa popolavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Circus pygargus
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia kane popolavej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Migrujúca
      Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

 
Dospelý samec v lete

Je menšia ako myšiak hôrny (dĺžka tela 39 – 50 cm, rozpätie krídel 96 – 116 cm). Od podobnej kane sivej sa vo všetkých šatoch líši dlhšími a užšími krídlami. Samec sa líši tmavými prúžkami na lakťových letkách, viditeľnými zospodu aj zhora. Rozlišovanie samíc a mladých vtákov je náročnejšie.[5]

Rozšírenie upraviť

Má európsko-turkestanský typ rozšírenia, siahajúci od Pyrenejského polostrova východne po strednú Sibír.[6] Je to sťahovavý druh, zimuje v Afrike. Jeho stavy silno kolíšu a od 19. storočia sa vo všeobecnosti znižujú, zmenšuje sa aj areál výskytu.[7] Hniezdi v otvorenej krajine (rašelinisko, vresovisko, pole).[8]

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Na Slovensku hniezdi prevažne na Východoslovenskej a Podunajskej nížine a priľahlých pahorkatinách, zriedkavo aj v kotlinách na strednom Slovensku. Stav populácie sa mení. Lokálne môže tvoriť aj menšiu kolóniu, inokedy nezahniezdi vôbec.[9]

Patrí medzi najohrozenejšie druhy dravcov Slovenska. Jej stav je podstatne nižší ako početnosť kane močiarnej. Najväčšou príčinou ohrozenia kane popolavej je kosenie polí v čase, keď sú mláďatá ešte na hniezde. Medzi prirodzených nepriateľov patria najmä líšky.[9]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 30 – 80. [4]). Dokázané hniezdenie alebo pravdepodobné hniezdenie bolo zistené v 11,90 % mapovacích kvadrátov. Druh bol fluktujúci, územie na ktorom sa vyskytoval bolo stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 VU:B2acd, VU - zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.[10] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 15 – 40 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) bol fluktujúci. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov bola klesajúca. Veľkosť územia na ktorom hniezdila z pohľadu dlhodobého trendu bola fluktujúca.[11] V roku 2014 bola v červenom zozname preradená do kategórie EN* C2a(i)b; D - silne ohrozený.[2][12][13]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 10 – 40 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) bol fluktujúci. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola klesajúca.[14]

Hniezdenie upraviť

Hneď po návratu na hniezdisko predvádzajú obidva vtáky zložité svadobné lety. Väčšinou sú monogamní, ale sú známe aj prípady bigamie. Hniezdo je na zemi vo vysokej vegetácii. Ročne máva 1 znášku po 4 – 5 (2 – 6) šedobielych, občas riedko hrdzavých alebo svetlohnedých škvrnitých vajec s rozmermi 41,7 x 32,5 mm. Ich inkubácia trvá 27 – 30 dní, mláďatá vylietavajú najskôr vo veku 28 dní. Inkubácii vajec i väčšinu hniezdnej starostlivosti zabezpečuje výhradne samica, ktorú samec kŕmi a ktorej aj dáva potravu pre mláďatá.[7]

Potrava upraviť

V potrave prevládajú drobní hlodavci, ale požiera aj vtáky, obojživelníky, plazy a hmyz.[7]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 20. októbra 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Danko, Jozef Chavko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kaňa popolavá, s. 183 - 184.
  5. SVENSSON, L. a kol.. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. 2.. vyd. Praha : Ševčík, 2012. ISBN 978-80-7291-224-7.
  6. CEPÁK, J. a kol.. Atlas migrace ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Aventinum, 2008. ISBN 978-80-86858-87-6.
  7. a b c HUDEC, K. a kol.. Fauna ČR. Ptáci 2. Praha : Academia, 2005. ISBN 80-200-1113-7.
  8. SVENSON, L. a kol. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. Praha : Svojtka&Co, 2004. ISBN 80-7237-658-6.
  9. a b KAŇA POPOLAVÁ (CIRCUS PYGARGUS) [online]. slovensky: Ochrana dravcov na Slovensku, [cit. 2014-08-27]. Dostupné online. Archivované 2013-10-21 z originálu.
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
  12. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  13. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  14. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Moták lužní na českej Wikipédii.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť