Kapitálová primeranosť
Kapitálová primeranosť (KP) predstavuje podiel vlastného kapitálu banky a rizikovo vážených aktív (RVA). Primeranosť vlastných zdrojov predstavuje pre banky povinnosť udržovať určitú minimálnu výšku regulačného kapitálu vzhľadom na objem a rizikovosť svojich aktív. Hodnota kapitálu (banky) by mala pokryť budúce potenciálne straty z dnešných rizík finančnej inštitúcie. [1] Čím je hodnota ukazovateľa vyššia, tým menej sú ohrozené vklady klientov. [2]
Bazilejské dohody upraviť
Bazilej I upraviť
Bazilejský výbor vydal v r. 1988 pre medzinárodné banky pravidlá kapitálovej primeranosti pod názvom „Kapitálová dohoda – Capital Accord – BASEL I.“ Ide o prvý medzinárodný dokument pre regulované meranie finančných rizík, konkrétne úverového rizika bánk, a dokument o pokrytí tohto rizika kapitálom. Kapitálová dohoda sa stala postupne celosvetovým štandardom a v súčasnosti je plošne aplikovaná po celom svete. Základnými komponentmi kapitálu je tier 1 – vlastný kapitál a tier 2 – doplnkový kapitál. Podľa tohto dokumentu mal pomer kapitálu k rizikovo váženým úverom a ďalším aktívam dosiahnuť hodnotu minimálne 8%. [3]
.png){kind=small}
Položky vlastného kapitálu Tier 1 a doplnkového kapitálu Tier 2 by mali byť schopné pokryť bežné straty za predpokladu, že banka bude pokračovať vo svojej činnosti. Pri výpočte kapitálovej primeranosti sa každému aktívu priradila určitá váha vzhľadom na úverové riziko. Rizikové váhy sa priradili aj podsúvahovým aktívam, pričom podsúvahové aktíva sa pred pridelením váh konvertovali na úverové ekvivalenty podsúvahových položiek (ÚEPP). Odhad rizikovej váhy danej skupiny aktív bol daný regulátorom. [1]
Bazilej I dodatok upraviť
Tento systém sa postupne zaviedol nielen v členských krajinách, ale prakticky vo všetkých ostatných krajinách s medzinárodne aktívnymi bankami. Na finančných trhoch však dochádzalo k vzniku nových druhov rizík, preto museli byť publikované viaceré dodatky k Bazileju I. Najpodstatnejším bol dodatok z roku 1996, ktorý začal zohľadňovať pri výpočte kapitálovej primeranosti aj trhové riziká: [1]
.png){kind=small}
Kde KPÚR je kapitálová požiadavka na krytie úverového rizika, KPTR je kapitálová požiadavka na krytie trhových rizík a Tier 3 je kapitál tretieho poradia (krátkodobý podriadený dlh). V dodatku boli uvedené aj jednotlivé metódy merania trhových rizík. Začal sa používať štandardný spôsob merania rizika definovaný Bazilejským výborom pre bankový dohľad, ktorý bol rovnaký pre všetky inštitúcie. [1]
Bazilej II upraviť
Rastúca zložitosť bankovníctva ukázala, že jednoduchý rámec Bazileja I nebol postačujúci pre potreby bankovej praxe. Bazilejský výbor preto 26. júna 2004 schválil finálnu verziu nových pravidiel pre výkon bankovej činnosti a pre výkon dohľadu nad bankami. (Basel II: International Convergence of Capital measurement and Capital Standards). Nové pravidlá nadobudli účinnosť od januára 2007, na Slovensku začali platiť až o rok neskôr (01.01.2008). [1]
.png){kind=small}
Okrem úverového a trhového rizika sa berie do úvahy aj operačné riziko. KPOR teda predstavuje kapitálovú požiadavku na krytie operačného rizika. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti nesmie byť nižší ako 8%.
