Konštantín Preslavský
Konštantín Preslavský[1] (iné mená: Konštantín Presbyter[2][3], Konštantín Bulharský[4][5], bulh. Константин Преславски – Konstantin Preslavski; * 9. storočie, asi byzantská Macedónia – † rané 10. storočie[6]/915[7]) bol stredoveký bulharský[8][9][10] cirkevný spisovateľ a prekladateľ, vedúci predstaviteľ preslavskej lit. školy, preslavský biskup a žiak svätých Cyrila a Metoda, resp. len Metoda.[1][7][10][11] Jeden zo zakladateľov bulharskej hymnickej poézie,[11] podľa niektorých názorov tvorca či jeden z tvorcov cyriliky.[4][12][13] V literatúre sa niekedy mylne počíta medzi sedmopočetníkov a označuje ako svätý. Jeho meno sa však v prameňoch medzi menami najbližších učeníkov Cyrila a Metoda nenachádza. Neexistujú tiež žiadne dôkazy o úcte voči nemu v období stredoveku. Je po ňom pomenovaná univerzita v bulharskom Šumene a národné humanitné gymnázium vo Varne.[6]
| Konštantín Preslavský | |
| biskup preslavský | |
| Štát pôsobenia | Veľká Morava Prvá bulharská ríša |
|---|---|
| Funkcie a tituly | |
| biskup preslavský | |
| 906 – 915? | |
| Biografické údaje | |
| Varianty mena | bulh. Константин Преславски – Konstantin Preslavski |
| Narodenie | 9. storočie Macedónia |
| Úmrtie | 10. storočie/915 |
| Svätenia | |
| Diakon | |
| Svätenie | 868 Rím |
| Biskup | |
| Konsekrácia | 906 |
| Odkazy | |
 Konštantín Preslavský | |
Životopis upraviť
Konštantín sa narodil niekdy v 9. storočí, zrejme na území byzantskej Macedónie.[7] Staršie názory (napr. Šembera) uvažovali aj o panónskom pôvode[14]. V mladosti sa mu dostalo základného vzdelania. Spolu s misionármi Cyrilom a Metodom pôsobil na Veľkej Morave. V roku 867 sprevádzal slovanských vierozvestcov počas návštevy kniežaťa Koceľa v Blatnohrade a o rok neskôr bol vysvätený za diakona v Ríme.[7]
Po smrti arcibiskupa Metoda (885) a po vyhnaní slovanských kňazov (886) sa jeho pôsobenie na Veľkej Morave definitívne skončilo. Podľa jednej hypotézy mohol byť predaný do otroctva, odkiaľ ho na trhu v Benátkach mohli vykúpiť byzantskí úradníci.[15][12] Podľa inej hypotézy sa do Byzancie mohol dostať už niekedy v rokoch 881/882 počas Metodovej návštevy u konštantínopolského patriarchu Fótia.[16][12] Istý čas strávil v Byzancii a neskôr ako kňaz a učiteľ pôsobil v bulharskej Pliske na dvore cára Borisa. Po presune cárskeho sídla presídlil do Preslavu. V roku 906 bol vysvätený za biskupa (resp. biskupa vikára) diecézy Moesia inferior[17], t.j. za preslavského biskupa. V Preslave bol aj literárne činný. Stal sa vedúcim predstaviteľom tamojšej literárnej školy. Bohatá je jeho prekladateľská činnosť. Podieľal sa na zavedení cyriliky do literárnej praxe a nové písmo sa tak i vďaka nemu čoskoro rozšírilo medzi južnými i východnými Slovanmi.[7]
O Konštantínovom učeníctve u svätého Metoda píše vo svojej poznámke ku Konštantínovmu prekladu diela Atanáza Alexandrijského starobulgarský autor Tudor Doksov. Zmienka pochádza z roku 907 a zachovala sa v ruských rukopisoch 15. a 16. storočia.[6][11] V úvode svojho Poučného evanjelia zase Konštantín upresňuje, že ho zostavil na žiadosť „brata Nauma“ (t.j. Nauma Ochridského).[12]
Dielo upraviť
Konštantínovi býva pripisované veršované dielo Azbučnaja molitva (aj: Azbučna molitva, slov. Azbučná modlitba, Abecedná modlitba, v modernej bulharčine vyšlo ako Azbučnata molitva). Vzniknúť malo v 90. rokoch 9. storočia, snáď okolo roku 893. V niektorých ohľadoch sa dielo podobá Proglasu (napr. veršom, zameraním, typom, umeleckými prostriedkami,..) a možno v ňom zrejme ešte badať vplyv hlaholiky. Prvé písmená veršov tvoria akrostich na abecedu. Skladá sa zo štyridsiatich veršov. Modlitba oslavuje obrátenie Slovanov na kresťanstvo a používanie písma k danému účelu.[9][7] Najstarší zachovaný prepis je ruský, pôvodom z 12. storočia. Bol umiestnený ako prológ k dielu Učiteľnoto evangelije.[6] Objavili sa však aj kritické názory (napr. Oto Kollárik), že dielo malo vzniknúť ešte na Veľkej Morave a jeho autorom mal byť Kliment Ochridský.[2] Naopak, zriedkavo býva Konštantín Preslavský dokonca považovaný aj za autora Proglasu.[18][19]
Podľa niektorých názorov bol tiež autorom východného ofícia zvaného Služba Svätému Metodovi.[7] Iné názory (napr. Ján Stanislav) jeho pôvod kladú ešte do veľkomoravského obdobia a za autora označujú Klimenta Ochridského.[2] V bulharskom prostredí tiež zrejme upravil Chválospev na svätých Cyrila a Metoda.[7] Býva tiež označovaný ako zostavovateľ prvej slovanskej kroniky z roku 894.[6]
