Koreň (botanika)
Koreň (po lat.: radix) je podzemný nečlánkovitý orgán rastlín bez chlorofylu. Má neobmedzený rast, ktorý zaisťuje vrcholový meristém. Nikdy nenesie listy.
Funkcie upraviť
- mechanická funkcia – upevňuje rastlinu v pôde
- vyživovacia funkcia – vyživuje rastlinu čerpaním vody z pôdy, v ktorej sú anorganické látky
- metabolická funkcia – chemicky sa tu upravujú minerálne látky a syntetizujú rastové látky
- vodivá funkcia – rozvoz látok pomocou cievnych zväzkov
- zásobná funkcia – zásobuje rastlinu
- rozmnožovacia funkcia – nepohlavné rozmnožovanie
Metamorfózy koreňov upraviť
Ak korene vykonávajú aj inú funkciu, ktorej sa prispôsobili tvarom a stavbou, nazývame ich metamorfované korene (metamorfózy koreňov).
Tvary koreňa upraviť
- niťovitý koreň – napr. mak
- valcovitý koreň – napr. chren
- kužeľovitý koreň – napr. mrkva, petržlen
- vretenovitý koreň – napr. georgina
- repovitý koreň – napr. repa
- srdcovitý koreň – napr. smrek
- kolovitý koreň – napr. jedľa, dub, bôbovité
Koreňové sústavy upraviť
Alorízia (primárna koreňová sústava) upraviť
Hlavný koreň po celý život rastliny pretrváva, mohutne sa vyvíja a rozkonáruje, bočné korene neprerastajú hlavný koreň. Takouto koreňovou sústavou sa vyznačujú nahosemenné rastliny a väčšina dvojklíčnolistových rastlín.
Homorízia (vedľajšia koreňová sústava) upraviť
Ak hlavný koreň zakrpatie a je nahradený vedľajšími koreňmi, tvoria sa tzv. zväzkovité korene. Sú to napr. papraďorasty, jednoklíčnolistové rastliny.
Anatómia koreňa upraviť
Stavba vegetačného koreňa upraviť
Tvoria ho meristematické bunky a rozlišujeme na ňom 3 oblasti (zóny):
- meristematická oblasť (pásmo tvorby buniek) – bunky sa tu intenzívne delia
- predlžovacia oblasť (rastové pásmo) – bunky sa zväčšujú a rastú v smere pozdĺžnej osi (rast koreňa)
- Diferenciačná oblasť – bunky sa tu špecializujú na vykonávanie funkcií
Koreňová čiapočka (kalyptra) upraviť
Chráni koreňový vrchol. Umožňuje prenikanie koreňa medzi častice vylučovaním polysacharidového slizu. Koreňová čiapočka sa podiela aj na regulácii pozitívne geotropického rastu koreňa tj. v smere zemskej tiaže. Nachádza sa tu zvláštny útvar – stĺpik (columella), v ktorom je umiestnený statolitový aparát (presýpací škrob), ktorý podmieňuje rast koreňa v smere zemskej tiaže.
Prvotná stavba koreňa upraviť
Koreňová pokožka (rizoderma) upraviť
Tvoria ju tenkostenné bunky usporiadané v jednej vrstve bez kutikuly a prieduchov. Vychádzajú z nej koreňové vlásky (rhiziny), ktoré zväčšujú sací povrch koreňa.
Prvotná koreňová kôra (cortex) upraviť
Tvorená je živými parenchymatickými bunkami a môže obsahovať sklerenchým, aj kolenchým. Má tri vrstvy:
- vonkajšia vrstva (exoderma) – po odumretí pokožky preberá funkciu krycieho pletiva
- stredná vrstva (mezoderma) – tvoria ju parenchymatické bunky
- vnútorná vrstva (endoderma) – zreteľne oddeľuje vodivé pletivá od kôry
Stredný valec (stele) upraviť
Tvorený jednou alebo niekoľkými vrstvami parenchymatických pletív – pericyklom. V priebehu vývoja sa z neho vytvárajú bočné korene. Nachádzajú sa tu cievne radiálne zväzky a vo vnútri môže byť stržeň a stržňové lúče.
Druhotná stavba koreňa upraviť
Nachádza sa len u tých rastlín, u ktorých kambium produkuje druhotné drevo a lyko.
Hospodársky význam koreňa upraviť
Korene rastlín nachádzajú praktické uplatnenie napr. ako potrava človeka (koreňová zelenina – mrkva, petržlen, zeler, chren), krmivo pre zvieratá (repa kŕmna), surovina potravinárskeho priemyslu (repa cukrová). Korene niektorých kultúrnych rastlín obsahujú látky dôležité pre farmaceutický priemysel, pri výrobe liečiv a kozmetických prípravkov (púpava lekárska, puškvorec obyčajný, archangelika lekárska, horec žltý, rebarbora atď.).
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Koreň
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koreň (botanika)
