Karol VII. (Francúzsko)

Karol VII. Víťazný (* 22. február 1403, Paríž, Francúzsko – † 22. júl 1461, Mehun-sur-Yèvre) bol francúzsky kráľ v rokoch 1422 – 1461. Jeho meno je neodmysliteľne spojené s menom Johanky z Arku. I jej zásluhou doviedol Francúzsko k úspešnému ukončeniu storočnej vojny.

Karol VII.
francúzsky kráľ
francúzsky kráľ
Narodenie22. február 1403
Paríž, Francúzsko
Úmrtie22. júl 1461 (58 rokov)
Mehun-sur-Yèvre, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol VII.

Životopis upraviť

Pochádzal z dynastie Valois a bol piatym synom Karola VI. a Izabely Bavorskej. Kráľom sa stal v roku 1422 uprostred občianskej vojny, ktorá navyše bola komplikovaná anglickou vojenskou intervenciou z víťaznej bitky pri Azincourte (1415). Jeho duševne chorý otec ho v zmluve z Troyes vydedil v prospech svojho zaťa, anglického kráľa Henricha V. a vnuka Henricha VI. Karol však pod zámienkou duševnej nespôsobilosti svojho otca túto zmluvu odmietol. Bol korunovaný ako kráľ Karol VII. 17. júla 1429 v Reims v prítomnosti Johanky z Arku.[1]

Radom ordonancií zaistil tiež relatívny pokoj v krajine. Výrazne upevnil kráľovskú moc, čím podporil vzrastajúce centralistické tendencie vtedajšieho Francúzska. Vykonal dve dôležité reformy – peňažnú a vojenskú. Zaviedol pevné dane a stále žoldnierske vojsko závislé od kráľovskej moci. V jeho reformách ďalej pokračoval jeho syn Ľudovít XI.

Deti upraviť

V apríli 1422 sa oženil s Máriou z Anjou (* 1404 – † 1463), mali spolu 14 detí:

Referencie upraviť

  1. Joachim Ehlers, Geschichte Frankreichs im Mittelalter, S. 318-325; Heribert Müller, Die französischen Könige des Mittelalters, S. 324ff.

Iné projekty upraviť


Karol VII.
Vladárske tituly
Predchodca
Karol VI.
kráľ
14221461
Nástupca
Ľudovít XI.