Wikipédia

Karel Halíř

český huslista a pedagóg

Karel Halíř (* 1. február 1859, Vrchlabí – † 21. december 1909, Berlín) bol český huslista a pedagóg.

Karel Halíř
Karel Halíř
Karel Halíř
Narodenie1. február 1859
Vrchlabí, Rakúske cisárstvo
Úmrtie21. december 1909 (50 rokov)
Berlín, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karel Halíř

Životopis upraviť

Svoje prvé hudobné vzdelanie obdržal od otca[1]. Keď mal osem rokov, nastúpil na Pražské konzervatórium, kde študoval šesť rokov u Antonína Bennewitza (absolvoval v roku 1873). Následne sa presťahoval do Nemecka a na dva roky sa stal žiakom slávneho Josepha Joachima. Od roku 1876 pôsobil ako sólista známeho Bilseho orchestra a rozbehla sa jeho kariéra koncertného majstra: v roku 1879 zastával tuto funkciu v kaliningradskom orchestri, v sezóne 1880 – 1881 v súkromnej kapele baróna Derviza v Nizze-Lugane, následne v mannheimskom dvornom divadle (1881 – 1883), weimarskej dvornej kapele (1883 – 1892) a berlínskej dvornej opere (1893 – 1907)[2].

Jeho hra dosahovala najvyššie kvality, ale nebol virtuózom v pravom slova zmysle. Nepotrpel si na predvádzanie, ale bol poctivým hudobníkom; jeho prednes nebol elektrizujúci, no dokázal nadchnúť svojou intelektuálnou oduševnelosťou a štýlovosťou. Hravo zvládal všetky technické úskalia a vynikal prekrásnou kantilénou. Vo svojej dobe patril medzi najoceňovanejších svetových huslistov[3]. Vo všeobecnosti bol považovaný po Joachimovi za najlepšieho huslistu žijúceho v Nemecku[4]. Práve s Joachimom sa v roku 1884 predstavil na Bachovom festivale v Eisenachu a ich spoločný prednes Bachovho Koncertu pre dvoje huslí vyvolal senzáciu[5]. Preslávil sa aj ako vynikajúci interpret a popularizátor Čajkovského husľového koncertu, keď sa v roku 1886 postaral o jeho nemeckú premiéru[6], za čo si vyslúžil skladateľovu hlbokú úctu[7].

Halíř naďalej s úspechom koncertoval v Európe (napr. Moskva, Petrohrad, Berlín, Paríž, Česko), ale aj v zámorí, keď v sezóne 1896 – 1897 podnikol turné po Spojených štátoch amerických. Známy bol aj premiérovaním ďalších diel: 28. októbra 1899 spoločne s klaviristkou Teresou Carreño zrealizovali v Nemecku európsku premiéru Husľovej sonáty skladateľky Amy Beach[8]. Dňa 19. októbra 1905 predniesol v Berlíne vo svetovej premiére pod dirigentskou taktovkou Richarda Straussa zrevidovanú verziu Sibeliovho husľového koncertu (Koncert pre husle a orchester d-mol, op. 47)[9].

Činný bol aj pedagogicky: od roku 1884 pôsobil na veľkovojvodskej hudobnej škole vo Weimare a v roku 1893 bol vymenovaný za profesora huslí Vysokej hudobnej školy v Berlíne. Ako pedagóg vydal Neue Tonleiterstudien[10]. Medzi jeho najznámejších žiakov patrili Paul von Klenau[11], Karl Krehahn[12] a David Mannes[13].

Joachimovo kvarteto upraviť

 
Joachimovo kvarteto (zľava doprava: Joseph Joachim, Robert Hausmann, Emanuel Wirth, Karel Halíř)

Od roku 1897 bol ako druhý huslista angažovaný v jednom z najlepších svetových sláčikových kvartet – Joachimovom kvartete[14]. A práve zostava s Halířom (okrem neho Joseph Joachim, Emanuel Wirth a Robert Hausmann) je považovaná v histórii kvarteta za najkvalitnejšiu[15]. Pri koncertoch sedávali v ústálenom usporiadaní: vedľa Joachima violončelista a oproti Joachimovi druhý huslista (Halíř)[16]. V roku 1907 Joachim nebol schopný vykonávať funkciu primária kvôli chorobe, preto dočasne kvarteto viedol Halíř[17]. V tom istom roku Joachim zomrel, a tak Halíř využil nadobudnuté skúsenosti a sformoval vlastné kvarteto v zostave s Gustavom Exnerom, Adolphom Mullerom a Hugom Dechertom, ktoré sa zaradilo medzi špičkové svetové komorné telesá[18]. Ďalší rozvoj Halířovho kvarteta znemožnila predčasná smrť primária. Karel Halíř zomrel v Berlíne vo veku 50 rokov.

