Karol IV. (Francúzsko)

Karol IV. Pekný (* 15. jún 1294, Creil[1], Francúzske kráľovstvo – † 1. február 1328, Vincennes) bol francúzsky a navarrský (ako Karol I.) kráľ v rokoch 1322 – 1328, gróf zo Champagne a zároveň posledný mužský člen priamej línie Kapetovcov. Bol tretím synom kráľa Filipa IV. Pekného a Jany Navarrskej. Jeho bratia boli králi Ľudovít X. a Filip V., ktorí Francúzsko krátko spravovali pred jeho nástupom na trón.

Karol IV.
francúzsky kráľ
francúzsky kráľ
Narodenie15. jún 1294
Creil, Francúzske kráľovstvo
Úmrtie1. február 1328 (33 rokov)
Vincennes, Francúzske kráľovstvo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol IV.

Život upraviť

Karol, ktorý mal ako princ od roku 1314 titul grófa z La Marche, bol korunovaný 21. februára 1322 v katedrále v Remeši.

Počas svojej vlády zvyšoval dane a konfiškoval majetky svojich nepriateľov. V roku 1323 vypovedal z Francúzska Židov pod veľmi rozšírenou dobovou zámienkou, že chcú otráviť studne a zabiť všetkých kresťanov.

K popredným radcom pri dvore patril v tom čase Karol z Valois, bývalý titulárny kráľ Aragónska, ktorého syn Filip zasadol po smrti Karola IV. na francúzsky trón. Počas vlády Karola IV. vzniklo bourbonské domínium, keď kráľ udelil Ľudovítovi z Clermontu, členovi vedľajšej vetvy Kapetovcov, (svoje) grófstvo La Marche a dovolil mu používať titul vojvoda bourbonský.

V roku 1325 obsadil anglické léna vo Francúzsku. V tom čase bola jeho sestra Izabela vydatá za anglického kráľa Eduarda II. Eduard poslal Izabelu do Francúzska vyjednávať s bratom, namiesto toho však Karol a Izabela zorganizovali jeho zvrhnutie. Izabela a jej milenec Roger Mortimer sa stali regentmi v mene jej neplnoletého syna Eduarda III.

Karol nadviazal úzke vzťahy s českými Luxemburgovcami. Jeho druhou manželkou sa stala roku 1322 Mária Luxemburská, dcéra cisára Henricha VII. Na jeho dvore vyrastal Václav, budúci český kráľ Karol IV.

Karol IV. zomrel 1. februára 1328 vo Vincennes a spolu s treťou manželkou je pochovaný v bazilike Saint-Denis.

Rovnako ako jeho brat pred ním, zomrel aj on bez mužského následníka a tým ukončil priamu líniu kapetovskej dynastie. O dvanásť rokov skôr bolo zavedené pravidlo, podľa ktorého ženy nemôžu dediť francúzsky trón. Toto pravidlo vylúčilo z následníctva jeho dcéru Máriu. V čase jeho smrti bola jeho manželka Jana z Évreux opäť tehotná. Keďže bolo možné, že mužský následník sa narodí, bol vyhlásený regent, ktorým sa stal ďalší predpokladaný následník v poradí – Filip z Valois, hlava rodu Valois (ďalšej najvyššie postavenej vetve kapetovskej dynastie). Po dvoch mesiacoch kráľovná porodila dcéru a regent sa stal kráľom Filipom VI. Vtedy sa prijalo ďalšie pravidlo upravujúce nástupníctvo – zakázalo sa aj dedenie nároku prostredníctvom ženskej línie. Týmto pravidlom bol z následníctva vylúčený Eduard III. Anglický.

Rodina upraviť

S prvou manželkou Blankou Burgundskou, dcérou grófa Ota IV. Burgundského sa oženil v roku 1307. Rozviedli ich v roku 1322. Mali dve deti:

Po rozvode sa 21. septembra 1322 oženil s Máriou Luxemburskou, dcérou Henricha VII., rímsko-nemeckého cisára. Mali jedného syna:

  • Ľudovít (*/† 1324)

Jeho treťou manželkou sa 5. júla 1325 stala jeho sesternica Jana z Évreux, dcéra Ľudovíta z Évreux. Jana porodila tri dcéry:

Genealógia upraviť

Tri generácie Karolových predkov
Karol IV. Otec:
Filip IV.
Starý otec:
Filip III.
Prastarý otec:
Ľudovít IX. Svätý
Prastará matka:
Margaréta Provensálska
Stará matka:
Izabela Aragónska
Prastarý otec:
Jakub I.
Prastará matka:
Jolana Uhorská
Matka:
Jana I. Navarrská
Starý otec:
Henrich I. Navarrský
Prastarý otec:
Theobald I.
Prastará matka:
Margaréta Bourbónska
Stará matka:
Blanka z Artois
Prastarý otec:
Róbert I. z Artois
Prastará matka:
Matilda Brabantská

Referencie upraviť

  1. LAURAIN, Émile. Séance du 9 février : Date de naissance de Charles IV le Bel [online]. 9.2.1900, [cit. 2010-01-25]. Dostupné online. (francúzsky)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť



Karol IV.
Vladárske tituly
Predchodca
Filip V.
kráľ
13221328
Nástupca
Filip VI.