Klement IV.
Klement IV. (lat. Clemens Quartus), vl. menom Gui Foucois le Gros (* okolo 1190, Saint-Gilles, Francúzsko - † 29. november 1268, Viterbo) bol francúzsky duchovný a 183. rímsky pápež (v období rokov 1265 - 1268).
| Klement IV. | ||||||||
| rímsky biskup | ||||||||
 | ||||||||
| ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pontifikát | ||||||||
| 5. február 1265 – 29. november 1268 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Gui Foucois le Gros | |||||||
| Narodenie | okolo 1190 Saint-Gilles, Francúzsko | |||||||
| Úmrtie | 29. november 1268 Viterbo, Pápežský štát | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Pápež | ||||||||
| Voľba | 5. február 1265 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Klement IV. | ||||||||
 Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Životopis upraviť
Pochádzal z malého juhofrancúzskeho mesta Saint-Gilles-du-Gard z pomerne zabezpečenej rodiny (jeho otec bol úspešný právnik). Spočiatku nič nenasvedčovalo jeho cirkevnej kariére. Podobne ako otec aj Gui sa stal právnikom a ako právny poradca vstúpil do služieb kráľa Ľudovíta IX. Oženil sa a mal dve dcéry.
Po manželkinej smrti opustil svetský život a stal sa kňazom. Než zasadol na Petrov stolec bol arcidiakonom, biskupom a arcibiskupom. V roku 1261 ho Urban IV. vymenoval za kardinála a o dva roky nato za pápežského legáta v Anglicku.
12. októbra 1264, desať dní po smrti Urbana IV., sa v umbrijskom meste Perugia (v Palazzo delle Canoniche) zišli cirkevní predstavitelia aby zvolili Urbanovho nástupcu. Až po necelých štyroch mesiacoch, 5. februára nasledujúceho roku, zvolili Guia Fuocoisa za nového najvyššieho pontifika. Zaujímavosťou konkláve bolo, že novozvolený pápež nebol na voľbe prítomný.
Vzhľadom k pomerne krátkemu pontifikátu, nebolo Klementovi IV. dopriate výraznejšie sa zapísať do pápežských dejín. Počas ého svojho pontifikátu vyvíjal predovšetkým politické aktivity, majúce za cieľ zrušenie vlády nemeckého panovníckeho rodu Hohenštaufovcov v južnej Itálii a nastolenie panstva dynastie Anjuovcov. Aj keď Klement napokon dosiahol svoj cieľ a korunu Sicílskeho kráľovstva v roku 1266 získal ním podporovaný Karol I. z Anjou (mladší brat francúzskeho kráľa Ľudovíta IX.), ukázalo sa, že z pápežovej strany išlo o predčasný pocit uspokojenia. Podľa Klementovej predstavy sa Karolova moc mala obmedziť iba na územie jeho kráľovstva no Karol, opantaný predstavou silného panovníka, začal získavať politický vplyv aj v strednej Itálii a dokonca aj v Pápežskom štáte. Rozčarovaný Klement musel s nevôľou priznať, že hoci sa zbavil Hohenštaufovcov, Anjouovci predstavovali rovnako veľkú hrozbu pre nezávislosť Svätej stolice.
Klement IV. viedol korešpondenciu s byzantským cisárom Michalom VIII. V listoch cisárovi žiadal úplné podriadenie sa Byzancie Rímu.
Klement IV. celý svoj pontifikát prežil mimo Ríma. Sídlil najprv v Perugii a neskôr vo Viterbe (bol jedným zo siedmich pápežov sídliacich v tomto meste), kde po krátkej chorobe zomrel. V tomto meste boj aj pochovaný, i keď jeho ostatky boli uložené na troch rôznych miestach: po smrti bol pochovaný v Katedrále svätého Vavrinca; neskôr boli ostatky prevezené do dominikánskeho kláštora Santa Maria in Gradi a uložene v skvostnom náhrobku od Pietra di Oderisia. Až v roku 1885 sa dostali na súčasné miesto v Bazilike San Francesco alla Rocca vo Viterbe.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klement IV.
Zdroje upraviť
- KLEMENT IV. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 158 – 159.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papa Clemente IV na talianskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Externé odkazy upraviť