Karol Štúr
O signatárovi Martinskej deklarácie pozri Karol Štúr (právnik).Karol Štúr (pseudonymy Drahotín spod Rokoše, Drahotín Štúr) (* 25. marec 1811, Trenčín[1] – † 13. január 1851, Modra[2]) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.
| Karol Štúr | |
| slovenský básnik, kňaz a učiteľ | |
| Narodenie | 25. marec 1811 Trenčín, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 13. január 1851 (39 rokov) Modra, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
Životopis upraviť
Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v Uhrovci, vzdelanie získaval na gymnáziu v Rábe, v Šoproni a na bratislavskom evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku 1833. Tu aj v roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú (spolu so Samom Chalupkom, Danielom Lichardom a ďalšími) a v školskom roku 1832 – 1833 bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom teológie a pracoval ako vychovávateľ v Záriečí. V rokoch 1835 – 1836 študoval v Berlíne, potom bol istý čas u rodičov v Uhrovci a od roku 1838 pôsobil ako kaplán vo Vrbovom.
V roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde v roku 1843 prijal aj niekoľko študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata Ľudovíta profesúry. Od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre a svoje profesorské miesto zveril Jánovi Kalinčiakovi. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch 1848 – 1849, no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom. Zomrel ako 40-ročný, ostala po ňom vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat Ľudovít.
Tvorba upraviť
Básne začal skladať ako študent, pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu, ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu Plody a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími slovanskými perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z gréčtiny, kde prekladal najmä Platóna a Aristofana.
Rodina upraviť
Dielo upraviť
- 1836 – Starobylí Řekové (vyšlo v almanachu Plody)
- 1836 – Rozchod Hektora s Andromache (vyšlo v almanachu Plody)
- 1836 – Mé rozkoše (vyšlo v almanachu Plody)
- 1836 – Na odcházejícího Sokrata (vyšlo v almanachu Plody)
- 1844 – Ozvěna Tatry, dvojdielna báseň
- 1. časť – Zpěvy (lyrická): narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom
- 2. časť – Pověsti (epická): vychádza z povestí o slovenských hradoch
- Nad hrobem Homerovým
- Slavěny nářek
- Pouť mladého pěvce, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu
- Slzba
- Dlhá chvíle
Referencie upraviť
- ↑ Záznam o krste v matrike evanjelického cirkevného zboru v Trenčíne
- ↑ Záznam o úmrtí v matrike evanjelického cirkevného zboru v Modre
Zdroje upraviť
- (deti K. Štúra) Soznam príspevkov na Maticu slovenskú. In Pešťbudínske vedomosti, 15. 5. 1963, s. 4. Dostupné online v Digitálnej knižnici UKB