Referencie upraviť

  1. ↑ EHRLICH, A.: Celebrated Violinists, Past and Present. London: The Strad, 1897, s. 47.
  2. ↑ ŽÍDEK, F.: Čeští houslisté. Tři století. Praha: Panton, 1979, s. 110 – 111.
  3. ↑ LAHEE, H.C.: Famous Violinists of To-day and Yesterday. Boston: L. C. Page & Company, 1899, s. 277 – 278.
  4. ↑ EHRLICH, A.: Celebrated Violinists, Past and Present. London: The Strad, 1897, s. 48.
  5. ↑ HUBBARD, W.L.: The American History and Encyclopedia of Music: Musical Biographies. Part Two. London: Kessinger Publishing, 1910, s. 344.
  6. ↑ BUDIŠ, R.: Housle v proměnách staletí. Praha: Supraphon, 1975, s. 57.
  7. ↑ GREY, T.S.: Richard Wagner and His World. Princeton: Princeton University Press, 2009, s. 470 – 471.
  8. ↑ RADICE, M.A.: Chamber Music: An Essential History. Ann Arbor: The University of Michigan Press, 2012, s. 243.
  9. ↑ TAWASTSTJERNA, E.: Sibelius. Volume I. 1865 – 1905. Los Angeles: University of California Press, 1976, s. 278.
  10. ↑ Československý hudební slovník osob a institucí. Svazek prvý: A-L. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963, s. 393.
  11. ↑ RANDEL, D.M.: The Harvard Biographical Dictionary of Music. London: Harvard University Press, 1996, s. 452.
  12. ↑ FRICK, F.: Kleines Biographisches Lexikon der Violinisten: Vom Anfang des Violinspiels bis zum Beginn des 20. Jahrhunderts. Norderstedt: Books on Demand, 2009, s. 263.
  13. ↑ ROTH, H.: Violin Virtuosos: from Paganini to the 21st Century. Los Angeles: California Classic Books, 1997, s. 270.
  14. ↑ ŽÍDEK, F.: Čeští houslisté. Tři století. Praha: Panton, 1979, s. 111.
  15. ↑ STOWELL, R.: The Cambridge Companion to the String Quartet. Cambridge: Cambridge University Press, 2003, s. 48.
  16. ↑ BORCHARD, B.: Stimme und Geige: Amalie und Joseph Joachim. Wien: Böhlau Verlag, 2007, s. 548.
  17. ↑ Oxford Dictionary of Music. Oxford: Oxford University Press, 2004, s. 374.
  18. ↑ BACHMANN, A.: An Encyclopedia of the Violin. New York: Da Capo Press, 1966, s. 295.

Literatúra upraviť

  • BACHMANN, A.: An Encyclopedia of the Violin. New York: Da Capo Press, 1966.
  • BORCHARD, B.: Stimme und Geige: Amalie und Joseph Joachim. Wien: Böhlau Verlag, 2007.
  • BUDIŠ, R.: Housle v proměnách staletí. Praha: Supraphon, 1975.
  • Československý hudební slovník osob a institucí. Svazek prvý: A-L. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
  • EHRLICH, A.: Celebrated Violinists, Past and Present. London: The Strad, 1897.
  • FRICK, F.: Kleines Biographisches Lexikon der Violinisten: Vom Anfang des Violinspiels bis zum Beginn des 20. Jahrhunderts. Norderstedt: Books on Demand, 2009.
  • GREY, T.S.: Richard Wagner and His World. Princeton: Princeton University Press, 2009.
  • HUBBARD, W.L.: The American History and Encyclopedia of Music: Musical Biographies. Part Two. London: Kessinger Publishing, 1910.
  • LAHEE, H.C.: Famous Violinists of To-day and Yesterday. Boston: L. C. Page & Company, 1899.
  • Oxford Dictionary of Music. Oxford: Oxford University Press, 2004.
  • RADICE, M.A.: Chamber Music: An Essential History. Ann Arbor: The University of Michigan Press, 2012.
  • RANDEL, D.M.: The Harvard Biographical Dictionary of Music. London: Harvard University Press, 1996.
  • ROTH, H.: Violin Virtuosos: from Paganini to the 21st Century. Los Angeles: California Classic Books, 1997.
  • STOWELL, R.: The Cambridge Companion to the String Quartet. Cambridge: Cambridge University Press, 2003.
  • TAWASTSTJERNA, E.: Sibelius. Volume I. 1865-1905. Los Angeles: University of California Press, 1976.
  • ŽÍDEK, F.: Čeští houslisté. Tři století. Praha: Panton, 1979.

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karel_Halíř&oldid=7460697“