Bohatá je jeho prekladateľská činnosť z gréčtiny. Takmer všetky jeho homiletické diela sú prekladmi. V roku 894 dokončil dielo Učiteľnoto evangelije (Poučné evanjelium), ktoré sa spolu s Azbučnou molitvou zachovalo v ruskom Synodálnom rukopise z neskorého 12. storočia. Ide prevažne o preklady homílií Jána Zlatoústeho a Cyrila Alexandrijského. Krátky úvod do cirkevného usporiadania a liturgie v diele je zrejme založený na byzantskej literatúre a na prácach pripisovaných konštantínopolskému patriarchovi Germanovi I.[15] Dielo je jednou z najvýznamnejších literárnych pamiatok zlatého veku starej bulharskej literatúry. Išlo o prvé systematické kazateľské dielo v slovanskom jazyku. Objavené bolo v 40. rokoch 19. storočia a dnes je známe z troch rukopisov: Synodálny, Dečanský (1286) a Chilendarský.[6][11]
Konštantín tiež do bulharčiny preložil protiariánsky spis Štyri slová proti ariánom od svätého Atanáza Alexandrijského. Pre preklad je charakteristické bravúrne prispôsobenie teologickej terminológie slovanským slovným formám.[9][7] Dielo stálo na počiatkoch bulharskej protiheretickej literatúry.[11]
Jeho poézia je považovaná za poeticky hodnotnú, hoci nevykazuje znaky originality a sleduje staršie byzantské vzory.[9][7] Mala veľký vplyv na neskoršiu literatúru Srbska a ruských krajín.[15]
Referencie upraviť
- ↑ a b bulharská literatúra. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c KOLLÁRIK, Oto. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Biografické štúdie (Martin: Matica slovenská), 1987, roč. 14, s. 212 – 217. Dostupné online.
- ↑ Slovania. Cyrilo - metodská misia. [online]. Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, [cit. 2021-04-09]. Dostupné online.
- ↑ a b HNILICA, Ján. Svätí Cyril a Metod: horliví hlásatelia božieho slova a verní pastieri cirkvi. Bratislava : Alfa, 1990. Dostupné online. ISBN 978-80-05-00707-1. S. 97, 117.
- ↑ BAGIN, Anton. Kresťanská archeológia. Úvod do staroslovienčiny, časť historická. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1977. S. 116.
- ↑ a b c d e f KONSTANTIN PRESLAVSKI. In: Šumenska oblast Enciklopedija. Sofia : Izdatelstvo „Zacharij Stojakov“, 2011. 936 s. ISBN 978-954-09-0627-0. S. 396.
- ↑ a b c d e f g h i j 94. KONŠTANTÍN PRESLAVSKÝ. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Martin : Matica slovenská, 1983. S. 171 – 172.
- ↑ Konstantyn Presławski In: Encyklopedia PWN - źródło wiarygodnej i rzetelnej wiedzy [online]. [Cit. 2021-04-09]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ a b c d Preslavski, Konstantin. In: Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas [online]. Leibniz-Institut für Ost- und Südosteuropaforschung, [cit. 2021-04-09]. Dostupné online.
- ↑ a b 19. K. v. Preslav. In: Lexikon des Mittelalters. Band 5. Hiera.Mittel bis Lukanien. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 1381.
- ↑ a b c d e KONSTANTIN PRESLAVSKI. In: Bălgarski enciklopedičen rečnik.. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie Veliko Tărnovo : Izdatelstvo „GABEROFF“, 2000. 1328 s. ISBN 954-9607-11-9. S. 536.
- ↑ a b c d TURILOV, A. A.. KONSTANTIN. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. XXXVII. KONSTANTIN – KORIN. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2005. [Cit. 2021-04-10]. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-045-5. S. 11 – 13.
- ↑ Historická revue. Zväzok 20. Bratislava : KLEIÓ, 2009. Dostupné online. S. 79.
- ↑ Slovanské historické studie. Praha : Historický ústav AV ČR, 1994. Dostupné online. S. 24. (po česky)
- ↑ a b c KONSTANTIN OF PRESLAV. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1148. (po anglicky)
- ↑ ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava : Slovenský komitét slavistov. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. ISBN 978-80-89489-02-2. S. 45.
- ↑ Konstantin v. Preslav. In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3. völlig neubearb. Aufl. Band 6. Kirchengeschichte bis Maximianus. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1995. ISBN 3-451-22006-7. S. 302. (po nemecky)
- ↑ Prívet evanjeliu. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. Bratislava : Obzor, 1989. 864 s. (Encyklopédie Obzoru.) ISBN 80-215-0010-7. S. 532.
- ↑ PROGLAS. In: MACURA, Vladimír, et al. Slovník světových literárních děl. Vyd. 1. Svazek 2. M – Ž. Praha : Odeon, 1988. 459 s. S. 154.
Ďalšia literatúra upraviť
- Konstantyn. In: Słownik starożytności słowiańskich: encyklopedyczny zarys kultury Słowian od czasów najdawniejszych. Ed. Władysław Kowalenko, Gerard Labuda, Tadeusz Lehr-Spławiński. Tom. Drugi: F – K. Wrocław : Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1964. Opracowany w Zakładzie Słowianoznawstwa Polskiej akademii nauk. S. 460 – 461.