Komunita (sociológia)

Komunita alebo spoločenstvo je prostredie alebo skupina ľudí, ktorí sú bez ohľadu na rozdielnosti schopní oceňovať rozdielnosti, čo im umožňuje účinne a otvorene komunikovať a spolupracovať na dosiahnutí spoločných cieľov. Slovo komunita (z latinského communitas, znamená spoločenstvo, spoločnosť, ale aj vľúdnosť, láskavosť, zmysel pre spoločnosť, alebo communio) býva často používaný ako synonymum pre pospolitosť, teda protiklad pojmu spoločnosť“¹. Výraz komunita pochádza z latinského slovného základu spoločného s communicare, komunikácia - komunikovať.

Členenie komunít

Hierarchické

• Komunita ako miestne spoločenstvo - geogragicky definovaná komunita, význam najčastejšie používaný v západnom svete. Tzn. spoločenstvo ľudí, ktorí žijú na určitom priestore, nezávisle od toho ako a nakoľko spolu komunikujú.
• Spirituálne
• Trvalo udržateľné - tzv. EKOkomunity
• Zámerné, zámerne budované - intentional community

Nehierarchické (Heterarchické)

• Zámerne budované nehierarchické komunity

skutočné, pravé, pravdivé komunity - podľa amerického psychoterapeuta M. Scotta Pecka

Iné komunity - s ťažko definovateľným, zmiešaným typom usporiadania

Komunity vývojárov Open source

• 3 pravidlá budovania komunity(cs)

Prirodzenosť komunity

Komunita je prirodzenou vecou. Je to vzťahová komunita. Je možné ju cielene zažívať. Samoorganizujúca komunita - biologická komunita.

Potreba komunity

Ľudské bytosti potrebujú na svoj zdravý vývoj komunitu, blízke, známe a bezpečné vzťahové prostredie. To je naplniť v prostredí súcitného zdielania, vzájomnej úcty a spoločnej identity spoločenstva.

Kontext komunity

Dôležitý je aj kultúrny kontext komunity. Každá „civilizácia“ má svoje spôsoby udržovania stavu komunity - spoločenstva. Ním zabezpečuje sociálnu reprodukciu hodnôt a identity spločenstva.

Zážitok komunity

Dostavuje sa po prejdení všetkými fázami procesu. Mnohí členovia skupiny vytvárajúcej spoločenstvo prežívajú pocit, "zážitok svojej jedinečnosti a hlbokej spoločnej jednoty, ktorý veľmi zriedkavo alebo vôbec necítili v iných skupinách“.

Problém komunity

Nie je ľahké tento stav dosiahnuť a udržať. Je to nehierarchicky usporiadaná „skupina“, čosi dnes nezvyčajné.

Proces tvorby komunity

Je to zložitý, niekoľko-stupňový proces. Je možné ním cielene prechádzať podľa pravidiel amerického psychoterapeuta M. Scotta Pecka.

Obvykle prechádza 4 fázami:

1. Predstierané spoločenstvo (pseudokomunita)
2. Zmätok (chaos)
3. Zmierenie, vyprázdnenie (prázdnota)
4. Prijatie, spoločenstvo (skutočná komunita)

Zmysel komunity

Fenomén komunity - spoločenstva umožňuje vytvoriť a zažiť nehierarchické, veľmi hlboké medziľudské väzby, ťažko realizovateľné v súčasnom sociálnom prostredí. Umožňuje ľuďom prijať, transcendovať a oslavovať ich rozdielnosti a odlišnosti, čo ich uschopňuje komunikovať efektívne, otvorene a spolupracovať na dosiahnutí cieľov, ktoré boli vytýčené pre spoločné dobro. „Ako dôsledok mnohí členovia skupiny vytvárajúcej spoločenstvo prežívajú pocit svojej jedinečnosti a hlbokej spoločnej jednoty, ktorý veľmi zriedkavo alebo vôbec necítili v iných skupinách.“

Duch komunity

Pocit svojej jedinečnosti a hlbokej spoločnej jednoty, tajomný pocit súnáležitosti a prepojenosti účastníkov intenzívneho hlbokého spoločenstva, vytvára akoby spoločného ducha (dych).

Použité zdroje

• 1 Reichel 2004, s. 112
• PhDr. Beáta Balogová, PhD.: Komunitná sociálna práca - práca v pravoslávnej cirkevnej obci

Externé odkazy

• Komunity Archivované 2008-06-25 na Wayback Machine