Karel Čurda
Karel Čurda (* 10. október 1911, Stará Hlína u Třeboně – † 29. apríl 1947, Praha) bol československý vojak, účastník odboja počas druhej svetovej vojny, kolaborant, ktorý mal podiel na odhalení úkrytu parašutistov z výsadku Antropoid. Po vojne bol odsúdený a obesený.
| Karel Čurda | |
| československý vojak | |
 | |
| Narodenie | 10. október 1911 Stará Hlína u Třeboně, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 29. apríl 1947 (35 rokov) Praha, Česko |
| Národnosť | česká |
| Odkazy | |
| Commons |  Karel Čurda |
Mladosť a začiatky vojenskej služby upraviť
Karel Čurda bol najmladším synom robotníka Františka Čurdu. Mal ďalších 5 súrodencov. Základnú školu navštevoval v Nové Hlíně. Po vyštudovaní pracoval ako robotník. V roku 1933 nastúpil na základnú vojenskú službu v Jindřichově Hradci, ktorú absolvoval v roku 1935. Po tejto prezenčnej službe ostal aj naďalej pôsobiť v československej armáde a 8. júna 1938 sa stal dozorcom finančnej stráže v Lošově u Olomouce.[1] Na začiatku nemeckej okupácie, v júni 1939, utiekol z Čiech cez Poľsko do Francúzska, kde konal službu od septembra 1939 v československej zahraničnej armáde – v 10. rote 1. pešieho pluku. V roku 1940 bol povýšený na rotného. Priamych bojov na fronte sa nezúčastnil.[2]
Anglicko a výsadková činnosť upraviť
Po dobytí Francúzska bol evakuovaný do Veľkej Británie, kde absolvoval špeciálny paradesantný výcvik. Bol zaradený do operácie OUT DISTANCE spolu s Adolfom Opálkom a Ivanom Kolaříkom. 27. marca 1942 boli títo parašutisti vysadení na území Protektorátu Čechy a Morava u Ořechova v blízkosti Telča. Mali sa pripojiť k skupine SILVER A. Skupina sa však rozdelila a Karel Čurda, zrejme, prebýval istý čas u svojej matky na Třeboňsku a niekoľkokrát navštívil aj svoju snúbenicu v Kolíne. Následne sa dostal do Prahy, kde sa spojil s ostatnými parašutistami. Ich pôvodným cieľom bolo pravdepodobne bombardovanie plzeňskej Škodovky, o čo sa aj pokúsili dvakrát, avšak neúspešne. Karel Čurda sa týchto akcií však nezúčastnil.[1]
Atentát na Heydricha upraviť
Po atentáte na Reinhaidra Heydricha, ktorý podnikli jeho spolubojovníci – Jozef Gabčík a Jan Kubiš, Karel Čurda odišiel z Prahy ku svojej matke. Nevydržal však psychický teror, ktorý sa v Protektoráte odohrával a po vypálení Lidíc sa rozhodol pre zradu. 13. júna 1942 najskôr odoslal anonymné udanie na žandársku stanicu do Benešova, v ktorom označil J. Gabčíka a J. Kubiša za páchateľov atentátu.[2] Po nedostavení reakcie sa Čurda 16. júna sám prihlásil na gestape v Petschkovom paláci v Prahe, kde vyzradil mená všetkých spolupracovníkov odboja. Pokúsil sa otráviť kyanidom draselným, v čom mu ale vyšetrovatelia zabránili. Nacisti sa po tejto zrade a prostredníctvom ďalších brutálnych vypočúvaní dostali aj do úkrytu parašutistov v kostole sv. Cyrila a Metoda v Prahe. Po dobytí tohto kostola K. Čurda identifikoval padnutých atentátnikov a odbojárov.[3]
Život po atentáte a smrť upraviť
Za odmenu získal pol milióna korún, byt v Prahe, zmenil si meno na Karel Jerhot a oženil sa s Nemkou Máriou Bauerovou. Mal syna Karla. Pracoval naďalej ako agent gestapa. V máji 1945 sa neúspešne pokúsil o útek do Ameriky. Po vojne bol zatknutý, odsúdený na trest smrti a 27. apríla 1947 obesený v Pankráckej väznici.[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla; BRABENCOVÁ, Jana. Biografický slovník českých zemí, XI. sešit, Čern-Čž. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. ISBN 9788072773688. S. 95.
- ↑ a b BURIAN, Michal; KNÍŽEK, Aleš; RAJLICH, Jiří. Atentát [online]. Ministerstvo obrany České republiky – Agentura vojenských informací a služeb, 2007, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.
- ↑ a b VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla; BRABENCOVÁ, Jana. Biografický slovník českých zemí, XI. sešit, Čern-Čž. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. ISBN 9788072773688. S. 96.