Koniarska planina je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho západnej časti a najvyšší vrch Veterník dosahuje 610 m n. m.

Koniarska planina
geomorfologický podcelok
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Revúca
Nadradená
jednotka
Slovenský kras
Susedné
jednotky
Silická planina
Plešivská planina
Hrádok
Jelšavský kras
Rimavská kotlina
Súradnice 48°34′49″S 20°22′01″V / 48,5802°S 20,367°V / 48.5802; 20.367
Najvyšší bod Veterník
 - výška 610 m n. m.
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 210 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Koniarská planina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieSlovenský krasKoniarska planina
***

Podcelok leží v západnej časti Slovenského krasu, medzi údoliami riek Štítnik a Muráň. Na severe leží Revúcka vrchovina s podcelkom Hrádok, na severozápade nadväzuje krajinný celok Jelšavským krasom. Západným smerom krajina klesá do Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny a východným smerom pokračuje Slovenský kras podcelkami Silická a Plešivská planina.[1]

Vybrané vrchy upraviť

  • Veterník (610 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Pipíš (594 m n. m.)
  • Záseky (517 m n. m.)[2]

Chránené územia upraviť

Územie patrí do Národného parku Slovenský kras, príp. do jeho ochranného pásma a z maloplošných chránených území tu leží národná prírodná rezervácia Pod Strážnym hrebeňom.[3]

Turizmus upraviť

Táto časť Slovenského krasu je turisticky menej navštevovanou časťou pohoria a planinou vedie len jeden značený turistický chodník z Plešivca do sedla Hrádok. Nad Plešivcom sa nachádza i jediné maloplošné chránené územie, NPR Pod Strážnym hrebeňom.

Doprava upraviť

V blízkosti južného okraja územia vedie európska cesta 58 v koridore cesty I/16 (LučenecKošice), ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Na ne nadväzujú východným okrajom územia vedúca cesta II/587 (PlešivecŠtítnik) a železničná trať Plešivec – Slavošovce. Čiastočne západným okrajom vedie cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej.

Referencie upraviť

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť