Karancsalja
Karancsalja (slov. Podkaranč aj Karančová, maďarská výslovnosť: [ˈkɒrɒntʃɒjːɒ]) je obec v Novohradskej župe v Maďarsku v Salgótarjánskom okrese.
| Karancsalja | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Maďarsko
| |
|---|---|---|
| Župa | Novohradská župa | |
| Obvod (Kistérség) | Salgótarján | |
| Súradnice | 48°07′55″S 19°45′22″V / 48,131938888889°S 19,756138888889°V | |
| Rozloha | 12 km² (1 200 ha) | |
| Obyvateľstvo | 1 551 (1. január 2011) | |
| Hustota | 129,25 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| KSH | 18625 | |
  | ||
| Wikimedia Commons: Karancsalja | ||
| Štatistika: www.ksh.hu | ||
| Webová stránka: https://www.karancsalja.hu/ | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Karancsalja bola pravdepodobne osídlená už od doby maďarského zaujatia vlasti, pretože jej oblasť - severná strana údolia - je mierne vyvýšená od svojho okolia, a poskytuje tak vhodné miesto na osídlenie.
Ako iné osady regiónu Karanč, aj na začiatku svojej histórie bola Karancsalja typickou dedinou na hradskej a bola založená pri ceste spájajúcej Veľkú nížinu a Vysočinu. Do polovice 19. storočia to bola dôležitá obchodná cesta pre župu a dokonca aj pre krajinu. Doprava tu mala značný hospodársky význam.
Napriek svojim priaznivým geografickým podmienkam sa Karancsalja nestala veľkým osídlením, aj keď v druhej polovici 19. storočia, so vznikom a rýchlym rozvojom baníctva, sa obec začala rozrastať.
Má rozlohu 1 254 ha a žije tu 1 551 obyvateľov (1. január 2011).
Názov upraviť
Obec je prvýkrát doložená v roku 1335 ako Korunchalya. Názov Karancs (slov. Karanč) odkazuje na pohorie/vrch Karanč a odvodzuje sa od krstného mena muža, ktoré má turecký pôvod. Slovo alja znamená „úpätie [kopca]“.[1]
Geografia upraviť
Karancsalja sa nachádza v severnej časti Novohradskej župy, v srdci bývalého etnografického regiónu Palócföld. Leží v severnom pásme pohoria Karanč v jeho údolí. Karancsalja na severe hraničí s Karancsberényom, na západe s Karancslapujtő, na východe so Salgótarjánom a na juhu s Etesom. Leží blízko hranice medzi Maďarskom a Slovenskom.
Z dediny sú vedené chodníky a lesné cesty do vrchu Karanč.
Podnebie upraviť
Karancsalja, typicky pre svoju stredoeurópsku polohu, má vlhké kontinentálne podnebie.
Dejiny upraviť
Karancsalja je osada Árpádovského veku v údolí potoka Dobroda. Názov dostal podľa 729 metrov vysokého vrchu Karanč, ktorý sa nachádza niekoľko kilometrov severovýchodne od obce na hranici Slovenska a Maďarska a nazýva sa tiež „Palóc Olymp“.
.jpg)
Obec už existovala v Árpádovom období. Podľa legendy tam v roku 1241 našiel kráľ Belo IV. útočisko jednej noci, keď musel utiecť po krvavej bitke o Muhi proti Tatárom. Traduje sa, že kráľovská dcéra, Svätá Margita, postavila na vrchole Karanča Margitovu kaplnku na pamiatku tejto slávnej udalosti.
História obce počas osmanskej okupácie a v neskorom stredoveku je dosť nepreskúmaná.
V roku 1548 obec vlastnil Ferenc Bebek.
V roku 1715 tu bolo 8 a v roku 1720 14 maďarských domácností.
Najvýznamnejšími statkármi obce sú: v roku 1770 László Jankovich, na začiatku 19. storočia Antal Jankovics a na začiatku 20. rokov Géza Balla.
Kúriu v obci dal postaviť Miklós Jankovich na začiatku 19. storočia, nový majiteľ ju však prestaval v roku 1909. Budova bola zbúraná v 50. rokoch 20. storočia.
V roku 1873 osadu zničila veľká epidémia cholery.
Uhoľné bane na okraji obce Karancsalja mali veľký význam pre život obyvateľstva a v 19. a 20. storočí poskytovali obživu mnohým ľuďom. Na konci roku 1944 bola baňa Karancslejtős v Etes, pár kilometrov od dediny, dejiskom tragickej udalosti, keď bolo zastrelených sedem z baníkov, ktorí odmietli pracovať, aby si zaistili lepšie pracovné podmienky.[2]
Obyvateľstvo upraviť
Národnosti upraviť
V roku 2001 sa 99% obyvateľov osady prihlásilo k maďarskej národnosti a 1% k rómskej národnosti.
