Wikipédia

Kosticovce

Kosticovce alebo bezzubé veľryby (lat. Mysticeti; iné slov. a lat. názvy pozri nižšie) sú veľký taxón radu veľryby (Cetacea).

Kosticovce

Vráskavec dlhoplutvý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Mysticeti
Cope, 1891
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Obyčajne má taxonomickú úroveň podrad či parvrad, menej často infrarad, staršie občas rad.

Názvy upraviť

Slovenské názvy tohto taxónu sú: kosticovce[1][2], kosticové veľryby[3], veľryby kosticové[4], [zriedkavo] kosticovité[5], bezzubé veľryby[1][6], veľryby bezzubé, bezzubé[7], [len ako podrad] veľryboblížne[8]. Staršie slovenské názvy sú: veľryby[9][10], kyty[9].

Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: Mysticeti, Mysticeta, Mysticete, Mystaceti[11] (Mystacoeti[12]), Mystacoceti (Mystacocoeti[13]), Mystacoceta, [rad] Mysticetiformes, Anodontocete, Microzoophaga, Cete edentata[14], Cetacea edentula[15], Balaenoidea [názov Balaenoidea mal a má aj iné významy], [čeľaď] Balaenidae [dnes má čeľaď Balaenidae užšie významy], [čeľaď] Balaenida, [čeľaď] Balanadae, [čeľaď] Balaenae, [čeľaď] Balaenodea, [čeľaď] Balenidia[16], [tribus] Balaenina, [tribus] Vermivora, [rod] Balaena [t.j. rod Balaena v najširšom zmysle; dnes má rod Balaena oveľa užší rozsah]. Treba poznamenať, že v prvej polovici 19. storočia tento taxón (vtedy obyčajne chápaný ako čeľaď) občas zahŕňal aj dnešné vorvaňovité (Physeteridae) v širšom zmysle.[17][18][19][20][21][22][23][24][10]

Prvé z vyššie uvedených vedeckých mien pochádzajú zo slov mystax (fúzy po grécky) a cetus (veľryba po latinsky).

Opis upraviť

Rozlišujúci prvok medzi bezkosticovcami a týmto podradom je ten, že kosticovce majú dva rady dosiek, tzv. kostíc, namiesto zubov v hornej čeľusti, ktorými filtrujú korisť z vody. Zuby sa nachádzajú iba v zárodočnej fáze.

Najnápadnejšia na kosticovcoch je ich veľkosť, sú ešte väčšie než bezkosticovce. Samičky sú väčšie než samce. Sú to zďaleka najväčšie žijúce živočíchy. Majú dva dýchacie otvory, čo spôsobuje, že ich výdych tvorí fontánku tvaru písmena V.

Potrava upraviť

Kosticovce nemajú zuby. Potravu lovia tak, že zaplavia svoju tlamu morskou vodou, ktorá obsahuje kôrovce, potom tlamu zavrú a vytvoria tlak zdvihnutím jazyka smerom k podnebiu a tým vytlačia vodu a uväznia malé oceánske živočíchy, napríklad krily alebo planktónne kôrovce.

Filtrovanie potravy ako druh stravovania používajú napríklad aj plameniaci. Pretože jednotlivý kôrovec je maličký, musia kosticovce nabrať obrovské množstvá vody, ktoré ich obsahujú k tomu aby prežili.

Správanie upraviť

Migrácia upraviť

Kosticovce žijú vo všetkých oceánoch. Všetky druhy sa sťahujú podľa sezón. Leto trávia v studených vodách vo vyšších zemepisných šírkach, kde sa venujú konzumácii potravy. Na jeseň sa presúvajú do teplejších vôd, kde sa pária a rodia mladé. Vráskavec sivý má dokonca najdlhšiu migračnú trasu zo všetkých cicavcov.

Skákanie upraviť

Aj napriek ich enormnej hmotnosti, sú kosticovce schopné vymrštiť takmer celé svoje obrovské telo nad vodnú hladinu. Pre svoje akrobatické schopnosti sú znám najmä vráskavce dlhoplutvé, ale aj ostatní členovia podradu kosticovcov sú schopní prelomiť vodnú hladinu alebo aspoň hlasito plesnúť o hladinu svojou chvostovou plutvou. Po výskoku sa obracajú a padajú naspäť na chrbát. Príčinu tohoto chovania sa stále nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Možno sa snažia vyvolať silné zvukové vlny, alebo sa snažia utlmiť svrbenie spôsobené kožnými parazitmi.