Bazilej III upraviť
Finančná kríza, ktorá sa prejavovala v európskom finančnom sektore najmä v rokoch 2008 a 2009, odhalila nedostatky v oblasti bankového podnikania. Preto bolo potrebné rámec bazilejských dohôd upraviť. Vedúci predstavitelia skupiny G20 schválili na samite v Soule (11. a 12. novembra 2010) rámec Bazilej III a politický rámec Rady pre finančnú stabilitu (FSB) na obmedzenie morálneho hazardu systémovo dôležitých finančných inštitúcii. Rámec stanovuje požiadavku na vyšší a kvalitnejší kapitál, podmienky na lepšie pokrytie rizík, zavádza medzinárodne harmonizovaný pákový pomer slúžiaci ako nárazník k operáciám týkajúcim sa rizikového kapitálu (pomer aktív v súvahe a podsúvahe voči kapitálu), opatrenia na podporu vybudovania kapitálu, ktorý sa bude môcť čerpať v krízových obdobiach a zavedenie dvoch globálnych štandardov pre likviditu. [1]
Kapitálová primeranosť na Slovensku upraviť
Na Slovensku sa sleduje ukazovateľ kapitálovej primeranosti u každej banky osobitne aj priemerom. Podľa zistených informácií od roku 1993 sa striedajú obdobia kedy banky splnili ukazovateľ kapitálovej primeranosti s rokmi kedy len niektoré banky splnili limit. Percentuálne sa tieto ukazovatele pohybovali od 6,25% do 8,30%. V prípade, že banka nespĺňa kritériá, NBS vyžaduje reštrukturalizačné projekty, stanovuje záväzné limity na splnenie ukazovateľa u všetkých bánk nad hranicu 8%. [3]
Od začiatku roka 2006 mierne klesla priemerná hodnota kapitálovej primeranosti a stabilizoval sa vývoj rozpätia medzi minimálnou a maximálnou hodnotou v sektore. Úroveň ukazovateľa sa teda dostala len mierne nad hranicu 8%. Hlavným dôvodom poklesu kapitálovej primeranosti bol nárast rizikovo vážených aktív spôsobených rastom úverov. Banky sa snažia aj o efektívnejšie riadenie a to je tiež jeden z ukazovateľov poklesu. V súčasnosti napreduje veľký trend zavádzania sofistikovanejších metód riadenia rizík v bankách. Vývoj kapitálovej primeranosti v slovenskom bankovom sektore sa vyvíjal nasledovne: [3]
- 1993 Všetky komerčné banky splnili výšku 6,25%
- 1994 Banky, ktoré vznikli pred rokom 1991 mali dodržať kapitálovú primeranosť na úrovni mi. 6,75%, čo aj splnili. Banky založené od roku 1992 mali dodržať ukazovateľ na úrovni 8%. Ukazovateľ splnili všetky banky okrem konsolidačnej. Tá nedodržala limit z dôvodu vysokého objemu rizikových aktív.
- 1995 Banky dodržali limit 8% okrem transformujúcich bánk. Sú to VUB, IRB, SLSP.
- 1996 Limit kapitálovej primeranosti splnili všetky banky zaradené do druhej a tretej skupiny – banky s univerzálnou licenciou a stavebné sporiteľne. Transformujúce sa banky limit kapitálovej primeranosti neplnia. Priemer plnenia bol na úrovni 5,4%.
- 1997 Pre všetky banky platil limit 8%. Uvedené nesplnili štyri banky.
- 1998 Začiatok roka je charakterizovaný poklesom kapitálovej primeranosti. Je to spôsobené pomalším rastom kapitálu a nárastom odpočítateľných položiek. Úroveň 8% nedosiahla Konsolidačná banka.
- 1999 K 31.12.1999 nesplnili ukazovateľ 4 banky.
- 2001 Hodnota kapitálovej primeranosti vzrástla na 13,07% k 31.03.2001 nesplnila ukazovateľ jedna banka.
- 2002 Nárast na 19,93%
- 2004 Všetky banky splnili limit kapitálovej primeranosti, v druhom polroku bol zaznamenaný pokles ukazovateľa kapitálovej primeranosti.
- 2005 Hodnota ukazovateľa primeranosti sa pohybovala okolo 10,13%, všetky banky limit splnili.
- 2006 Všetky banky ukazovateľ splnili.
Legislatíva upraviť
Kapitálová primeranosť bánk v EÚ je v súčasnosti regulovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie). [4]
Na Slovensku je oblasť kapitálovej primeranosti súčasťou opatrenia NBS č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk vrátane neskorších novelizácií. [5]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f SZPYRC; NOVOTA. Bazilejské dohody o kapitáli a kapitálová primeranosť bánk v SR [online]. Košice: [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-11-03]. Dostupné online. Archivované 2014-11-03 z originálu.
- ↑ a b c SERENČÉŠ Peter a kolektív. Bankové operácie. Nitra : SPU v Nitre 2013. ISBN 978-80-8069-993-2
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-11-03]. Dostupné online. Archivované 2014-11-03 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-11-03]. Dostupné online. Archivované 2014-11-04 z originálu.