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 sa 88,5% obyvateľstva prihlásilo k maďarskej národnosti, 2,9% rómskej národnosti, 0,3% nemeckej národnosti a 0,3% slovenskej národnosti (11,5% obyvateľov obce neuviedlo žiadnu národnosť; z dôvodu dvojitej totožnosti môže byť spolu viac ako 100%).[3]
Náboženstvo upraviť
Distribúcia náboženstva bola nasledovná: rímskokatolícka 47,4%, reformovaná 1,9%, luteránska 0,8%, bezkonfesijná 22,3% (25,6% neodpovedalo).[3]
Rímskokatolícky kostol v Karancsalji bol postavený v roku 1886.
Politika upraviť
Zoznam starostov upraviť
- 1990–1994: Ponyi Ferenc (nezávislý)
- 1994–1998: Ponyi Ferenc (nezávislý)
- 1998 - 2002: Lantos Sándor (nezávislý)
- 2002 - 2006: Lantos Sándor (MSZP)
- 2006–2010: Lantos Sándor (MSZP)
- 2010–2013: Pál Gyula (nezávislý)
- 2013–2014: Sulyok Oszkár Jánosné (nezávislá)
- 2014–2019: Sulyok Oszkár Jánosné (nezávislá)
- od roku 2019: Sulyok Oszkár Jánosné (nezávislá)
Školy upraviť
V dedine sa nachádza materská škola (Karancsaljai Napfény Óvoda) a základná škola (Mocsáry Antal Általános Iskola Karancsaljai Tagintézménye). V obci nie sú stredné a odborné školy.
Doprava upraviť
Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Novohradskej župy, iba päť kilometrov severozápadne od sídla župy Salgótarján. Zo Salgótarjánu sa do dediny najjednoduchšie dostanete po ceste 2206 (vedľajšia cesta z Rýchlostnej komunikácie 21, medzi Litke a Salgótarján).
Dedina bola kedysi izolovaná od Budapešti, hlavného dopravného uzla Maďarska. Dokončenie rýchlostnej komunikácie 21 však znamená, že do Budapešti sa teraz dá dostať za menej ako 1,5 hodiny. Karancsalja je tiež prístupná z hlavnej cesty 22, odkiaľ sa treba odbočiť na východ-severovýchod v Ságújfalu, na 7 km dlhú vedľajšiu cestu 22109 cez Etes.
Karancsalja nie je obsluhovaná vlakom, ale najbližšia železničná stanica v Salgótarjáne je dostupná regionálnymi autobusmi (doba jazdy je približne 10 minút), odkiaľ je Budapešť dostupná autobusom (priama doprava)[4] alebo vlakom (s 1 prestupom v Hatvane)[5].
Infraštruktúra a život v Karancsalji upraviť
Infraštruktúra (voda, plyn, kanalizácia, telefón, káblová televízia) je plne rozvinutá, cesty sú zrekonštruované. Na 800 m dlhom úseku v strede obce bol postavený chodník. Vo výstavbe je cyklistická cesta cez 3 dediny v údolí Karanča vrátane Karancsalja.
Vlajka a erb obce boli vysvätené v roku 2000 a v tom istom roku bol dokončený pamätník postavený na počesť obetiam 1. a 2. svetovej vojny a čoskoro potom bol zriadený okrasný park. V roku 2003 bolo zrekonštruované športové ihrisko.
Obľúbeným výletným cieľom je rekreačný park „Tavas“, kde sa o štátnych sviatkoch organizujú kultúrne a športové programy. Najnavštevovanejšími podujatiami v obci sú Deň dediny posledná júlová sobota, začiatkom októbra aj oberačková slávnosť a ples.
V roku 2015 sa otvorila Dedinská knižnica na novom mieste. Knižnica, detský kútik, nábytok a miesta na prehliadanie internetu vytvárajú príležitosti pre každého od mladých po starých. Nainštalovaný internet vytvára priame spojenie s Okresnou knižnicou Balassi Bálint.
Referencie upraviť
- ↑ KISS, Lajos. Földrajzi nevek etimológiai szótára. Budapest : Akadémiai, 1978. ISBN 963 05 2277 2. S. 316.
- ↑ Oficiálna webová stránka obce Karancsalja [online]. Karancsalja, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c Maďarský ústredný štatistický úrad [online]. KSH, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Cestovný poriadok maďarských autobusov [online]. Volánbusz, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Cestovný poriadok maďarských vlakov [online]. Maďarské štátne železnice (MÁV), [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karancsalja
Externé odkazy upraviť
|
Tento článok týkajúci sa geografie Maďarska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |