Krúpova hoľa
Krúpova hoľa (1 921,9 m n. m.[1]) je skalnatý vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Leží v ich najvyššej Ďumbierskej časti, nad Demänovskou Dolinou, približne 14 km severne od Brezna.[2]
| Krúpova hoľa | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
| Obce | Demänovská Dolina, Liptovský Ján, Horná Lehota |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 921,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′21″S 19°37′48″V / 48,9393°S 19,63°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Demänovskej Doliny
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Krúpova hoľa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Demänovská Dolina, Liptovský Ján a Horná Lehota.[4] Najbližším sídlom je severozápadne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Závažná Poruba a Liptovský Ján, východným Malužiná, Nižná a Vyšná Boca a južným smerom obce Mýto pod Ďumbierom, Bystrá a Horná Lehota. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]
Opis upraviť
Krúpova hoľa leží v hlavnom hrebeni medzi vrcholom Konské (1 882,3 m n. m.) na západe a Ďumbierom (2 046 m n. m.) na východe. Od vrchu Konské ho oddeľuje Demänovské sedlo (1 756,3 m n. m.), od západného vrcholu Ďumbiera Krúpovo sedlo (asi 1 910 m n. m.). Z vrcholu Krúpovej hole vybieha k severu významná rázsocha – bočný hrebeň s vrcholmi Prašivá (1 667,4 m n. m.), Tanečnica (1 680,7 m n. m.) a Krakova hoľa (1 751,6 m n. m.). Od Prašivej je tu vrchol oddelený nepomenovaným sukom (1 775,9 m n. m.) a bezmenným sedlom (okolo 1 630 m n. m.). Severozápadné úbočia klesajú z vrcholu do Širokej doliny (pri pohľade z tejto doliny sa vrchol javí najvýraznejší). Severovýchodné úbočia prudko klesajú skalnatými zrazmi do ľadovcového Ďumbierskeho kotla v závere Bystrej doliny. Južné úbočia omnoho miernejšie klesajú do doliny Trangoška.[5] Vrchol hory je budovaný žulami ďumbierskeho typu.
Severným smerom sa nachádza Prašivá (1 667,4 m n. m.), Tanečnica (1 680,7 m n. m.) a Krakova hoľa (1 751,6 m n. m.), východným Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), Štiavnica (2 025 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.), južným Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.), Mesiačik (1 362 m n. m.) a Baba (1 617 m n. m.) a západným Pálenica (1 658 m n. m.), Chopok (2 024 m n. m.), Konské (1 882,3 m n. m.) a Konský grúň (1 771 m n. m.).[1] Severná časť hrebeňa patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza zo západnej časti riečka Demänovka a zo severovýchodnej potok Bystrá do Štiavnice, voda z južných svahov odteká potokom Bystrianka do rieky Hron. Vrchol traverzuje Cesta hrdinov SNP, no vedie ním značený chodník na Kráľov stôl i chodník z Demänovskej Doliny.[2] V tejto časti je hustá sieť značených trás, ktoré sú vzájomne poprepájané. Prístup uľahčuje aj lanovka na blízky Chopok. Severovýchodná časť masívu je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Ďumbier.
Výhľady upraviť
Hôľnato skalnatý hrebeň i vrchol so značnou nadmorskou výškou umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú Fatru, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Javorie, Poľanu a Veporské vrchy.[6]
Turizmus upraviť
Prístup upraviť
Krúpova hoľa je významnou križovatkou turistických chodníkov v najvyššej časti horstva. Zároveň je jediným miestom, odkiaľ sa možno po významovej odbočke „vrchol“ dostať k najvyššiemu bodu pohoria - na Ďumbier. V zimnom období je Ďumbier prístupný aj priamo od Štefánikovej chaty.[7]
- po
značke (Cesta hrdinov SNP) z Chopka alebo od Chaty gen. M. R. Štefánika - po
značke z rázcestia Kosienky cez Sedlo Javorie (1 487 m n. m.) - po
značke z Demänovskej doliny od jaskyne Slobody[2]
Ubytovanie v okolí upraviť
- Ski & Wellness Residence Družba, 4,3 km od lokality Krupova hoľa,
- Hotel FIS Jasná, 4,2 km od lokality Krúpova hoľa,
- Hotel Junior Jasná, 6,98 km od lokality Krúpova hoľa[8]
Zaujímavosti upraviť
V tesnej blízkosti Krúpovej hole sa narodil František Švantner - jeden zo spisovateľov, ktorí zavŕšili a dotvorili lyrizovaný prúd v slovenskej próze.[8]
Referencie upraviť
- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ http://www.turistika.cz/mista/krupova-hola
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
- ↑ http://hiking.sk/hk/fo/6021/krupova_hola.html
- ↑ a b https://www.facebook.com/DemanovkaLiquor?fref=ts
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krúpova hoľa
