Kasárne

Kasáreň, pojem zväčša používaný v množnom čísle v tvare kasárne (slovo vzniknuté pluralizáciou z nem. Kaserne), sú špecializované stavby pre trvalé vojenské ubytovanie. Slovo môže byť použité pre samostatné bytové bloky alebo dokončené komplexy. Ich hlavným cieľom je oddeliť od vojakov civilné obyvateľstvo, posilnenie disciplíny a školenia. Niekedy boli tiež nazývané továrne na disciplínu pre vojakov. Podobne ako továrne je slovo kasárne synonymom pre ošarpané alebo nudné domy, hoci existujú aj príklady veľkolepej architektúry kasární, ako napríklad Kasárne Collins v Dubline a iné v Paríži, Berlíne, Madride, Londýne alebo vo Viedni.

Kasárne vo Švédsku

História

Kasárne v minulosti, ako sú napríklad kasárne rímskej Prétoriánskej gardy, boli postavené na udržanie elitných jednotiek. Existuje celá rada pozostatkov kasární rímskej armády v pohraničných pevnostiach, ako Vercovicium a Vindolanda. Z týchto zdrojov a zo súdobých rímskych zdrojov môžeme vidieť, že základy života vo vojenskom tábore zostali rovnaké po tisícky rokov.

Veľké, trvácne kasárne boli postavené až v 18. storočí vo Francúzsku a Španielsku. Anglický preklad slova barrack pochádza zo španielskeho slova barraca, čo označuje dočasný prístrešok postavený vojakmi. V Anglicku sa kasárne začali stavať až okolo roku 1790, tesne pred napoleonskými vojnami. Predtým sa nestavali hlavne kvôli hrozbe revolty proti kráľovstvu.

Prvotné stavby kasární boli viac účelové bloky skladov, často zoskupené do štvorstena okolo nádvoria alebo cvičiska. Pekným príkladom sú kasárne v meste Ravensdowne, ktoré boli medzi prvými účelovými stavbami a začali sa projektovať už v roku 1717 význačným architektom Nicholas-om Howksmoore-om. V priebehu 19. storočia sa zvýšila úroveň vojenského života, čo viedlo k oddeleniu bývania pre jednotlivé hodnosti (dôstojníci mali odjakživa väčšie miestnosti). Tiež sa začali stavať špecializované priestory, ako sú jedálne a kuchyne, kúpeľne, školy, nemocnice, zbrojnice, telocvične, jazdiarne a stajne. Pavilónový dizajn prebratý z nemocníc bol najvplyvnejší v plánování kasární po Krymskej vojne.

Prvé veľké tréningové tábory boli postavené vo Francúzku a Nemecku začiatkom 19. storočia. Britská armáda postavila tábor Aldershot v roku 1854. Od prvej svetovej vojny, regimenty pechoty, artilérie a jazdy mali oddelené kasárne. Prvé námorné kasárne boli vezenské loďe, staré drevenné plavidlá, ale toto nehygienické ubytovanie bolo časom nahradené veľkými námornými kasárňami pri hlavných prístavných mestách v Európe a USA, štandardne vybavenými přičňami než posteľami. Tie však boli neadekvátne pre obrovské armády mobilizované po roku 1914.

Armáda

V mnoho armádach, dôstojnícky a poddôstojnícky personál je často ubytovaný v kasárňach počas doby výcviku alebo služby. Mladší poddôstojníci a občas i dôstojníci často dostávajú menší priestor a bývajú ubytovaní spolu s radovými vojakmi, zatiaľ čo starší dôstojníci môžu zdielať alebo mať svoju izbu. Pojem „posádkové mesto“ je obvyklé označenie pre akékoľvek mesto, ktoré má kasárne alebo inú trvalú vojenskú prítomnosť.

Zdroje

• Black, Jeremy, A Military Revolution?: Military Change and European Society, 1550 – 1800 (London, 1991)
• Dallemagne, François, Les casernes françaises, (1990)
• Douet, James, British Barracks, their social and architectural importance, 1660 – 1914 (London, 1997)
• Roberts, Michael The Military Revolution, 1560 – 1660 (Belfast, 1956); reprinted with some amendments in Rogers, Clifford, ed., The Military Revolution Debate Rogers, Clifford, ed., The Military Revolution Debate: Readings on the Military Transformation of Early Modern Europe (Boulder, 1995)
• 1911 Encyclopædia Britannica
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Barracks na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kasárne