Spevy upraviť

Oproti bezkosticovcom, kosticovce nemajú schopnosť echolokácie. Zato však vedia vydávať zvuky v infrazvukovom pásme s vysokou hlasitosťou. Volania najväčších veľrýb sú počuteľné až niekoľko sto kilometrov ďaleko. Unikátne sú spevy vráskavca dlhoplutvého, ktoré sa skladajú zo zložitých sekvencií a ktoré sa u nich z roka na rok menia. Pravdepodobne sú používané pri dvorení.

Systematika upraviť

Kosticovce:

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kosticovce
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kosticovce

Zdroje upraviť

  1. ↑ a b BURNIE, D. et al. Zviera. Bratislava: Ikar. 2002. S. 162
  2. ↑ REICHHOLF, Josef. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. 287 s. ISBN 80-7118-236-2. S. 252.
  3. ↑ ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/848 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú kritériá a metodické normy určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/477/EÚ
  4. ↑ FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií...1941. S. 196
  5. ↑ veľryba. In: PAULIČKA, I. Všeobecný encyklopedický slovník S-Ž. 2002. S. 764
  6. ↑ BREHM, A. E. Život zvierat 4. Bratislava: Obzor. 1971. S. 265
  7. ↑ ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 309.
  8. ↑ TRNKA, A. Zoológia chordátov. Pedagogická fakulta Trnavská univerzita. 2018. ISBN 978-80-568-0166-6. S. 95
  9. ↑ a b kytovci. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 281
  10. ↑ a b Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 58
  11. ↑ WALLACE, Alfred Russel. The Geographical Distribution of Animals (With a Study of the Relations of Living and Extinct Faunas as Elucidating the Past Changes of the Earth's Surface). [s.l.] : Macmillan and Company, 1876. 503 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4021-1656-8. S. 89.
  12. ↑ Брем А Жизнь животных. [s.l.] : ОЛМА Медиа Групп. 1186 s. ISBN 978-5-224-04422-1. S. 333.
  13. ↑ velryby. In: Masarykův slovník naučný VII. 1933. S. 603
  14. ↑ Schreber, J. Ch. D. Die Säugthiere in Abbildungen nach der Natur mit Beschreibungen (Siebenter Theil): Die Ruderfüßer und Fischzitzthiere — Erlangen, 1846 (1847). S. 167 a nasl. [1]
  15. ↑ Bulletin of the United States Geological and Geographical Survey of the Territories. [s.l.] : [s.n.], 1882. 660 s. Dostupné online. S. 454.
  16. ↑ RAFINESQUE, Constantine Samuel. Analyse de la Nature, ou tableau de l'univers et des corps organisés. [s.l.] : Aux dépens de l'auteur, 1815. 224 s. Dostupné online. S. 31.
  17. ↑ Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 374.
  18. ↑ JACKSON, Stephen; JACKSON, Stephen Matthew; GROVES, Colin. Taxonomy of Australian Mammals. [s.l.] : Csiro Publishing, 2015. 536 s. ISBN 978-1-4863-0013-6. S. 313-316.
  19. ↑ Gray. Catalogue of the Specimens of Mammalia in the Collection of the British Museum. [s.l.] : [s.n.], 1850. 490 s. Dostupné online. S. 5, 6.
  20. ↑ SCOTT, A. W. Mammalia, recent and extinct; an elementary treatise for the use of the public schools of New South Wales. 1873. S. 63 [2]
  21. ↑ GIEBEL, Christoph. Fauna der Vorwelt mit steter Berücksichtigung der lebenden Thiere (Monographisch dargestellt). [s.l.] : [s.n.], 1847. 560 s. Dostupné online. S. 237 a nasl..
  22. ↑ Isis (encyclopädische Zeitschrift, vorzügl. für Naturgeschichte, vergleichende Anatomie u. Physiologie. 1845). [s.l.] : Brockhaus, 1845. 496 s. Dostupné online. S. 310.
  23. ↑ Mammalogy. In: The English Cyclopedia, division 2 - Natural History, vol. 3. 1867. S. 646, 650, 653 [3]
  24. ↑ Zoologie von Ludwig K. Schmarda. [s.l.] : Braumüller, 1872. 584 s. Dostupné online. S. 494 a nasl..
  25. ↑ Michael R McGowen, Georgia Tsagkogeorga, Sandra Álvarez-Carretero, Mario dos Reis, Monika Struebig, Robert Deaville, Paul D Jepson, Simon Jarman, Andrea Polanowski, Phillip A Morin, Stephen J Rossiter, Phylogenomic Resolution of the Cetacean Tree of Life Using Target Sequence Capture, Systematic Biology, Volume 69, Issue 3, May 2020, Pages 479–501, https://doi.org/10.1093/sysbio/syz068
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kosticovce&oldid=7823421“